Bazalka pravá: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 87.197.21.153 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Luckas-bot |
|||
| Riadok 31: | Riadok 31: | ||
Bazalka pôvodne pochádza z oblasti [[India|Indie]], pestuje sa už od [[starovek]]u. Do [[Európa|Európy]] bola bazalka privezená v 16. storočí najmä ako okrasná rastlina. V súčasnosti existuje veľké množstvo odlišných druhov bazalky s rozmanitou farbou kvetov i listov. |
Bazalka pôvodne pochádza z oblasti [[India|Indie]], pestuje sa už od [[starovek]]u. Do [[Európa|Európy]] bola bazalka privezená v 16. storočí najmä ako okrasná rastlina. V súčasnosti existuje veľké množstvo odlišných druhov bazalky s rozmanitou farbou kvetov i listov. |
||
Ocimum zahŕňa približne 50 druhov [[poloker]]ov a bylín, ktoré rastú v tropických až miernych podnebných pásmach. |
Ocimum zahŕňa približne 50 druhov [[poloker]]ov a bylín, ktoré rastú v tropických až miernych podnebných pásmach. |
||
Narastá do výšky 20 až 40 cm. Rastlina má kríčkovitý vzhľad. Listy sú protistojné, vajcovitého tvaru, zriedka po okrajoch zúbkaté, na dlhých stopkách. Kvety sú zvyčajne biele, žltobiele alebo ružovofialové, usporiadané po šesť klasov v pazuchách listov. |
|||
Narastá do výšky 20 až 40 cm. Rastlina má kríčkovitý vzhľad. Listy sú protistojné, vajcovitého tvaru, zriedka po okrajoch zúbkaté, na dlhých stopkách. Kvety sú zvyčajne biele, žltobiele alebo ružovofialové, usporiadané po šesť klasov v pazuchách listov. |
|||
Narastá do výšky 20 až 40 cm. Rastlina má kríčkovitý vzhľad. Listy sú protistojné, vajcovitého tvaru, zriedka po okrajoch zúbkaté, na dlhých stopkách. Kvety sú zvyčajne biele, žltobiele alebo ružovofialové, usporiadané po šesť klasov v pazuchách listov. |
|||
== Vzhľad == |
== Vzhľad == |
||
Verzia z 10:32, 1. február 2012
| Bazalka pravá (Ocimum basilicum) | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Ocimum basilicum Carl Linné | |
| Synonymá | |
| Basilika, Bazalienka (ľudovo) | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Bazalka pravá (Ocimum basilicum) je jednoročná liečivá rastlina z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Má špecifickú intenzívnu vôňu. Ľudovo sa bazalke hovorí i basilika, prípadne bazalienka. Bazalka je medonosnou rastlinou, pre svoju bohatosť kvitnutia je veľmi cennou včelárskou rastlinou.[1]
Rozšírenie
Bazalka pôvodne pochádza z oblasti Indie, pestuje sa už od staroveku. Do Európy bola bazalka privezená v 16. storočí najmä ako okrasná rastlina. V súčasnosti existuje veľké množstvo odlišných druhov bazalky s rozmanitou farbou kvetov i listov. Ocimum zahŕňa približne 50 druhov polokerov a bylín, ktoré rastú v tropických až miernych podnebných pásmach.
Vzhľad
Narastá do výšky 20 až 40 cm. Rastlina má kríčkovitý vzhľad. Listy sú protistojné, vajcovitého tvaru, zriedka po okrajoch zúbkaté, na dlhých stopkách. Kvety sú zvyčajne biele, žltobiele alebo ružovofialové, usporiadané po šesť klasov v pazuchách listov.
Pestovanie
Bazalka je rastlina nenáročná na pestovanie, preto je veľmi vhodná na pestovanie v interiéri. Obľubuje teplé slnečné stanovištia chránené pred mrazom a vetrom. Kvitne od júna do septembra. Semená sa vysievajú v marci do debničiek alebo pareniska. Rastline vyhovuje kyprá, nie príliš suchá pôda bohatá na živiny. Klíči pribižne za 10 až 14 dní. Zbiera sa koreň i s pozdemkom, prípadne i vňať, listy, kvety a plody. Pre ďalšie využitie rastlinu opatrne sušíme pri teplote 35 °C v tenkých vrstvách.
Význam a účinky
Bazalka sa používa ako korenina pridávaná do jedál, ďalej sa využíva i v lekárnictve a voňavkárstve. Sušené listy ako korenie do jedál alebo vo forme čaju podporujú trávenie. Najlepšie je spracovať bazalku hneď po odrezaní, v dobe ktátko pred kvitnutím (v tomto období majú listy bazalky najintenzívnejšiu chuť i arómu). Listy bazalky sa pridávajú do šalátov, na ochutenie mäsa, či omáčok. Zaujímavým faktom je, že bazalka si i pri tepelnom spracovaní uchováva svoje liečivé schopnosti.
Priaznivý účinok má bazalka i pri nadmernom tvorení plynov, t. j. nadúvaní. Dráždením žalúdočných žliaz vyvoláva bazalka zvýšenú chuť do jedla. Bazalka účinkuje i protizápalovo pri ochoreniach ústnej dutiny, má protikŕčový účinok pri chronickej bronchitíde s výrazným kašľom.
Referencie
- ↑ PAMUKOV, D.; ACHTARDŹIEV, Ch.: Prírodná lekáreň; Príroda, Bratislava 1991 ISBN 80-07-00494-7
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazalka pravá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bazalka pravá
