Žulová: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
JAnDbot (diskusia | príspevky)
Boti
139 628 editací
d r2.5.2) (robot Pridal: roa-rup:Žulová
dopl. z cs wiki
Riadok 3: Riadok 3:
názov = Žulová |
názov = Žulová |
foto = Zulova.JPG |
foto = Zulova.JPG |
popiska = |
popiska = vež kostola pri pohľade zo západného svahu |
znak = Zulova CZ CoA.svg |
znak = Zulova CZ CoA.svg |
vlajka = |
vlajka = Žulová vlajka.jpg |
mapa = |
mapa = |
NUTS3 = CZ071 |
NUTS3 = CZ071 |
Riadok 15: Riadok 15:
pov.ob = [[Jeseník]] |
pov.ob = [[Jeseník]] |
krajina = [[České Sliezsko|Sliezsko]] |
krajina = [[České Sliezsko|Sliezsko]] |
rozloha = 14,75 |
rozloha = 14,75 |
obyvatelia = 1321 |
obyvatelia = 1321 |
lat_deg = 50|
lat_deg = 50 |
lat_min = 18|
lat_min = 18 |
lat_sec = 33|
lat_sec = 33 |
lon_deg = 17|
lon_deg = 17 |
lon_min = 5|
lon_min = 5 |
lon_sec = 53|
lon_sec = 53 |
nad.výš = 290 |
nad.výš = 290 |
PSČ = |
PSČ = 790 56 až 790 65 |
početzsj = |
početzsj = 4 |
početč = |
početč = 2 |
početk = |
početk = 2 |
adresa = |
adresa = Hlavní 36<br />790 65 Žulová |
starosta = |
starosta = Zdeněk Lučan |
web = |
web = www.zulova.cz |
email = |
email = ou.zulova@jen.cz |
úr.web = |
úr.web = www.zulova.cz |
}}
}}


'''Žulová''' je [[mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Jeseník|Jeseník]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2006]] tu žilo 1321 obyvateľov, z toho 649 mužov a 672 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,4 rokov (muži 36,6 rokov, ženy 40,3 rokov).
'''Žulová''' (do [[5. február]]a [[1948]]<ref>Vyhláška ministerstva vnitra č. 22/1949 Sb., o změnách úředních názvů míst v roce 1948</ref> ''Frýdberk'', {{v jazyku|deu|''Friedberg''}}) je [[mesto]] na [[západ]]e [[České Sliezsko|Českého Sliezska]], v severozápadnej časti [[Okres Jeseník|okresu Jeseník]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2006]] tu žilo 1&nbsp;321 obyvateľov, z toho 649 mužov a 672 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,4 rokov (muži 36,6 rokov, ženy 40,3 rokov).


== Poloha ==
{{český výhonok}}
Mesto Žulová leží 15 [[kilometer|km]] severozápadne od [[Jeseník]]a, 56 km [[sever]]ne od [[Šumperk]]a a asi 16 km juhovýchodne od [[česko]]-[[Poľsko|poľského]] [[hraničný prechod|hraničného prechodu]] [[Javorník (okres Jeseník)|Bílý Potok/Paczków]]. Susedí na severe s obcou [[Kobylá nad Vidnavkou]], na západe s obcami [[Vlčice (okres Jeseník)|Vlčice]] a [[Skorošice]], na juhu s obcou [[Vápenná]] a na východe s obcou [[Černá Voda]]. Od okresného mesta [[Jeseník]] je vzdialené 12 km a od krajského mesta [[Olomouc]] 112 km.


Geomorfologický patrí Žulová k provincii [[Česká vysočina]], subprovincii [[Krkonošsko-jesenická subprovincia|krkonošsko-jesenickej (sudetskej)]]: na rozhraní oblasti [[Krkonošsko-jesenické podhorie|Krkonošsko-jesenické (Sudetské) podhorie]] (geomorfologické celky [[Vidnavská nížina]] a [[Žulovská pahorkatina]]), ku ktorej patrí stred, sever a východ mesta, a oblasti [[Jesenická oblasť|jesenickej (východosudetskej)]] (geomorfologický celok [[Rychlebské hory]], podcelok [[Hornolipovská hornatina]]), ktorá zaberá juhovýchodný okraj územia mesta. Povrch mesta je veľmi členitý, najnižšie položená je časť okolo námestia (asi len 290 m), najvyšším bodom je ''Boží hora'' (575 m n. m.), ďalej napr. ''Hadí vrch'' (475 m n. m.), ''Borový vrch'' (488 m n. m.), ''Kaní hora'' (476 m n. m.).
== Pozri aj ==

* [[Zoznam obcí v Česku]]
Územie Žulovej patrí do povodia [[Odra|Odry]], resp. [[Kladská Nisa|Kladskej Nisy]]. Mestom preteká severným smerom riečka [[Vidnavka]], do ktorej sa pod bývalým hradom Frýdberkom zľava vlieva ''Stříbrný potok'' (predtým tiež ''Šlepná''). V časti [[Tomíkovice]] Vidnavku súbežne sleduje o niečo severnejší ''Skorošický potok''. Pri Dolnom dvore na východe katastra pramení ''Plavný potok'', ktorý napája ''Velký rybník'' (11 ha, najväčší rybník na Jesenicku). Južným cípom katastra preteká rovnako ''Černý potok'' pokračujúci do [[Černá Voda|Černej Vody]]. Je tu rovnako rada zatopených lomov.

