Medveď hnedý: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 43: Riadok 43:


* Výška v kohútiku 1,3 metra
* Výška v kohútiku 1,3 metra
* Hmotnosť od 80 až do {{kg|400}} (grizly až {{kg|1000}})
* Hmotnosť od 80 až do {{kg|400}} (grizly až {{kg700}})


=== Sfarbenie ===
=== Sfarbenie ===

Verzia z 11:20, 30. január 2012

Medveď hnedý
Medveď hnedý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Medveď hnedý
Linnaeus, 1758
Rozšírenie medveďa hnedého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Medveď hnedý (Ursus arctos) je cicavec z čeľade medveďovité (Ursidae).

Vzhľad

Medveď hnedý je veľké, silne stavané zviera. Jeho poznávacím znakom je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Aj keď medzi pohlaviami je minimálny rozdiel v dĺžke tela, samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Končatiny majú zakončené silnými pazúrmi.

Veľkosť

  • Dĺžka až 2 metre
  • Výška v kohútiku 1,3 metra
  • Hmotnosť od 80 až do 400 kg (grizly až Šablóna:Kg700)

Sfarbenie

Medveď hnedý má hustú srsť najčastejšie hnedej farby, ktorá však môže mať odtiene červenej, čiernej či striebristej farby.

Rozšírenie

Svet

Medveď hnedý pôvodne obýval celú Európu, Áziu a Severnú Ameriku. Dnes sú jeho stavy výrazne zredukované. Žije v Škandinávii, v Rusku, v Karpatoch, v Alpách, v Kanade a v USA – predovšetkým na Aljaške.

Slovensko

Populácia medveďa hnedého vďaka svojej ochrane prežila aj na Slovensku. Najpočetnejšie stavy medveďov hnedých sú v lesoch v pohoriach Malej Fatry, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Západných a Vysokých Tatier a Poľany.[1] V poslednej dobe sa však kvôli nedostatku potravy medvede hnedé presúvajú na juh, spozorované boli napríklad v Prievidzi[2] a Lučenci[3]

Na Slovensku sa odhaduje počet medveďov na 700 – 850 jedincov.[1] Niektoré jedince migrujú aj na Moravu a do Poľska.

Medveď hnedý je na Slovensku celoročne chránený druh, súčasne je prísne chránený aj podľa viacerých medzinárodných dohovorov. Na jeho lov je potrebné udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia.

Život medveďa

Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov. Dospelý samec môže vážiť 200 – 300 (350) kg, samice sú asi o tretinu menšie.

Medveď hnedý

Medvede vychádzajú z brlohu vo februáriapríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. Pária sa v máji až júli.

V januári vrhne medvedica v brlohu 1 až 3, výnimočne 4 až 5 mláďat. Tie potom zostávajú s medvedicou 1,5 až 2,5 roka.[1]

Pazúry medveďa hnedého

Medveď sa do brlohu na zimný spánok ukladá v novembri až decembri. Zimuje na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. Zo spánku sa však občas môže prebudiť.

Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 80 – 90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedia potrava pestrejšia. Obsahuje čučoriedky, maliny a iné ovocie, bukvice, žalude, mravčie a osie larvy.

Niektoré jedince navštevujú včelíny, polia, skládky odpadu či napádajú dobytok.

Poddruhy medveďa hnedého

Medveď Grizzly
Medveď Kodiak, najväčší poddruh medveďa hnedého

Medveď hnedý je boreálny cirkumpolárny druh – vyskytuje sa na všetkých zemepisných dĺžkach severnej pologule. Jednotlivé geografické populácie sa označujú ako poddruhy:

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA