Athamas (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d +číslo revízie prekladu
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 15: Riadok 15:


Koniec Athamantov nie je v mýtoch doložený, samovražda je ale predpokladaná. Príbeh Athamasa a jeho syna [[Frixos|Frixa]] stojí na začiatku ďalších veľkých mýtov, najmä vo veľkej výprave
Koniec Athamantov nie je v mýtoch doložený, samovražda je ale predpokladaná. Príbeh Athamasa a jeho syna [[Frixos|Frixa]] stojí na začiatku ďalších veľkých mýtov, najmä vo veľkej výprave
[[Iáson]]a a [[Argonauti|Argonautov]] do [[Kolchida|Kolchidy]] pre [[zlaté rúno]].
[[Iasón]]a a [[Argonauti|Argonautov]] do [[Kolchida|Kolchidy]] pre [[zlaté rúno]].


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 18:32, 24. január 2012

Arcangelo Migliarini, Athamas

Athamas (starogr. Αθάμας) bol v gréckej mytológii syn tesálskeho kráľa Aiola, jeho starý otec bol Hellén, praotec všetkých Grékov. Stal sa kráľom v boiótskom meste Orchomenos.

Jeho bratmi boli:

Athamas sa oženil dvakrát, prvou ženou bola bohyňa oblakov Nefelé. Porodila mu syna Frixa a dcéru Hellé. Nešťastný osud sebe aj deťom privodil tým, že opustil Nefelé a oženil sa s Inó, dcérou Kadma, kráľa v Tébach. S tou mal neskôr dvoch synov, Learcha a Melikerta. Macocha Inó deti z prvého manželstva nenávidela až tak, že s úkladmi a intrigami dosiahla súhlas Athamasa na ​​ich obetovanie bohom, aby zachránila kráľovstvo od hladu, biedy a nepokojov obyvateľov. Tesne pred obetným obradom matka detí Nefelé poslala zlatého barana, aby deti preniesol cez more do ďalekej Kolchidy. Šťastne sa to skončilo pre Frixa, ale Hellé sa utopila v mori.

Čoskoro nato Athamas upadol do nemilosti bohyne Héry, keď sa ujal malého Dionýza, syna najvyššieho boha Dia a jeho milenky Semelé. Héra na Athamasa zoslala šialenstvo, v ktorom zabil svojho syna Learcha. Nestačil už ublížiť druhému Melikertovi, lebo Inó mu ho vytrhla, ale neunikla a vrhla sa do mora. Keď sa šialený Athamas pokúsil zabiť aj Dionýza, skryl ho boh Hermés.

Koniec Athamantov nie je v mýtoch doložený, samovražda je ale predpokladaná. Príbeh Athamasa a jeho syna Frixa stojí na začiatku ďalších veľkých mýtov, najmä vo veľkej výprave Iasóna a Argonautov do Kolchidy pre zlaté rúno.

Pozri aj

Literatúra

  • Slovník antické kultury, nakl. Svoboda, Praha, 1974
  • Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky
  • Publius Ovidius Naso, Proměny
  • Rudolf Mertlík, Starověké báje a pověsti
  • Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
  • Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN80-7234-287-8

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Athamás na českej Wikipédii.