Ejlat: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2) (robot Pridal: eu:Eilat |
d odobratá Kategória:Ejlat pomocou použitia HotCat |
||
Riadok 155: | Riadok 155: | ||
* [http://www.eilat.muni.il/ Oficiálne internetové stránky] |
* [http://www.eilat.muni.il/ Oficiálne internetové stránky] |
||
[[Kategória:Ejlat| ]] |
|||
[[Kategória:Mestá v Izraeli]] |
[[Kategória:Mestá v Izraeli]] |
||
Verzia z 16:13, 25. január 2012
Ejlat | ||
Mesto | ||
Pláž v Ejlate
| ||
|
||
Oficiálny názov: אילת | ||
Štát | Izrael | |
---|---|---|
Nadmorská výška | 5 m n. m. | |
Súradnice | 29°33′40″S 34°57′06″V / 29,56111°S 34,95167°V | |
Rozloha | 84,789 km² (8 479 ha) | |
Obyvateľstvo | 47 600 (2010) | |
Prvá pís. zmienka | 1951 | |
Primátor | Me'ir Jicchak Halevi | |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
- letný čas | VELČ (UTC+3) | |
Poloha mesta v Izraeli
| ||
Wikimedia Commons: Ejlat | ||
Webová stránka: www.eilat.muni.il | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Ejlat je mesto v najjužnejšom cípe Izraela na pobreží Červeného mora.
Geografia
Ejlat je turistické letovisko a dôležitý prístav červenomorského pobrežia, umožňujúci Izraelu prístup do Indického oceánu. Od Beer Ševy je vzdialený cca 190 a od Tel Avivu cca 280 km južne.
Mesto je situované v úzkom výbežku Izraela, zovretom z východu jordánskym a zo západu egyptským územím. V blízkosti Ejlatu sa nachádza jordánsky prístav Akaba a egyptské mesto Taba a z prístavu je dovidieť do 4 krajín: Izraela, Jordánska, Egypta Saudskej Arábie.
Dopravné spojenie Ejlatu zabezpečuje severojužná diaľnica číslo 90, spájajúca krajinu s jordánskym hraničným priechodom Arava a egyptským prechodom Taba. Turistom slúži najmä miestne letisko, využívané na vnútroštátne i medzinárodné lety.
História
Ejlat je spomínané ako jedna zo zastávok Izraelitov pri pochode z egyptského zajatia. Toto mesto sa nachádzalo v kráľovstve Edom, ktoré dobyl izraelský kráľ Dávid. Mesto je tiež niekoľko krát spomínané v Starom zákone.
V čase rímskeho a byzantského impéria bol Ejlat využívaný ako prístav, cez ktorý bola transportovaná meď z neďalekých baní v Timne. V roku 1116 bol dobytý križiakmi, no už v roku 1167 ho získal Saladin a mesto postupne strácalo na význame.
Moderné dejiny
Počas izraelskej vojny za nezávislosť bola lokalita Ejlatu (nazývaná Um Rašraš) 10. marca 1949 obsadená bez boja. Oblasť bola neobývaná a izraelskí vojaci tu zriadili policajnú stanicu, na ktorej vztýčili provizórnu vlajku. K založeniu vlastného Ejlatu došlo až v roku 1951 a už o 8 rokov získal štatút mesta. V roku 1967 sa námornou blokádou zo strany Egypta začala Šesťdňová vojna.
Ekonomika a turizmus
Cez moderný prístav v Ejlate prúdi do krajiny množstvo tovarov, predovšetkým však ropa a iné palivá. Podnebie s miernou zimou, piesočné pláže, bohatý podmorský život a veľmi nízke zrážky vytvárajú z lokality významné a turisticky atraktívne miesto. Atrakciou je i miestne delfinárium, kde môžu návštevníci plávať medzi delfínmi a poznávať podmorský svet Červeného mora. Mesto je známe nočným životom, ktorý priťahuje turistov z celého sveta.
Moderné mesto však trpí nedostatkom pitnej vody, ktorá sa získava odsoľovaním morskej vody. Rovnako nevýhodou je odľahlosť mesta od väčších centier - najbližšie významné mesto Beer Ševa je vzdialené cca 190 kilometrov.
Demografia
Prevažnú väčšinu obyvateľov mesta tvorili podľa sčítania v roku 2009 Židia - cca 40 300 osôb a vrátane nearabských obyvateľov židovského pôvodu je to až cca 45 400 osôb. Počet obyvateľov mesta dosiahol v roku 2010 47 600.
Rok | 1961 | 1972 | 1983 | 1995 | 2000 | 2005 | 2010 |
---|---|---|---|---|---|---|---|
Počet obyvateľov | 5 326 | 13 088 | 18 914 | 31 653 | 41 100 | 45 666 | 47 600 |
Podnebie
Vplyv Negevskej púšte, no i blízkych púští (Sahara, Sinajská a Arabská púšť) je miernený morom, napriek tomu patrí oblasť mesta k najteplejším miestam v Izraeli. V lete sú bežné teploty vzduchu nad 40 °C, v zime sa pohybujú okolo 21 °C a teplota vody dosahuje v lete 26 a v zime okolo 20 °C.
Partnerské mestá
- Antibes, Francúzsko
- Juan-les-Pins, Francúzsko
- Arica, Čile
- Durban, Juhoafrická republika
- Smolyan, Bulharsko
- Kamen, Nemecko
- Kampen, Holandsko
- Toronto, Kanada
- Los Angeles, Spojené štáty americké
- Ushuaia, Argentína
- Piešťany, Slovensko
- Sopron, Maďarsko
Galéria
-
Celkový pohľad na Ejlat
-
Letecký pohľad, v popredí obec Ejlot, v pozadí mesto Ejlat
-
Obytné štvrte
-
Nočná promenáda
Panoráma
Iné projekty
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ejlat na českej Wikipédii.
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ejlat