Šahy: Rozdiel medzi revíziami
uprava odkazu |
d Verzia používateľa 195.168.254.23 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od ZéroBot |
||
Riadok 219: | Riadok 219: | ||
* [http://sahy.safeway.sk sahy.safeway.sk] - neoficiálna stránka mesta Šahy |
* [http://sahy.safeway.sk sahy.safeway.sk] - neoficiálna stránka mesta Šahy |
||
* [http://www.apsida.sk/c/1336/sahy www.apsida.sk - profil románskeho kostola] |
* [http://www.apsida.sk/c/1336/sahy www.apsida.sk - profil románskeho kostola] |
||
* [http://www.leviceonline.sk www.leviceonline.sk] - Správy z Levického okresu |
|||
{{Obce okresu Levice}} |
{{Obce okresu Levice}} |
Verzia z 09:30, 17. január 2012
Šahy | |
mesto | |
Budova mestského úradu
| |
Oficiálny názov: Šahy | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Nitriansky |
Okres | Levice |
Historický región | Hont |
Turistický región | Poiplie |
Rieka | Ipeľ |
Nadmorská výška | 136 m n. m. |
Súradnice | 48°03′55″S 18°57′05″V / 48,06528°S 18,95139°V |
Rozloha | 42,726563 km² (4 273 ha) |
Obyvateľstvo | 7 941 (31. 12. 2008) |
Hustota | 185,86 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1237 |
Primátor | Ján Lőwy[1] (MOST-HÍD) |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 936 01 |
Tel. predvoľba | +421-36 |
ŠÚJ | 502782 |
EČV | LV |
Adresa | Mestský úrad Šahy Hlavné námestie 1 936 01 Šahy |
sahy@sahy.sk | |
Telefón | (036) 741 10 71 |
Fax | (036) 741 01 50 |
Poloha mesta v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
| |
Štatistika: MOŠ/MIS | |
Webová stránka: http://www.sahy.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Šahan [2] |
Šahy (v minulosti Ipoľské Šiahy, maď. Ipolyság, Ság, nem. Eipelschlag)[3] je pohraničné mesto na Slovensku ležiace v Okrese Levice v Nitrianskom kraji.
Názov
Názov mesta pravdepodobne pochádza od vlastného mena šachor, ktoré označuje vodnú rastlinu, ktorá sa v bažinatom povodí rieky Ipeľ hojne nachádzala a pôvodní slovenskí obyvatelia nížin ňou pokrývali strechy. Podľa inej hypotézy meno pochádza zo staromaďarského ság (= kopec, zem), čo však nie je možné historicky doložiť. Iná podobná nepodložené hypotéza hovorí o zhodnosti s menom kabarského kmeňa. Ipolyság doslova znamená Poiplie.
Polohopis
Časti obce
Ulice
Medzinárodná cesta E77 Budapešť - Krakov vedie po ulici SNP, cez Hlavné námestie, cez ipeľský most, po Hontianskej ulici k hraničnému prechodu - teda cez stred mesta. Na bývalej Sedliackej ulici, teraz ulici Janka Kráľa, je postavené sídlisko, ktoré bolo počas povodní pod vodou. Na Hlavnom námestí je málo zelene, knižnica, radnica, hotel a autobusová stanica. Na Lesnej ceste je bývalý židovský cintorín, na Ružovej ulici je rekonštruovaná synagóga, na Mládežníckej ulici je slovenské aj maďarské gymnázium.
Vodné toky
Cez mesto Šahy tečie rieka Ipeľ a oddeľuje časť Homok od zvyšku mesta. Na západ od mesta sa do Ipľa vlieva Krupinica.
Dejiny
Mesto sa spomína prvýkrát v roku 1244 pod menom Saag. Vzniklo najprv ako osada pri kláštore premonštrátov, ktorého hlavná budova dodnes stojí hneď vedľa katolíckeho kostola. Katolícky kostol bol postavený v období baroka, v období po tureckých nájazdoch takmer do tla vyhorel, do dnešného dňa sa však zachoval pôvodný ústupkový portál bohato zdobený reliéfmi s rastlinnými motívmi. Mesto bolo v minulosti sídlom župy a malo právo meča - právo popravovať odsúdených.
Mesto a Židia
V Šahách žili Židia početnejšie od 19. storočia, oni založili na prelome 19. a 20. storočia najstaršiu tlačiareň mesta - Neumannovu tlačiareň. V meste sú aj dnes dva židovské cintoríny, na severe mesta ortodoxný a druhý na Homoku. V Šahách bola aj škola Talmudu. Z troch synagóg stoja dve. Veľkú synagógu predala židovská obec okolo roku 1970 mestu, druhá patrí dnes k Hontianskemu múzeu a stojí tam pamätník obetiam holokaustu. Okolo roku 1900 mala židovská komunita 1 200 členov, asi štvrtinu obyvateľstva. Táto bola v roku 1944 deportovaná do koncentračných táborov. Podľa informácie primátora mesta Ing. Jána Lőwyho sa po vojne vrátilo sotva 30 ľudí, mnohí hneď emigrovali. Posledný obyvateľ Šiah iba s židovskými predkami umrel v roku 2006. [4] [5]
Politika
Obyvateľstvo
Výsledky sčítania obyvateľov v Šahách v roku 2001: 8 061, z toho národnosti maďarskej 5 015 (62,2%), slovenskej 2 787 (36,4%), rómskej 33 a českej 45 a inej 19.
