Weimarský stavač: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Dinamik-bot (diskusia | príspevky)
d r2.6.5) (robot Pridal: ca, da, de, en, es, fi, fr, he, hu, it, ja, nl, no, pl, pnb, pt, ru, sv
Vegetator (diskusia | príspevky)
rv
Riadok 18: Riadok 18:
'''Weimarský stavač''' je [[zoznam psích plemien|plemeno]] [[pes domáci|psa]] uznané v [[Medzinárodná kynologická federácia|FCI]] v skupine 7 pod číslom 99.
'''Weimarský stavač''' je [[zoznam psích plemien|plemeno]] [[pes domáci|psa]] uznané v [[Medzinárodná kynologická federácia|FCI]] v skupine 7 pod číslom 99.


== Externé odkazy ==
*[http://www.weimar.sk/ Slovenský klub chovateľov weimarských stavačov]


{{Stavače}}


[[Kategória: Stavače]]

[[Kategória:Plemená psov z Nemecka]]
'''Hrubý text'''WEIMARSKY STAVAC '''Hrubý text'''
Ma sivohnedu az missiu farbu ma rad vseliake sladkosti z mojho videnia.

Krajina pôvodu : Nemecko
Vznik: 17.st
Výška: fena 57 -65, pes 59 – 70 cm
Hmotnosť: 25 - 40 kg
Farba: strieborná, srnčia alebo myšia šeď.
Biele znaky sú v nepatrnej miere prípustné na prsiach .
FCI skupina: VII
Štandard č .99
Povaha: Ostražitý, citlivý ,všestranný, lehko ovládatelný, povahovo pevný a náruživý lovecky upotrebitelný pes se systematickým a vytrvalým hľadaním, nie však nadmerného temperamentu. Nos pozoruhodnej kvality. Ostrý na škodnou a dravou zver; taktiež ostražitý, ale nikdy agresivny. Spoľahlivý vo vystavovaní a v práci vo vode. Pozoruhodný sklon k práci po výstrele.
Na úvod by som podotkla, že je to všestranný pes , milujúci pohyb, svojho pána, velmi inteligentný a ľahko ovládateľný. Weimarský stavač – weimaraner je plemeno, ktoré si získalo srdcia ľudí po celom svete. Vyniká nielen povahou, ale aj exterierom.
Od prvej chvíle ako som si Deu priniesla domov, nikdy som toto rozhodnutie neoľutovala, naopak som vďačná, pretože vďaka nej som získala množstvo skúseností, skvelých priateľov, vďaka nej som dokázala veci na ktoré som si predtým netrúfala. Je to pes milujeci celým srdcom, oddaný, verný svojmu pánovi. Weimarský stavač žije pre svojho pána a najväčšou odmenou je preneho je byť v pánovi nablízku. Miluje všetko čo miluje jeho pán, je to lovec ale nepohrdne žiadnou pohybovou aktivitou. Je neuveriteľne bystrý, vnímavý a rýchlo sa učí. Je to proste láska na celý život, človek to musí zažiť aby pochopil !
Weimaraner bol po prvý krát uznaný ako samostatné nemecké plemeno po oficiálnom zápise do nemeckej plemennej knihy v roku 1896. História plemena je zahmlená, roky ju sprevádza výklad rozdielnych teórií a dohadov medzi kynológmi - odborníkmi, chovateľmi, ale aj laickou verejnosťou - obdivovateľmi plemena.

Všestranný, ľahko ovládateľný a náruživý, poľovne upotrebiteľný pes, systematického a vytrvalého hľadania, hoci nie nadmerného temperamentu, pozoruhodné kvality nosa. Ostrý na škodnú a voči ľuďom, ale nie agresívny voči ľuďom. Spoľahlivý vo vystavovaní a v práci vo vode. Pozoruhodný sklon k práci po výstrele, ako je držanie stopy, dohľadávanie a prinášanie .

