Štôlňa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky, obrázok |
d Odkaz na súbor Semnitz-Marsagli.jpg bol nahradený odkazom Schemnitz_in_Danubius_Pannonico-Mysicus_1726_by_Marsigli.jpg. |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
== Klasifikácia == |
== Klasifikácia == |
||
[[Obrázok: |
[[Obrázok:Schemnitz_in_Danubius_Pannonico-Mysicus_1726_by_Marsigli.jpg|náhľad|vpravo|260px|Štôlne v [[:sk:Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], 1726]] |
||
*'''Dobývacia štôlňa''' – slúži na dobývanie predom preskúmaného ložiska. |
*'''Dobývacia štôlňa''' – slúži na dobývanie predom preskúmaného ložiska. |
||
*'''Dopravná štôlňa (hlavná)''' – banské dielo ktoré býva súčasťou väčšieho banského kombinátu. Slúži najmä na horizontálnu dopravu vydobytej [[nerastná surovina|suroviny]], [[materiál]]u a osôb. Doprava môže byť koľajová, závesná alebo automobilová. Smer jej razby a vyústenie zväčša závisí od polohy strojovej linky na spracovanie vydobytej suroviny. |
*'''Dopravná štôlňa (hlavná)''' – banské dielo ktoré býva súčasťou väčšieho banského kombinátu. Slúži najmä na horizontálnu dopravu vydobytej [[nerastná surovina|suroviny]], [[materiál]]u a osôb. Doprava môže byť koľajová, závesná alebo automobilová. Smer jej razby a vyústenie zväčša závisí od polohy strojovej linky na spracovanie vydobytej suroviny. |
Verzia z 11:24, 11. január 2012
Štôlňa (z nem. stollen) je horizontálne alebo iba mierne uklonené banské dielo, ktoré má svoj začiatok na zemskom povrchu. Jej vybudovanie je potrebné takmer pri akejkoľvek banskej činnosti v hornatom teréne.
Klasifikácia
- Dobývacia štôlňa – slúži na dobývanie predom preskúmaného ložiska.
- Dopravná štôlňa (hlavná) – banské dielo ktoré býva súčasťou väčšieho banského kombinátu. Slúži najmä na horizontálnu dopravu vydobytej suroviny, materiálu a osôb. Doprava môže byť koľajová, závesná alebo automobilová. Smer jej razby a vyústenie zväčša závisí od polohy strojovej linky na spracovanie vydobytej suroviny.
- Obzor (slepá štôlňa) – je dôležitým článkom vertikálneho banského diela, ktorého hlavnú kostru tvorí šachtová jama. Slúži najmä k dobývaniu samotného ložiska. Celé banské dielo môže mať niekoľko obzorov. Názov slepá je odvodený od toho, že štôlňa začína aj končí v podzemí.
- Odvodňovacia štôlňa (dedičná) – úlohou tejto štôlne je odvádzanie podzemných vôd z vyššie položených banských polí, prípadne celých rudných revírov. Ich dĺžka môže dosahovať viac ako 5 kilometrov. Samotné pomenovanie dedičná nesúviselo len s odvádzaním (dedením) vôd, ale hlavne s dlhou dobou razby štôlne, pri ktorej sa vystriedalo niekoľko generácií baníkov.
- Kutacia štôlňa (prieskumná) – slúži k prieskumu oblasti ložiska. Dĺžka štôlne obyčajne dosahuje len niekoľko desiatok metrov k miestu pravdepodobného zrudnenia.
- Vodná štôlňa – špecifický typ štôlne slúžiaci výhradne k prívodu vody do banských prevádzok prípadne ako súčasť väčšieho vodohospodárskeho sytému (Banskoštiavnický vodohospodársky systém tajchov a zberných jarkov).
Médiá (foto, audio, dokumenty)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štôlňa