Partnerské mestá
- Vác, Maďarsko, (po slovensky Vacov), mesto ležiace na ceste medzi Šahami a Budapešťou.
- Szécsény, Maďarsko
Kultúra a zaujímavosti
Múzeá
- Hontianske múzeum a galéria Ľudovíta Simonyiho
Pamiatky
- Radnica - v pivnici radnice bol v roku 1848 väznený Janko Kráľ, napísal báseň Šahy[6]
- Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1200
- Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie v Tešmaku z roku 1758.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1770
- Dva židovské cintoríny
- Synagóga (na prelome 19. a 20. storočia boli v meste 3 synagógy)
- Kalvária
Šport
- Telovýchovná jednota TJ SAAG Šahy, oddiely: karate, tenis, stolný tenis
- Futbalový klub - FK Slovan Šahy
- Body Building Club Tešmak
- Klub horských cyklistov Ipeľ Šahy
- Kulturistický klub Šahy
Hospodárstvo a infraštruktúra
Doprava
Medzinárodný hraničný prechod Šahy/Parassapuszta medzi Slovenskom a Maďarskom, významný pre cestný tranzit z Balkánu cez Maďarsko a Slovensko do Poľska. Prechod stratil vstupom Slovenska a Maďarska do Schengenského priestoru dňa 21. decembra 2007 svoju funkciu.
Železnica
- Dňa 24. septembra 1886 bola odovzdaná trať Šahy - Čata, Šahy boli spojené so Štúrovom a Bratislavou
- Dňa 15. augusta 1891 bola odovzdaná trať Šahy - Drégelypalánk (Drégeľská Pálanka) - Balassagyarmat (Balážske Ďarmoty)
- Dňa 7. apríla 1899 bola odovzdaná trať Šahy - Krupina
- Dňa 11. júla 1909 prišiel prvý vlak z Budapešti
- Rok 1918 úsek Šahy - Drégelypalánk (6,5 km) bol prerušený po potiahnutí hranice
- Dňa 15. januára 1925 bola odovzdaná trať Krupina - Zvolen, Šahy boli spojené so stredným Slovenskom
- Dňa 2. februára 2003 prerušená osobná doprava na trati Šahy - Čata
- Dňa 2. februára 2003 prerušená osobná doprava na trati Šahy - Krupina
- Dňa 15. júna 2003 obnovená osobná doprava na trati Šahy - Čata
Školstvo
- Gymnázium Šahy s vyučovacím jazykom slovenským
- Gymnázium Šahy s vyučovacím jazykom maďarským
- Cirkevné osemročné gymnázium Ferenca Fegyvernekiho s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách
- Stredná odborná škola - Szakközépiskola s vyučovacím jazykom slovenským aj maďarským
- Odborné učilište internátne
- Základná škola Janka Kráľa s vyučovacím jazykom slovenským
- Základná škola, E.B. Lukáča 6 s vyučovacím jazykom slovenským
- Základná škola Lajosa Pongrácza s vyučovacím jazykom maďarským
- Cirkevná základná škola Ferenca Fegyvernekiho s vyučovacím jazykom maďarským
- Špeciálna základná škola s materskou školou internátna [7]
Osobnosti
Slávne osobnosti a rodáci
- 1870 - Ľudovít Winter, budovateľ kúpeľov Piešťany
- 1910 - Ferdinand Daučík, hráč Slovana a Slávie, reprezentant na dvoch majstrovstvách sveta, tréner FC Barcelona
- 1940 - István Harna, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
- 1941 - Ladislav Ballek, veľvyslanec SR v Prahe, spisovateľ - romány z terotória mesta a okolia, chodil tu do gymnázia
- 1954 - László Gyurgyík, sociológ
- 1956 - Ing. Pál Csáky, bývalý podpredseda vlády Slovenska
- 1957 - Ing. Tibor Tóth, bývalý vedúci Úradu vlády Slovenskej Republiky, exposlanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec nitrianskeho Vyššieho Územného Celku
- 1964 - MUDr. Tibor Bastrnák, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
- Alojz Sokol - tu vyrástol, chodil do školy
Čestné občianstvo
- 1994 - Ľudovít Simonyi
- 2001 - Ladislav Ballek
- 2001 - István Harna
- 2001 - Peter Hunčík
- 2002 - Ernest Zórád
- 2002 - MUDr. Ladislav Kiss
- 2002 - Tibor Tóth
- 2003 - János Pongrácz
- 2005 - Pablo Urbányi, Karol Zábrády
Pozri aj
Referencie
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Šahan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ V Šahách už Židia nežijú, ale stopy po komunite sú stále prítomné
- ↑ Rozhovor s primátorom 2. januára 2008
- ↑ Janko Kráľ: Šahy
- ↑ sahy.sk
Literatúra
- Ing. František Danis/Danis Ferenc: ŠAHY Pohraničné mesto * IPOLYSÁG a határmenti város
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šahy
Externé odkazy
- www.sahy.sk - oficiálna stránka mesta
- sahy.safeway.sk - neoficiálna stránka mesta Šahy
- www.apsida.sk - profil románskeho kostola