K udržaniu a k zvýšeniu tohto chovateľského cieľa má mimo čistokrvnosti prispieť:
a. Pozitívne (priaznivé) ohodnotenie skúšobných výsledkov rodičov na najmenej jednej z jesenných skúšok chovateľov, konaných na úrovni podľa pravidiel nemeckého Zväzu chovateľov poľovných psov--alebo na náročnejších skúškach, ako sú tieto.
b. Kandidáti chovu weimarských stavačov musia v zmysle dodatkov nového vydania stanov z roku 1970 mať preukázanú ostrosť.
c. Nervózni, ustráchaní, plachí pred výstrelom, rovnako ako načínači a hrobári, monorchydi a kryptorchydi, jedinci s otvoreným okom, sú z chovu vyradení. To isté platí pre jedincov prerastených alebo nedorastených, ktorí znižujú hodnotu upotrebiteľnosti, chovu a exteriéru, rovnako ako pre slabé, krívajúce, postihnuté alebo inak znetvorené psy a tiež také, ktorých ocenenie exteriéru je nižšie ako známka „dobrá" alebo ktoré vykazujú chybný chrup.

B. PLEMENNÉ ZNAKY

Celkový vzhľad
1. Výška
(Kohútiková, meraná pevnou mierou) 59-70 cm u psov, a 57-65 u fien. Stredne veľký poľovne upotrebiteľný pes.
Účelný pracovný typ, krásnych tvarov, šľachovitý, silnej svaloviny. Samčí, príp. samičí typ musí byť jednoznačne zjavovo výrazný.

2. Farba
Farba strieborná, srnčia alebo myšia šeď, ako aj prechody medzi týmito odtieňmi farieb. Hlava a záves často svetlejší. Biele znaky sú v nepatrnej miere prípustné na prsiach a na prstoch. Často na strede chrbta viac alebo menej široký tmavý, „úhorí pruh". Psy s vysloveným červenožltým pálením--môžu byť použité v chove až po rozhodnutí klubu a len vtedy, ak dosiahli nadpriemerných pracovných výsledkov, pričom jedinci pri oceňovaní exteriéru nemôžu očakávať viac ako „dobrý". Hnedé pálenie je diskvalifikujúce.

3. Osrstenie
a. Ideálne: krátke, jemné (krátke drsné je vzácnejšie)
b. Krátke tvrdé s dlhším vlasom (s dlhšími pesíkmi( a hustou podsadou, tzv. „stockhaar"
c. Dlhosrsté
K ad b) stredne dlhý, hustý rovný, hladko priliehavý krycí vlas s hustou podsadou, striedme vytvorené „pero" a „nohavičky".
K ad c) mäkký, dlhý krycí vlas s podsadou alebo bez podsady. Hladký alebo vlnitý. Na špičkách závesu môže byť zamatový, v mieste nasadenia dlhý, previsnutý. Dĺžka vlasu (osrstenie) z dôvodu účelnosti 3-5 cm na chrbte a na stranách--na spodnej strane krku, na predhrudí a na bruchu trochu dlhšie, dobré „pero" a „nohavičky", avšak smerom dole menej dlhá srsť. Chvost s dobrou vlajkou, medziprstie osrstené, s menej dlhým vlasom na hlave. K dokonalej tvorbe osrstenia dochádza často až v druhom roku.


4. Hlava
Hlava úmerne dlhá, v súlade s veľkosťou chrupu. Pri psoch širšia ako u fien, ale u oboch šírka medzi slychmi je v pomere k dĺžke hlavy. Od špičky nosa k začiatku čela o niečo dlhšia ako odtiaľ k záhlavnému výčnelku. V strede čela prehĺbenina, tylový výčnelok ľahko až stredne vystupujúci. Za očami dobre znateľná jarmová kosť. Morda (pysk) dlhá a zvlášť pri psoch mohutná, z profilu pôsobí skoro hranato. Okolie okolo špicatých a trhacích zubov rovnakej sily. Mohutný, bezchybný chrup. Nosný chrbát rovný, často dokonca klenutý, nikdy nie vyklenutý smerom dole. Najviac v nepatrnej miere znateľný stop (čelný sklon). Úmerne previsnuté pysky, tieto ako aj podnebie mäsovej farby. Malý kútik. Svalnaté a výrazné líca. „Suchá hlava".

