Krajná Poľana: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie údajov o obci z Vlastivedného slovníka obci |
→Symboly obce: doplnenie erbu a vlajky obce |
||
Riadok 44: | Riadok 44: | ||
== Symboly obce == |
== Symboly obce == |
||
=== Erb a vlajka === |
=== Erb a vlajka === |
||
'''Erb obce''' |
|||
V modrom štíte na zelenej pažiti je strieborný kôň v rovnakej zbroji so zlatým postrojom. V zlatom sedle strieborne odetý rytier drži v ľavici striebornú šabľu so zlatou rukoväťou. |
|||
Základom erbu je sediaci jazdec na sivkovi. Motív erbu pravdepodobne vychádza z rodového erbu neidentifikovateľného vlastníka. Erb vznikol podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868. |
|||
Autormi erbu sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik. |
|||
'''Vlajka obce''' |
|||
Vlajka pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (1/7), bielej (2/7), modrej (1/7), žltej (2/7) a zelenej (1/7). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. |
|||
Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom dňa 15. marca 2000 a je registrovaný v heraldickom registri SR pod číslom HR: K-153/2000. |
|||
'''Literatúra:''' |
|||
Heraldický register Slovenskej republiky, IV. zväzok, Ministerstvo vnútra SR, Matica Slovenska 2005, str. 116-117 |
|||
== Prírodné pomery == |
== Prírodné pomery == |
Verzia z 17:57, 28. december 2011
Krajná Poľana | ||
obec | ||
Pohľad na Krajnú Poľanu
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Prešovský | |
Okres | Svidník | |
Rozloha | 2,94 km² (294 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 227 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 77,21 obyv./km² | |
Starosta | Jozef Feciľak[3] (MOST-HÍD) | |
PSČ | 090 05 | |
ŠÚJ | 527432 | |
EČV (do r. 2022) | SK | |
Tel. predvoľba | 0 54 | |
E-mailová adresa | krajnapolana@centrum.sk | |
Telefón | 054 75 93348 | |
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Krajná Poľana | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Polohopis
Krajná Poľana (maď. Ladomérmező, do roku 1927 Poľana) je obec na Slovensku v okrese Svidník.
História administratívneho začlenenie
Šarišská župa, okres Svidník, kraj Prešov do 1960;
okres Bardejov (1960 - 1968),
od 1968 okres Svidník, Kraj Východoslovenský.
Od 90. rokov 20. storočia okres Svidník Prešovský samosprávny kraj.
Symboly obce
Erb a vlajka
Erb obce
V modrom štíte na zelenej pažiti je strieborný kôň v rovnakej zbroji so zlatým postrojom. V zlatom sedle strieborne odetý rytier drži v ľavici striebornú šabľu so zlatou rukoväťou.
Základom erbu je sediaci jazdec na sivkovi. Motív erbu pravdepodobne vychádza z rodového erbu neidentifikovateľného vlastníka. Erb vznikol podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868. Autormi erbu sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik.
Vlajka obce
Vlajka pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (1/7), bielej (2/7), modrej (1/7), žltej (2/7) a zelenej (1/7). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom dňa 15. marca 2000 a je registrovaný v heraldickom registri SR pod číslom HR: K-153/2000.
Literatúra:
Heraldický register Slovenskej republiky, IV. zväzok, Ministerstvo vnútra SR, Matica Slovenska 2005, str. 116-117
Prírodné pomery
Nadmorská výška 330 m stred obce, 320 – 507 v chotári. Krajná Poľana leží v severnej časti Nízkych Beskýd pri ústí riečky Bodružalíka do Ladomírky. Mierne členitý povrch zväčša odlesneného chotára tvoria flyšové súvrstvia.
Dejiny
Obec vznikla 1573 – 1598. Patrila panstvu Makovica. Roku 1712 sa vyľudnila útekom poddaných,
1787 mala 14 domov a 98 obyvateľov,
1828 mala 20 domov a 162 obyvateľov.
