Pentateuch: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Escarbot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2+) (robot Odobral: de:Pentateuch
Bez shrnutí editace
Riadok 16: Riadok 16:
== Autorstvo Pentateuchu ==
== Autorstvo Pentateuchu ==
{{main|Teórie vzniku Pentateuchu}}
{{main|Teórie vzniku Pentateuchu}}
Podľa samotného [[Starý zákon|Starého zákona]] sa spomína [[Mojžiš]] ako autor len pre niektoré časti. Až Filón Alexandrijský a [[Jozef Flavius]] spomínajú Mojžiša ako autora celého [[Pentateuch]]u, čo potom prevzal aj [[Nový zákon]] (napr. Lukáš 24, 44) a napr. aj židovská tradícia. Už v [[starovek]]u bolo Mojžišovo autorstvo sporné, takisto v [[stredovek]]u (najmä u židovského učenca menom Abraham Ben Meir Ibn Esra), až napokon v čase [[osvietenstvo|osvietenstva]] došlo k popieraniu Mojžišovho autorstva ([[Hennig Bernhard Witter]], [[Jean Astruc]], [[J. G. Eichhorn]], [[Baruch Spinoza]]).
Podľa samotného [[Starý zákon|Starého zákona]] sa spomína [[Mojžiš]] ako autor len pre niektoré časti. Až Filón Alexandrijský a [[Jozef Flavius]] spomínajú Mojžiša ako autora celého Pentateuchu, čo potom prevzal aj [[Nový zákon]] (napr. Lukáš 24, 44) a napr. aj židovská tradícia. Už v [[starovek]]u bolo Mojžišovo autorstvo sporné, takisto v [[stredovek]]u (najmä u židovského učenca menom Abraham Ben Meir Ibn Esra), až napokon v čase [[osvietenstvo|osvietenstva]] došlo k popieraniu Mojžišovho autorstva ([[Hennig Bernhard Witter]], [[Jean Astruc]], [[J. G. Eichhorn]], [[Baruch Spinoza]]).


Liberálny pohľad vrcholil v [[19. storočie|19. storočí]] v prácach J. Wellhausena, keď sa tvrdilo, že Pentateuch je zbierkou pravdepodobne štyroch ústne tradovaných prameňov, ktoré boli spojené do jedného celku židovskými učencami niekedy po [[babylonské zajatie|babylonskom zajatí]]. Voči tejto teórii bolo vznesených v [[20. storočie|20. storočí]] viacero vážnych námietok a v súčasnosti je nanovo upravovaná.
Liberálny pohľad vrcholil v [[19. storočie|19. storočí]] v prácach J. Wellhausena, keď sa tvrdilo, že Pentateuch je zbierkou pravdepodobne štyroch ústne tradovaných prameňov, ktoré boli spojené do jedného celku židovskými učencami niekedy po [[babylonské zajatie|babylonskom zajatí]]. Voči tejto teórii bolo vznesených v [[20. storočie|20. storočí]] viacero vážnych námietok a v súčasnosti je nanovo upravovaná.

Verzia z 12:35, 6. január 2012

Pentateuch (gr. päťzvitková kniha) alebo Päť kníh Mojžišových alebo u židov Tóra je názov pre päť kníh Mojžišových v Starom zákone, ktoré tvoria jeho úplne prvú časť.

Názov Tóra (hebr. Príkaz, Zákon, Zozbierané) sa používa od babylonského exilu Židov, pretože knihy obsahujú zjavenie Božej vôle na vrchu Sinaj (2. k. Mojžišova 19 - 4. k. Mojžišova 10, 10).

Preklad do gréčtiny pochádza z 3. stor. pred Kr. (tzv. Septuaginta). Samaritáni si v 4. stor. pred Kr. po oddelení od Izraelitov Pentateuch ponechali ako jedinú svätú knihu.

Jednotlivé knihy

  • Genezis = 1. kniha Mojžišova: obsahuje stvorenie sveta (1. k. Mojžišova 1-11), príbehy židovských praotcov (1. kniha Mojžišova 15-50)
  • Exodus = 2. kniha Mojžišova: obsahuje pobyt Izraelitov v Egypte a odchod z Egypta (2. k. Mojžišova 1-15), putovanie púšťov a udalosti na Sinaji (2. k. Mojžišova 15 - 4. k. Mojžišova 10)
  • Levitikus = 3. kniha Mojžišova: obsah pozri vyššie + podáva obradné a obetné predpisy
  • Numeri = 4. kniha Mojžišova: obsah pozri vyššie + sčítanie Izraelitov, liturgické predpisy, príchod k hraniciam prisľúbenej zeme (posledné od 4. k. Mojžišovej 10)
  • Deuteronómium = 5. kniha Mojžišova: opakuje Božie príkazy formou Mojžišovej predsmrtnej reči + Mojžišovu smrť

Obsah je opísaný aj v hesle Starý zákon.

Autorstvo Pentateuchu

Bližšie informácie v hlavnom článku: Teórie vzniku Pentateuchu

Podľa samotného Starého zákona sa spomína Mojžiš ako autor len pre niektoré časti. Až Filón Alexandrijský a Jozef Flavius spomínajú Mojžiša ako autora celého Pentateuchu, čo potom prevzal aj Nový zákon (napr. Lukáš 24, 44) a napr. aj židovská tradícia. Už v staroveku bolo Mojžišovo autorstvo sporné, takisto v stredoveku (najmä u židovského učenca menom Abraham Ben Meir Ibn Esra), až napokon v čase osvietenstva došlo k popieraniu Mojžišovho autorstva (Hennig Bernhard Witter, Jean Astruc, J. G. Eichhorn, Baruch Spinoza).

Liberálny pohľad vrcholil v 19. storočí v prácach J. Wellhausena, keď sa tvrdilo, že Pentateuch je zbierkou pravdepodobne štyroch ústne tradovaných prameňov, ktoré boli spojené do jedného celku židovskými učencami niekedy po babylonskom zajatí. Voči tejto teórii bolo vznesených v 20. storočí viacero vážnych námietok a v súčasnosti je nanovo upravovaná.

Konzervatívni biblickí učenci zastávajú tradičný názor, že autorom Pentateuchu je Mojžiš, ale pripúšťajú niektoré neskoršie redakčné úpravy a doplnky.

Problematika je stále otvorená a výskum pokračuje.

Literatúra

  • KOLEKTIV AUTORŮ, Nový biblický slovník. Praha. 1996
  • MCDOWELL, J.: The New Evidence That Demands a Verdict. Thomas Nelson Publishers 1999.
  • WISEMAN, P. J.: Vznik knihy Genezis. Havířov: JAMI 1993. 113 strán.
  • ZENGER, Erich: Einleitung in das Alte Testament. Verlag W. Kohlhammer 2006, edícia Studienbücher Theologie - zväzok 1,1. ISBN 978-3-17-019526-4. 598 strán