5. Záves
Záves široký a dosť dlhý, takmer dosahujúci ku kútiku mordy, špicato zaoblený, vysoko a úzko nasadený. V afekte ľahko natočený dopredu, zrastený.

6. Nos
Nos tmavej mäsovej farby vzadu pozvoľne prechádzajúci do šedej farby, presahujúci spodnú čeľusť.

7. Oči
Oči sú jantárovej farby tmavé až svetlé, inteligentného výrazu, v šteňacom veku blankytne modré. Guľaté, nepatrne šikmo vsadené.

8. Krk
Krk pôsobiaci a nesený ušľachtilo, svalnatý, skoro guľatý, nie príliš krátky. K ramenám zosilňujúci a ladne prechádzajúci do chrbta a hrudnej partie. Bez laloku. Koža na hrdle nie príliš voľná.

9. Trup
Správnych proporcií a osvalený. Dĺžka trupu v pomere ku kohútikovej výške asi 12:11.

10. Hruď
Hruď je mohutná, nie príliš široká s dostatočnou hĺbkou, dosahujúca takmer k lakom, dostatočnej dĺžky, klenutá bez sudovitého tvaru, s dlhými rebrami.

11. Chrbát
Chrbát viac-menej dlhší, avšak nie prehnutý, vzadu neprestavaný a vpredu neprečnievajúci, inak ale pevný a svalnatý, ak nie- ako plemená zvláštnosť--nie chybný.

12. Chvost
Chvost má byť skrátený v deň, alebo dva dni po narodení, podľa predpisov o ochrane zvierat, u krátkosrstých a stockhaarov weim. stavačov o 4-4,5 cm. U dlhosrstých weimarských stavačov odstraňujú sa 2-3 stavce (odpovedajúce dĺžke jednej vŕbovej jahňady). Chvost je nasadený nižšie pod chrbtovou líniou ako je tomu u ostatných porovnateľných plemien a dáva poznať pôvodný (prvotný) zvisle spadajúci chvost.

13. Plecia
Lopatky dobre zauhlené, dlhé, šikmo a dobre priľahlé, opatrené silnými svalmi.

14. Nohy
Nohy u všetkých „vysoko", nie postavené príliš široko, šľachovité a rovné. Od lakťov ku stredu záprstia a od lakťov ku kohútiku vykazujúce pomer dĺžky približne 1:1. Lakte nie sú vytočené ani smerom dovnútra, ani smerom von, sú voľné a rovno priľahlé. Predná končatina je správne pripojená vo výške stredu k predhrudiu. Predné nohy sú navzájom rovnobežné. Zadné nohy sú od panvy k pätnému kĺbu dlhé.
Panvovo-holenné a pätové kĺby správne zauhlené tzn. stehnové partie kratšie ako holenné. V poslednom t.j. pätovom kĺbe je kratší ako v panvovom a holennom kĺbe. Nohy taktiež rovnobežné, šľachovité, nevytočené ani dovnútra ani von. Zvisle utvorená stavba kostí spôsobuje hladký a ľahký chod. Zadné nohy k predným nasadené znateľne rovnobežne. Chrbát zostáva pri pokluse rovný.

15. Tľapky a vankúšiky
Tľapky sú uzavreté a mohutné, bez vlčích pazúrikov (paspárkov) postavené rovno so stredom trupu. Prsty sú klenuté, ďalšie stredné prsty nie sú chybou. Pazúriky sú svetlé až tmavo šedé. Vankúšiky tľapiek rovnako dobre tvarované.

