Metamorfóza (geológia)

Metamorfóza alebo metamorfizmus alebo premena hornín je endogenný proces, pri ktorom sa menia fyzikálne a chemické vlastnosti horniny (čiže sedimentárne horniny a vyvreté horniny sa menia na metamorfované horniny), najmä účinkami tlaku a teploty, chemickej aktivity cirkulujúcich roztokov a iných činiteľov v hlbších častiach zemskej kôry, pod zónou, v ktorej nastáva zvetrávanie a spevňovanie hornín.

Stupeň premeny hornín sa líši, niekedy sa metamorfované horniny podobajú pôvodne vyvretým a sedimentárnym horninám, pri silnejšej premene sa ich pôvodné znaky celkom strácajú. Horniny sa pri metamorfóze prispôsobujú novým fyzikálno-chemickým ppdomienkam, odlišným od tých, ktoré jestvovali pri ich vzniku. Ich celkové chemické zloženie sa nemení, alebo sa viac menej výrazne zmení. V oboch prípadoch sa tvoria nové nerasty, ktoré nahrádzajú pôvodné.

Metamorfóza nastáva v obmedzených rozmeroch na styku s prehriatymi vyvretými horninami (kontaktná metamorfóza) alebo na veľkých areáloch vo väčšej hĺbke (regionálna metamorfóza). Spätná metamorfóza sa označuje ako diaftoréza. V minulosti sa myslelo, že metamorfóza prebieha len vo veľkých hĺbkach (katazóna). Epizonálna metamorfóza však môže nastať už v hĺbke 1,5 km (epizóna) a intenzívna metamorfóza, pri ktorej vznikajú amfibolity, prebieha do hĺbky asi 2,5 km. Pôvodne sa za stredný hĺbkový stupeň metamorfózy pokladala mezozóna

Metamorfózu z hľadiska intenzity teda môžeme rozdeliť na:

1. katazonálna - najsilnejšia, vznikajú pri nej ruly
2. mezozonálna - stredná, vznikajú pri nej svory
3. epizonálna - najslabšia, vznikajú pri nej fylity

A metamorfózu z hľadisk priebehu možno rozdeliť na:

1. kontaktná
2. regionálna
3. hydrotermálna
4. metasomatóza