Jin a jang: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 80.87.220.182 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Luckas-bot
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: oc:Yin e Yang
Riadok 84: Riadok 84:
[[nn:Yin og yang]]
[[nn:Yin og yang]]
[[no:Yin og yang]]
[[no:Yin og yang]]
[[oc:Yin e Yang]]
[[pl:Yin i yang]]
[[pl:Yin i yang]]
[[pt:Yin-yang]]
[[pt:Yin-yang]]

Verzia z 00:27, 24. január 2012

Tchaj-ťi tchu (taijitu), tradičný symbol reprezentujúci sily Jin a Jang. Bodky opačnej farby symbolizujú, že v každej zo síl sa nachádza aj opačná sila ako aj fakt, že aký je charakter danej sily záleží od pozorovateľa.

Koncept Jin a Jang má pôvod v dávnej čínskej filozofii a opisuje dve navzájom opačné a doplňujúce sa sily, ktoré sa nachádzajú v každej živej a neživej časti vesmíru.

Jin (čín. 陰/阴; "tmavé miesto, severný svah (kopca), južný breh (rieky), zamračené, zahalené") je tmavší element; pôsobí smutne, pasívne, tmavo, žensky a korešponduje s nocou. Jin je často symbolizovaný vodou a zemou. K jin sa priraďuje pasivita.

Jang (čín. 陽/阳; "svetlé miesto, južný svah (kopca), severný breh (rieky), slnečné svetlo") je svetlejší element; pôsobí veselo, aktívne, svetlo, mužsky a korešponduje s dňom. Jang je často symbolizovaný ohňom a vetrom.

Jin (ženskosť, tma, pasívna sila) a Jang (mužská, svetlá, tvorivá sila) sú popisom doplňujúcich sa opakov a nie sú absolútne - preto hociaká Jin a Jang dichotómia bude vyzerať opačne z inej perspektívy. Preto sa príslušné vyššie uvedené pojmy k Jin a Jang neberú doslovne. Všetky sily v prírode majú obidva stavy, a tie sú neustále v pohybe. Na západe sa často Jin a Jang zle zobrazuje ako "zlo" a "dobro". Nesprávna je tiež interpretácia symbolu v zmysle farieb - Taijitu nesymbolizuje čiernu a bielu (alebo červenú) farbu ako opak (čierna nie je absenciou bielej), ale symbolizuje v analógii tmu a svetlo (tma je absenciou svetla a naopak).

Koncept jin a jang

Každá vec sa dá popísať ako zároveň jin a jang.

Jin a jang sa nevylučujú.

Všetko má svoj opak - nie však absolútny. Žiadna vec totiž nie je čisto jin alebo čisto jang. Každá zo síl obsahuje základ tej druhej. Napríklad zima sa môže zmeniť na leto.

Jin a jang sú na sebe závislé.

Jedno nemôže existovať bez druhého. Deň nemôže existovať bez noci.

Jin a jang sa dajú ďalej deliť na jin a jang.

Ak uvažujeme teplotu, jin môže byť zima a jang teplo. Jang však môžeme rozdeliť na jin - horúco a jang - vriaco.

Jin a jang sa navzájom podporujú.

Jin a jang sú normálne v stave rovnováhy: ak jeden narastie, druhý ustúpi. Niekedy môže dôjsť k nerovnováhe: prebytok jin, prebytok jang, nedostatok jin, nedostatok jang. Tieto nerovnováhy znova tvoria pár: prebytok jin spôsobí nedostatok jang.

Jin a jang sa môžu navzájom meniť.

Napríklad noc sa mení na deň. Táto zmena je ako jin a jang tiež relatívna. Z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa existuje noc aj deň na Zemi zároveň a dopĺňajú sa.

Časť z jin je jang, a časť z jang je jin.

Malé bodky v symbole znamenajú stopy jednej sily v druhej. Napríklad aj v tme je svetlo hviezd. Znamená to tiež, že absolútny extrém jednej sily sa transformuje na opačný a to, že záleží od pohľadu a pozorovateľa, či je daná sila jin, alebo jang. Napríklad najťažší kameň sa dá najľahšie rozbiť.

Jin a jang do seba organicky zapadajú a sú základom všetkých javov. Napríklad obraz Hory v hmle zobrazuje harmóniu, ktorá vzniká spojením jin (hmly) a jang (hôr).

Učenie o jin a jang je obsiahnuté už v knihe I-ťing (Knihe premien) kde cez trigramy (elementy skladajúce sa z troch jin alebo jang) je vyslovená myšlienka premien v prírode. Tento koncept si osvojili obidve čínske filozofie, taoizmus a konfucionizmus. Napríklad včasnostredoveký konfuciánsky filozof Tung Čung-Šu učí: Doplnkom všetkých vecí je jin a jang… Princípy, ktoré sú základom vladára i služobníka, otca i syna, muža i ženy, sú všetky zrodené z jin a jang. Vladár je jang a služobník jin. Otec je jang a syn je jin. Manžel je jang a manželka je jin…

Učenie o jin a jang sa tak stalo spoločnou pôdou, na ktorej dochádzalo k značnému zbližovaniu a vzájomnému ovplyvňovaniu protikladných škôl.

Pozri aj

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.