Dodatok k prepracovanému štandardu:
Vedľa všeobecne bežných poznatkov k prevedeniu ocenenia exteriéru napr., že spoľahlivé posúdenie psa je jedine možné v pohybe, pripomienka skutočnosti, že dobre stavaný pes si v postoji snaží uľahčiť, že si líha alebo sadá, alebo, že sa v postoji držanie tela nepriaznivo mení. Nie je úlohou rozhodcu z exteriéru „konečne pristihnúť psa pri chybe", ako to vyjadril známy kynológ, doporučujúci nasledovné smernice. S výnimkou vylučujúcich chýb môžu ostatné chyby , a to podľa množstva druhov a v súbehu známkovania až k „nedostatočnej", hodnotenie exteriéru upraviť znížením.

C. VYLUČUJÚCE VADY

V naprostom rozpore proti plemenným znakom, alebo proti zásadám pre udržanie plemena a preto s ocenením známkou z exteriéru „nedostatočná" je považované:
- Iná farba ako šedé odtiene
- Iná farba oka ako jantárová
- Oko príliš šikmo usadené, entropium alebo ektropium
- Výrazný stop
- Netypická hlava pre weimarského stavača
- Prehnutý nosný chrbát
- Nedostatočné osrstenie, obzvlášť na brušnej partii (výnimku majú feny pred vrhom alebo tesne po ňom)
- Psy, u ktorých nie sú pozorovateľné oba semenníky
- Psy vzhľadovo slabé, obzvlášť plaché a ustráchané
- Prerastené alebo nedorastené psy
- Psy slabé, rachitického založenia
- Psy s hrubými chybami chrupu, hlavne predkus a podkus
- Nos ružovej farby
- Psy, ktoré sa nenachádzajú vo výstavnej kondícii

D. HRUBÉ CHYBY

Známkovanie vrátane „dostatočnej" až k „nedostatočnej" vykazujúce:
- Chýbajúce viac ako dve premoláry
- Zlý krok, tiež vadný predsun
- Neuzavreté tľapky
- Vankúšiky tľapiek nerovnomerne posadené
- Chybné zauhlenie končatín vzadu a vpredu
- Chybné pätné kosti
- Paspárky (vlčie pazúriky)
- Silne prehnutý alebo kaprovitý chrbát
- Silne prestavaný (ocenenie iba známkou „nedostatočný"
- Príliš krátka alebo nedostatočná morda (vždy podľa veľkosti)
- Chyby povahy znížiť až na známku „nedostatočný"
- Príliš silné pysky
- Príliš krátky záves
- Neodpovedajúci jedinci k pohlavnému typu
- Nevýrazný tylový hrb
- Voľná koža--lalok
- Nedostatočná hĺbka a dĺžka hrudi
- Zalomený chvost (ak sa nejedná o získanú vasu, inak „nedostatočný")
- Príliš vysoko nasadený chvost
- Červenohnedé pálenie
- Odstávajúci vlas srsti a chýbajúca podsada u varianty stockhaarov s výnimkou „pera" a „nohavičiek"

