Sremska Mitrovica: Rozdiel medzi revíziami
Revízia 4155015 používateľa 212.69.6.222 (diskusia) bola vrátená |
these names are not official, there is no reason for them to be in infobox, they are already listed in article intro |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
<!-- *** Heading *** --> |
<!-- *** Heading *** --> |
||
| name = Sremska Mitrovica |
| name = Sremska Mitrovica |
||
| native_name = Сремска Митровица |
| native_name = Сремска Митровица |
||
| other_name = |
| other_name = |
||
| category = Mesto |
| category = Mesto |
Verzia z 16:20, 19. január 2012
Sremska Mitrovica (Сремска Митровица) | ||
Mesto | ||
Centrum mesta
| ||
|
||
Štát | Srbsko | |
---|---|---|
Kraj | Vojvodina | |
Okres | Sriemsky obvod | |
Obec | Sremska Mitrovica | |
Nadmorská výška | 82 m n. m. | |
Súradnice | 44°58′21″S 19°36′26″V / 44,97250°S 19,60722°V | |
Rozloha | 762 km² (76 200 ha) | |
Obyvateľstvo | 39 084 (2002) | |
Hustota | 51,29 obyv./km² | |
Primátor | Branislav Nedimović | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 22000 | |
Tel. predvoľba | (+381) 22 | |
EČV | SM | |
Poloha mesta v Srbsku
| ||
Wikimedia Commons: Sremska Mitrovica | ||
Webová stránka: www.www.sremskamitrovica.org.rs | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Sremska Mitrovica (historický slovenský názov Sriemska Mitrovica, srb. Сремска Митровица, chorv. Srijemska Mitrovica, maď. Szávaszentdemeter, v staroveku sa jeho časť volala Sirmium (po slovensky aj Sriem, Srem, Srjem), je mesto na severozápade Srbska. Leží v regióne Sriem v autonómnej provincii Vojvodina. V roku 2002 v ňom žilo 39 041 obyvateľov.
Dejiny
Starovek a stredovek
Mesto existuje už od čias Rímskej ríše, kedy bolo ako Sirmium hlavným mestom prefektúry Ilýria. Bolo dôležitou križovatkou a z tohto obdobia sa zachovalo mnoho pamiatok. Po páde ríše sa stalo centrom kresťanstva a konalo sa tu niekoľko cirkevných koncilov. V 6. storočí mesto obsadili Avari, o niekoľko storočí neskôr Bulhari. Od roku 1521 patrilo Osmanskej ríši a kresťanských Srbov začali vytláčať moslimovia.
Rímski cisári
V meste a jeho okolia sa narodilo desať cisárov:
- Traianus Decius (200–251)
- Decius mladší (227–251)
- Hostilianus (230?–251)
- Claudius II. (213–270)
- Quintillus (220–270)
- Aurelianus (214–275)
- Probus (232–282)
- Maximianus Herculius (250–310)
- Constantius II. (317–361)
- Gratianus (359–383)
Posledný cisár zjednotenej ríše Theodosius I. (378–395) bol v meste korunovaný.
Novovek
Od roku 1718 sa Sremska Mitrovica stala súčasťou habsburského Rakúska, ktoré ju spočiatku začlenilo do Slavónskej vojenskej hranice (nazývanej aj Slavónska krajina), pohraničného nárazového územia s Osmanskou ríšou. V roku 1881 sa stalo centrom Sriemskej župy a v 20 storočí sa stalo súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie.
Na začiatku 40. rokov sa stala súčasťou fašistického Chorvátska a okupovala ju nemecké vojská. Dochádzalo k násilným represiám proti srbskému obyvateľstvu, ktoré ukončila až oslobodzujúca Červená armáda 1. novembra 1944. Sremska Mitrovica sa následne stala súčasťou autonómnej republiky Vojvodina a nastal jej rozvoj. Od občianskej vojny v Juhoslávii má mesto takmer výhradne srbské obyvateľstvo.
Osobnosti mesta
- Branislav Ivanović (* 1984), futbalista
Externé odkazy
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sremska Mitrovica
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sremska Mitrovica na českej Wikipédii.