Počty obyvateľov sú podľa štatistických výkazov sčítaní od 1869.
1869 – 88;
1940 – 305;
1970 – 333.
V polovine 19 storočia vysťahovalectvo. Do 1. svetovej vojny bolo v obci iba 10 drevených domov, v každom z nich žili 2-3 rodiny.
Za prvej ČSR pracovali obyvatelia v lesoch a na miestnej píle, chodievali na sezónne poľnohospodárske práce na veľkostatky do južných oblastí Slovenska. V roku 1907 bratia Tonetovci postavili v dedine pílu, ktorú v roku 1936 odkúpil Ladislav Vančura a nazval ju Párna píla veľkostatku L. Vančuru a spol. V roku 1929 do obce prišiel prvý učiteľ Anton Komanický.
Za druhej svetovej vojny počas prechodu frontu bola väčšia časť obce zničená, po oslobodení obnovená, vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.
Väčšina obyvateľov pracovala do konca 90. rokov 20. storočia v miestnom závode Piloimpregna. Značná časť obyvateľov vo Svidníku a Stropkove.
Pôdu obrábali do začiatku 70. rokov 20. storočia súkromne hospodáriaci roľníci. Po tomto období leso-poľnohospodárky podnik. Po prevrate, po roku 1990 väčšia časť pôdy je neopracovaná.
Pôvodnými osídlencami boli najmä pastieri oviec, kôz a dobytka, drevorubači a neskôr aj výrobcovia poľnohospodárskeho náradia a tkáči.
Staré a inojazyčné názvy obce a obyvateľské mena
Pôvodný názov – Hunkovská Poľana – svedčí o tom, že ju pôvodne vybudovali na poľane v susedstve Hunkoviec, neskôr bola premenovaná prívlastkom „krajná“, z čoho môžeme usudzovať, že ju spravovali krajníci. Názov obce sa vyvíjal nasledovne:
1618 Polona alias Polianka Krainaj,
1773 Krajná Polyana, Krajna Polana,
1786 Polyana, Krajna-Polyana,
1808 Krajna-Polyána, Krajná Polana,
1863 Krajnapolyana,
1873–1882 Krajnapolyánka,
1888–1902 Krajnópolyana,
1907–1913 Ladomérmező,
1920 Poľana,
1927 Krajná Poľana.
V roku 1995 v obci sa nachádzali obyvatelia najčastejšie s týmito priezviskami:
Adamečko; Babej; Berežný; Brenišin; Caban; Čajník; Červeňák; Čiško;Čonka; Čurila; Drozd; Ducár; Dvorský; Facak; Feciľak; Fedák; Frančák; Gerek; Goldír; Goriščá; Grešlik; Grundza; Gula; Horvát; Horvath; Hromoho; Chochoľák; Ignác; Iľkanin; Jevík; Kačurjak; Klešik; Kundra; Laca; Lach; Maľák; Mangera; Masica; Molnár; Nastišin; Plavajko; Smolej; Sokol; Sopoliga; Staurovský; Steranka; Štefanco; Šimko; Štiber; Šturák; Tomko; Vaník; Vaňko; Venglár; Volčko; Ukašik; Zemeník;
Pamätihodnosti
- Murovaný gréckokatolícky chrám Narodenia Panny Márie (1924), pred ním tu stál drevený chrám, z ktorého sa zachoval malý barokový oltárik z 2. polovice 18. storočia s obrazom Piety v ľudovom poňatí.
- Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny tvorí súčasť obecného cintorína a je na ňom 23 hrobov. Je tu pochovaný 1 ruský a 37 neznámych rakúsko-uhorských vojakov, ktorí padli na území obce v roku 1914. Vojenské hroby sú označené a udržiavané.
Literatúra:
1. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Veda, vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, Bratislava 1977, Str. 86
Rodáci
- akademický sochár František Gibala (1912-1987)
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krajná Poľana