E. CHYBY

Ocenenia zahrňujúce známku „dobrá" až po „nedostatočná":
- Nedostatočná svalovina
- Vadný chrup
- Príliš voľná koža na krku
- Sudovité nohy a kravský postoj (podľa veľkosti povahy až k hrubej vade)
- Postoj príliš široký alebo úzky (posledný t.j. úzky postoj však nie zavinený úzkou hruďou) a tá istá vada dosahujúca až „hrubé chyby"
- Viac-menej prehnutý alebo kaprí chrbát, menej prestavaný
- Lakte inak než priamo smerujúce dozadu
- Strmé alebo voľné ramená (lopatky)
- Nedostačujúci kohútik
- Tľapky vytočené dovnútra alebo von (francúzsky postoj)
- Príliš dlhý trup
- V akcii nezdvihnutý chvost
- Vlny u dlhosrstých weimarských stavačov
- Príliš nepatrná vlajka u dlhosrstých stavačov
<gallery>
<gallery>
Súbor:Príklad.jpg|Popis1
Súbor:Príklad.jpg|Popis2
</gallery>
</gallery>
Krajina pôvodu : Nemecko
Vznik: 17.st
Výška: fena 57 -65, pes 59 – 70 cm
Hmotnosť: 25 - 40 kg
Farba: strieborná, srnčia alebo myšia šeď.
Biele znaky sú v nepatrnej miere prípustné na prsiach .
FCI skupina: VII
Štandard č .99
Povaha: Ostražitý, citlivý ,všestranný, lehko ovládatelný, povahovo pevný a náruživý lovecky upotrebitelný pes se systematickým a vytrvalým hľadaním, nie však nadmerného temperamentu. Nos pozoruhodnej kvality. Ostrý na škodnou a dravou zver; taktiež ostražitý, ale nikdy agresivny. Spoľahlivý vo vystavovaní a v práci vo vode. Pozoruhodný sklon k práci po výstrele.
Na úvod by som podotkla, že je to všestranný pes , milujúci pohyb, svojho pána, velmi inteligentný a ľahko ovládateľný. Weimarský stavač – weimaraner je plemeno, ktoré si získalo srdcia ľudí po celom svete. Vyniká nielen povahou, ale aj exterierom.
Od prvej chvíle ako som si Deu priniesla domov, nikdy som toto rozhodnutie neoľutovala, naopak som vďačná, pretože vďaka nej som získala množstvo skúseností, skvelých priateľov, vďaka nej som dokázala veci na ktoré som si predtým netrúfala. Je to pes milujeci celým srdcom, oddaný, verný svojmu pánovi. Weimarský stavač žije pre svojho pána a najväčšou odmenou je preneho je byť v pánovi nablízku. Miluje všetko čo miluje jeho pán, je to lovec ale nepohrdne žiadnou pohybovou aktivitou. Je neuveriteľne bystrý, vnímavý a rýchlo sa učí. Je to proste láska na celý život, človek to musí zažiť aby pochopil !
Weimaraner bol po prvý krát uznaný ako samostatné nemecké plemeno po oficiálnom zápise do nemeckej plemennej knihy v roku 1896. História plemena je zahmlená, roky ju sprevádza výklad rozdielnych teórií a dohadov medzi kynológmi - odborníkmi, chovateľmi, ale aj laickou verejnosťou - obdivovateľmi plemena.

Všestranný, ľahko ovládateľný a náruživý, poľovne upotrebiteľný pes, systematického a vytrvalého hľadania, hoci nie nadmerného temperamentu, pozoruhodné kvality nosa. Ostrý na škodnú a voči ľuďom, ale nie agresívny voči ľuďom. Spoľahlivý vo vystavovaní a v práci vo vode. Pozoruhodný sklon k práci po výstrele, ako je držanie stopy, dohľadávanie a prinášanie .

K udržaniu a k zvýšeniu tohto chovateľského cieľa má mimo čistokrvnosti prispieť:
a. Pozitívne (priaznivé) ohodnotenie skúšobných výsledkov rodičov na najmenej jednej z jesenných skúšok chovateľov, konaných na úrovni podľa pravidiel nemeckého Zväzu chovateľov poľovných psov--alebo na náročnejších skúškach, ako sú tieto.
b. Kandidáti chovu weimarských stavačov musia v zmysle dodatkov nového vydania stanov z roku 1970 mať preukázanú ostrosť.
c. Nervózni, ustráchaní, plachí pred výstrelom, rovnako ako načínači a hrobári, monorchydi a kryptorchydi, jedinci s otvoreným okom, sú z chovu vyradení. To isté platí pre jedincov prerastených alebo nedorastených, ktorí znižujú hodnotu upotrebiteľnosti, chovu a exteriéru, rovnako ako pre slabé, krívajúce, postihnuté alebo inak znetvorené psy a tiež také, ktorých ocenenie exteriéru je nižšie ako známka „dobrá" alebo ktoré vykazujú chybný chrup.

