Väzivo

Väzivo alebo väzivové tkanivo je podporné tkanivo tvorené bunkami, fibrilami (vláknami) a vysokým podielom medzibunkovej hmoty. U dospelého človeka vytvára napríklad výplne medzi orgánmi a tukové vankúše.

Časti

Väzivá sú zložené z buniek, vlákien a medzibunkovej hmoty, ktorá je pomerne riedka až tekutá.

Bunky väzív

Bunky väzív môžu byť v tkanive umiestnené pevne (fixne) alebo voľne (pohyblivé, blúdivé bunky).

Pevné bunky

Z pevných buniek sa najčastejšie vyskytujú fibrocyty a fibroblasty, obyčajne pevne späté s vláknami. Majú vretenovité telo s oválnym jadrom a často sa navzájom spájajú svojimi výbežkami.

Podobne sa svojimi hviezdicovitými telami dotýkajú aj retikulárne bunky, ktoré sa často vyskytujú najmä v lymfatických uzlinách. Niektoré retikulárne bunky majú schopnosť fagocytózy.

Tukové bunky sa v tkanive vyskytujú buď jednotlivo alebo v malých skupinách. Tieto bunky majú schopnosť hromadiť tuk, a to buď v jednej veľkej vakuole (univakuolárne bunky), alebo v podobe množstva menších vakuol (multivakuolárne bunky). Univakuolárne tukové bunky vytvárajú biele tukové väzivo, ktoré predstavuje bežný typ tukového väziva väčšiny cicavcov. Multivakuolárne tukové bunky sú súčasťou hnedého tuku, ktorý sa vyskytuje hlavne u zimných spáčov a u mláďat cicavcov.

Do skupiny pevných buniek patria aj pigmentové bunky - melanocyty.

Pohyblivé (blúdivé) bunky

K pohyblivým typom buniek patria histiocyty, ktoré majú veľkú schopnosť fagocytózy, žírne a plazmatické bunky. Objavujú sa aj blúdivé krvné elementy, napr. neutrofilné a eozínofilné granulocyty, monocyty a lymfocyty.

Medzibunková hmota

Vláknitá zložka

Vlákna (fibrily) väzív môžu byť kolagénové, elastické a retikulárne.

Kolagénové vlákna sú najrozšírenejšie väzivové vlákna. Hlavnou stavebnou zložkou je kolagén, z ktorého varením vzniká glej. Kolagénové vlákna sú zložené z menších jednotiek – fibríl, ktoré sú tvorené paralelne usporiadanými mikrofibrilami. Vlákna z kolagénu sú veľmi pevné, ohybné, nie elastické. Šľacha znesie ťah až niekoľko sto kilogramov na 1 cm2. Väzivá, v ktorých majú prevahu kolagénové vlákna majú v čerstvom stave bielu až namodralú farbu.

Elastické vlákna sú tenšie, často sa vetvia a vyznačujú sa veľkou pružnosťou. Znesú natiahnutie až o 50% pôvodnej dĺžky a po skončení pôsobenia ťahu sa vrátia do pôvodného stavu. základnou stavebnou zložkou týchto vlákien je elastín, produkt fibroblastov a pravdepodobne i buniek hladkého svalstva. Tieto vlákna na rozdiel od kolagénových nevytvárajú zväzky, ale prebiehajú jednotlivo. Väzivo s prevahou elastických vlákien má žltkastú farbu.

Retikulárne vlákna sú tenké a vetvia sa, nikdy netvoria hrubšie zväzky. Sú charakteristické svojim mrežovitým usporiadaním. Nachádzajú sa najmä v riedkych väzivách a okolo ciev. Ich stavebným kameňom je retikulín.

Amorfná zložka

Základná medzibunková hmota predstavuje homogénnu hmotu, v ktorej sú uložené vlákna a bunky väziva. Je tvorená prevažne vodou a rozpustenými polysacharidmi a glykoproteínmi. Plní prevažne podpornú funkciu, ale tiež predstavuje prostredie pre difúziu tkanivového moku, ktorý prináša bunkám výživu, kyslík a odvádza splodiny metabolizmu.

Druhy väziva

Podľa toho, ktorá zložka vo väzive prevláda, rozlišujeme niekoľko skupín väzív.

1. Mezenchým
2. Rôsolovité väzivo
3. Kolagénne väzivo
4. Elastické väzivo
5. Retikulárne väzivo
6. Tukové väzivo

Funkcie väziva

• mechanické (podpora, spojivo, obaly, šľachy väzy, výplne)
• termoregulačné
• metabolické - výmena látok medzi bunkami a krvným riečiskom, zásobáreň vody, energetický rezervoár
• imunitné
• zdroj bunkového materiálu pri regeneračných procesoch po poranení

Externé odkazy

• Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.