Slapy (astrofyzika): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 88.212.37.230 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Luckas-bot
RedBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: nl:Getijdenveld
Riadok 30: Riadok 30:
[[ko:기조력]]
[[ko:기조력]]
[[lt:Potvyninės jėgos]]
[[lt:Potvyninės jėgos]]
[[nl:Getijdenveld]]
[[no:Tidevannskrefter]]
[[no:Tidevannskrefter]]
[[pl:Siła pływowa]]
[[pl:Siła pływowa]]

Verzia z 08:48, 9. január 2012

Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia zemskej hmoty vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažli­vých síl Mesiaca a v menšej miere vplyvom Slnka. Príslušné sily (vyvolané gravitačným poľom Mesiaca a Slnka), ktoré tieto zmeny podmieňujú, sa nazývajú slapové sily (slapová sila). Pojmy slapy a pod. sa analogicky používajú aj pre iné vesmírne telesá.

Slapové sily

Slapová sila je druhotným efektom gravitačnej sily a jej dôsledkom je napríklad príliv a odliv (tzv. oceánske slapy). Vzniká preto, že gravitačné pole nie je konštantné pozdĺž celého telesa. Keď sa teleso ocitne pod vplyvom gravitácie iného telesa, gravitačné zrýchlenie na bližšej a vzdialenejšej strane sa môže výrazne líšiť. To vedie k deformácii tvaru telesa bez toho, aby sa zmenil jeho objem. Ak má teleso na začiatku guľový tvar, slapová sila má tendenciu deformovať ho do tvaru elipsoidu s dvoma vydutinami, jednou na strane otočenej k telesu a druhou na strane odvrátenej.

Slapy na Zemi

Najsilnejšie sa prejavujú ako periodické zmeny vodnej hladiny morí (príliv a odliv) a vzdušných más. Príliv (stúpanie morskej hladiny) nastáva na strane privrátenej a odvrátenej od Mesiaca; odliv (klesanie morskej hladiny) na najväčšej kružnici ležiacej medzi nimi. V dôsledku rotácie Zeme, ktorá sa odzrkadľuje v zdanlivom dennom pohybe Mesiaca, prebiehajú slapy s periódou mesačného obehu vzhľadom na bod na rotujúcej Zemi zhruba za 24 h 50 min; každých 12 h 25 min nastáva preto príliv. Stav hladiny vody závisí od kulminácie Mesiaca. Pri nove a splne sa slapové efekty zvýraznia (podiel slapových síl vplyvom Slnka je v rovnakom smere), v prvej a poslednej štvrti sú slapové sily vplyvom Mesiaca posunuté o 90° vzhľadom na gravitačné pôsobenie Slnka. Nepretržitým pohybom vodných hmôt vzniká slapové trenie, ktoré postupne odčerpáva Zemi rotačnú energiu, a teda nepatrne spomaľuje jej rotáciu a pre­dlžuje deň (asi o 1/1000 s za rok); ďalším dôsledkom je zväčšenie vzdialenosti Mesiaca (niekoľko centimetrov za rok). Slapové sily vyvolané Zemou a pôsobiace v raných štádiách vývoja na Mesiac zapríčinili jeho viazanú rotáciu.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.