B. PLEMENNÉ ZNAKY

Celkový vzhľad
1. Výška
(Kohútiková, meraná pevnou mierou) 59-70 cm u psov, a 57-65 u fien. Stredne veľký poľovne upotrebiteľný pes.
Účelný pracovný typ, krásnych tvarov, šľachovitý, silnej svaloviny. Samčí, príp. samičí typ musí byť jednoznačne zjavovo výrazný.

2. Farba
Farba strieborná, srnčia alebo myšia šeď, ako aj prechody medzi týmito odtieňmi farieb. Hlava a záves často svetlejší. Biele znaky sú v nepatrnej miere prípustné na prsiach a na prstoch. Často na strede chrbta viac alebo menej široký tmavý, „úhorí pruh". Psy s vysloveným červenožltým pálením--môžu byť použité v chove až po rozhodnutí klubu a len vtedy, ak dosiahli nadpriemerných pracovných výsledkov, pričom jedinci pri oceňovaní exteriéru nemôžu očakávať viac ako „dobrý". Hnedé pálenie je diskvalifikujúce.

3. Osrstenie
a. Ideálne: krátke, jemné (krátke drsné je vzácnejšie)
b. Krátke tvrdé s dlhším vlasom (s dlhšími pesíkmi( a hustou podsadou, tzv. „stockhaar"
c. Dlhosrsté
K ad b) stredne dlhý, hustý rovný, hladko priliehavý krycí vlas s hustou podsadou, striedme vytvorené „pero" a „nohavičky".
K ad c) mäkký, dlhý krycí vlas s podsadou alebo bez podsady. Hladký alebo vlnitý. Na špičkách závesu môže byť zamatový, v mieste nasadenia dlhý, previsnutý. Dĺžka vlasu (osrstenie) z dôvodu účelnosti 3-5 cm na chrbte a na stranách--na spodnej strane krku, na predhrudí a na bruchu trochu dlhšie, dobré „pero" a „nohavičky", avšak smerom dole menej dlhá srsť. Chvost s dobrou vlajkou, medziprstie osrstené, s menej dlhým vlasom na hlave. K dokonalej tvorbe osrstenia dochádza často až v druhom roku.


4. Hlava
Hlava úmerne dlhá, v súlade s veľkosťou chrupu. Pri psoch širšia ako u fien, ale u oboch šírka medzi slychmi je v pomere k dĺžke hlavy. Od špičky nosa k začiatku čela o niečo dlhšia ako odtiaľ k záhlavnému výčnelku. V strede čela prehĺbenina, tylový výčnelok ľahko až stredne vystupujúci. Za očami dobre znateľná jarmová kosť. Morda (pysk) dlhá a zvlášť pri psoch mohutná, z profilu pôsobí skoro hranato. Okolie okolo špicatých a trhacích zubov rovnakej sily. Mohutný, bezchybný chrup. Nosný chrbát rovný, často dokonca klenutý, nikdy nie vyklenutý smerom dole. Najviac v nepatrnej miere znateľný stop (čelný sklon). Úmerne previsnuté pysky, tieto ako aj podnebie mäsovej farby. Malý kútik. Svalnaté a výrazné líca. „Suchá hlava".

5. Záves
Záves široký a dosť dlhý, takmer dosahujúci ku kútiku mordy, špicato zaoblený, vysoko a úzko nasadený. V afekte ľahko natočený dopredu, zrastený.

6. Nos
Nos tmavej mäsovej farby vzadu pozvoľne prechádzajúci do šedej farby, presahujúci spodnú čeľusť.

7. Oči
Oči sú jantárovej farby tmavé až svetlé, inteligentného výrazu, v šteňacom veku blankytne modré. Guľaté, nepatrne šikmo vsadené.

8. Krk
Krk pôsobiaci a nesený ušľachtilo, svalnatý, skoro guľatý, nie príliš krátky. K ramenám zosilňujúci a ladne prechádzajúci do chrbta a hrudnej partie. Bez laloku. Koža na hrdle nie príliš voľná.

9. Trup
Správnych proporcií a osvalený. Dĺžka trupu v pomere ku kohútikovej výške asi 12:11.

10. Hruď
Hruď je mohutná, nie príliš široká s dostatočnou hĺbkou, dosahujúca takmer k lakom, dostatočnej dĺžky, klenutá bez sudovitého tvaru, s dlhými rebrami.

11. Chrbát
Chrbát viac-menej dlhší, avšak nie prehnutý, vzadu neprestavaný a vpredu neprečnievajúci, inak ale pevný a svalnatý, ak nie- ako plemená zvláštnosť--nie chybný.

12. Chvost
Chvost má byť skrátený v deň, alebo dva dni po narodení, podľa predpisov o ochrane zvierat, u krátkosrstých a stockhaarov weim. stavačov o 4-4,5 cm. U dlhosrstých weimarských stavačov odstraňujú sa 2-3 stavce (odpovedajúce dĺžke jednej vŕbovej jahňady). Chvost je nasadený nižšie pod chrbtovou líniou ako je tomu u ostatných porovnateľných plemien a dáva poznať pôvodný (prvotný) zvisle spadajúci chvost.

13. Plecia
Lopatky dobre zauhlené, dlhé, šikmo a dobre priľahlé, opatrené silnými svalmi.

14. Nohy
Nohy u všetkých „vysoko", nie postavené príliš široko, šľachovité a rovné. Od lakťov ku stredu záprstia a od lakťov ku kohútiku vykazujúce pomer dĺžky približne 1:1. Lakte nie sú vytočené ani smerom dovnútra, ani smerom von, sú voľné a rovno priľahlé. Predná končatina je správne pripojená vo výške stredu k predhrudiu. Predné nohy sú navzájom rovnobežné. Zadné nohy sú od panvy k pätnému kĺbu dlhé.
Panvovo-holenné a pätové kĺby správne zauhlené tzn. stehnové partie kratšie ako holenné. V poslednom t.j. pätovom kĺbe je kratší ako v panvovom a holennom kĺbe. Nohy taktiež rovnobežné, šľachovité, nevytočené ani dovnútra ani von. Zvisle utvorená stavba kostí spôsobuje hladký a ľahký chod. Zadné nohy k predným nasadené znateľne rovnobežne. Chrbát zostáva pri pokluse rovný.

15. Tľapky a vankúšiky
Tľapky sú uzavreté a mohutné, bez vlčích pazúrikov (paspárkov) postavené rovno so stredom trupu. Prsty sú klenuté, ďalšie stredné prsty nie sú chybou. Pazúriky sú svetlé až tmavo šedé. Vankúšiky tľapiek rovnako dobre tvarované.

Dodatok k prepracovanému štandardu:
Vedľa všeobecne bežných poznatkov k prevedeniu ocenenia exteriéru napr., že spoľahlivé posúdenie psa je jedine možné v pohybe, pripomienka skutočnosti, že dobre stavaný pes si v postoji snaží uľahčiť, že si líha alebo sadá, alebo, že sa v postoji držanie tela nepriaznivo mení. Nie je úlohou rozhodcu z exteriéru „konečne pristihnúť psa pri chybe", ako to vyjadril známy kynológ, doporučujúci nasledovné smernice. S výnimkou vylučujúcich chýb môžu ostatné chyby , a to podľa množstva druhov a v súbehu známkovania až k „nedostatočnej", hodnotenie exteriéru upraviť znížením.

C. VYLUČUJÚCE VADY

V naprostom rozpore proti plemenným znakom, alebo proti zásadám pre udržanie plemena a preto s ocenením známkou z exteriéru „nedostatočná" je považované:
- Iná farba ako šedé odtiene
- Iná farba oka ako jantárová
- Oko príliš šikmo usadené, entropium alebo ektropium
- Výrazný stop
- Netypická hlava pre weimarského stavača
- Prehnutý nosný chrbát
- Nedostatočné osrstenie, obzvlášť na brušnej partii (výnimku majú feny pred vrhom alebo tesne po ňom)
- Psy, u ktorých nie sú pozorovateľné oba semenníky
- Psy vzhľadovo slabé, obzvlášť plaché a ustráchané
- Prerastené alebo nedorastené psy
- Psy slabé, rachitického založenia
- Psy s hrubými chybami chrupu, hlavne predkus a podkus
- Nos ružovej farby
- Psy, ktoré sa nenachádzajú vo výstavnej kondícii

D. HRUBÉ CHYBY

Známkovanie vrátane „dostatočnej" až k „nedostatočnej" vykazujúce:
- Chýbajúce viac ako dve premoláry
- Zlý krok, tiež vadný predsun
- Neuzavreté tľapky
- Vankúšiky tľapiek nerovnomerne posadené
- Chybné zauhlenie končatín vzadu a vpredu
- Chybné pätné kosti
- Paspárky (vlčie pazúriky)
- Silne prehnutý alebo kaprovitý chrbát
- Silne prestavaný (ocenenie iba známkou „nedostatočný"
- Príliš krátka alebo nedostatočná morda (vždy podľa veľkosti)
- Chyby povahy znížiť až na známku „nedostatočný"
- Príliš silné pysky
- Príliš krátky záves
- Neodpovedajúci jedinci k pohlavnému typu
- Nevýrazný tylový hrb
- Voľná koža--lalok
- Nedostatočná hĺbka a dĺžka hrudi
- Zalomený chvost (ak sa nejedná o získanú vasu, inak „nedostatočný")
- Príliš vysoko nasadený chvost
- Červenohnedé pálenie
- Odstávajúci vlas srsti a chýbajúca podsada u varianty stockhaarov s výnimkou „pera" a „nohavičiek"

E. CHYBY

Ocenenia zahrňujúce známku „dobrá" až po „nedostatočná":
- Nedostatočná svalovina
- Vadný chrup
- Príliš voľná koža na krku
- Sudovité nohy a kravský postoj (podľa veľkosti povahy až k hrubej vade)
- Postoj príliš široký alebo úzky (posledný t.j. úzky postoj však nie zavinený úzkou hruďou) a tá istá vada dosahujúca až „hrubé chyby"
- Viac-menej prehnutý alebo kaprí chrbát, menej prestavaný
- Lakte inak než priamo smerujúce dozadu
- Strmé alebo voľné ramená (lopatky)
- Nedostačujúci kohútik
- Tľapky vytočené dovnútra alebo von (francúzsky postoj)
- Príliš dlhý trup
- V akcii nezdvihnutý chvost
- Vlny u dlhosrstých weimarských stavačov
- Príliš nepatrná vlajka u dlhosrstých stavačov


[[ca:Brac de Weimar]]
[[ca:Brac de Weimar]]

Verzia z 21:19, 21. január 2012

Weimarský stavač

Krajina pôvodu Nemecko
FCI kód 7/1.1/99
Štandardy FCI
Výška 57-65 cm (suky)
59-70 cm (psy)
Hmotnosť 25-40 kg
Pôvodné určenie poľovný pes
Terajšie určenie poľovný pes, spoločník
Názov v krajine pôvodu Weimaraner
Synonymá Weimaran, weimaranský stavač
Zaužívaná skratka WS
Zoznam psích plemien
Psí portál

Weimarský stavač je plemeno psa uznané v FCI v skupine 7 pod číslom 99.

Externé odkazy