Územie mesta pokrýva z 50 % poľnohospodárska pôda (40 % orná pôda, 7,5 % lúky a pastviny), z 35,5 % les a z viac ako 10 % zastavané a ostatné (napr. priemyslové) plochy.

== Dejiny ==
=== Do 18. storočia ===
Predpokladá sa, že na území Žulovej existovala dedina ''Sestrechovice'' (''Sestreccovici'') zmieňovaná v tzv. ''Liber fundationis'' vratislavských biskupov z doby okolo roku 1300, pri ktorej vtedy rytier Jan z Wüstehube postavil hrad [[Frýdberk]] (''Vridebergk''). Rytieri Wüstehubovci ovládali v tom čase značnú časť česko-moravsko-sliezského pomedzia a patrili k obávaným plieničom okolitých majetkov, najmä cirkevných. Niekedy pred rokom [[1340]] získali hrad Haugvicovci, rovnako obávaní plienči, od ktorých ho nakoniec roku [[1358]] kúpil vratislavský biskup [[Přeclav z Pohořelé]]. Vtedy k hradu patrilo rozsiahle panstvo, ku ktorému patrili [[Skorošice]], [[Tomíkovice]], [[Horní Heřmanice (Bernartice)|Heřmanice]], [[Travná (Javorník)|Travná]], Vilémovice (zrejme dnešné [[Nové Vilémovice]], ale možno tiež Staré Vilémovice, ''Alt-Wilmsdorf'', dnes [[Wilamowa]]), Schwammelwitz (dnes [[Trzeboszowice]]), Mösen (dnes [[Meszno]]), Kaindorf (dnes [[Kijów]]) a Markersdorf (dnes [[Łączki]]). Strediskom biskupského panstva zostala Žulová až do konca patrimoniálnej správy roku [[1850]].

Dedina Sestrechovice sa už ale nepripomína - len roku [[1358]] slobodný dvor Strakkenhain, snáď jej nástupca. Osada pri hrade sa nazývala po ňom ''Frýdberk'' a roku [[1358]] sa uvádza ako mestečko (''oppidum''), aj keď jeho hospodársky význam zostával omedzený. Roku [[1377]] je vo Frýdberku poprvýkrát zmieňované dedičné fojtstvo, s pomerne malým majetkom aj rozsahom práv. O tom, či boli hrad a mestečko priamo poškodené za [[husitstvo|husitských vojen]], niesu priame správy. V každom prípade sa však vojenské konflikty 15. storočia a doba zástavy hradu a panstva (1449-1534) nepriaznivo odrazili na prosperite mestečka. Napriek tomu sa tu v 15. storočí zmieňujú dve sklárne a ťažba [[striebro|striebra]]. Až druhá polovica 16. storočia znamenala nový rozvoj Jesenicka - boli obnovované zaniknuté dediny a zakladané nové osady a panské dvory (pri Žulovej vznikol nový tzv. Dolní dvůr roku [[1594]]) a biskup Martin Gerstmann vykonal rovnako renesančnú rekonštrukciu hradu.

Rozvoj mestečka bol však zastavený [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnou vojnou]]. Hrad bol dobytý a zbúraný švédskym a poľským vojskom roku [[1639]], mestečko poničené hlavne v ďalšom ťažení Švédov roku [[1642]]. Hradné budovy slúžili doposiaľ ako správne stredisko biskupského panstva, obranný význam však stratili a od počiatku 18. storočia boli využité ako panský pivovar.

Žulová sa zatiaľ po ničivom požiari roku [[1657]] spamätala, podhradie sa postupne rozširovalo o remeselnícke dielne aj dvory a mestečko začalo usilovať o priznanie mestských výsad. Pôsobili tu síce niektoré typicky mestské inštitúcie (ako už roku [[1616]] doložený strelecký spolok a od roku [[1667]] tiež niekoľko remeselníckych [[cech]]ov, z ktorých prvým bol cech tkáčov), hospodársky však stála v tieni okolitých miest, nebola príliš ľudnatá a historických dokladov o skoršom mestskom štatúte sa nedostávalo. S biskupskou podporou nakoniec obci cisár [[František II.]] "obnovil" údajne zhorené mestské práva listinou z dňa [[12. januára]] [[1793]].

=== 19. a začiatok 20. storočia ===
Povýšenie na mesto prinútilo novo vzniknutú samosprávu pracovať na jeho vonkajšom vzhľade: roku 1804 bolo upravené námestie a odstránené z neho dvory a chlievy. Bolo ale tiež treba zriadiť ďalšie dve inštitúcie, ktoré Žulovej dosiaľ chýbali: školu a farnosť. Škola vznikla z biskupského nariadenia roku [[1801]]. Miesto pre stavbu kostola sa hľadalo dlhší čas, až roku [[1805]] venoval biskup mestu bývalý hrad a budovy pivovaru boli v rokoch [[1809]]-[[1810]] prestavané na kostol sv. Jozefa. Pri ňom bola roku [[1813]] založená miestna duchovná správa, najprv len [[lokálna kurácia]], ktorá bola roku [[1870]] povýšená na faru. Do tej doby patrila Žulová k fare v [[Skorošice|Skorošiciach]] a v meste žiadny kostol nebol, len mariánska pútnická kaplnka na Božej hore postavená v rokoch [[1712]]-[[1713]]. Tá síce za [[Jozef II.|Jozefa II.]] ([[1784]]) unikla zrušeniu, ale uctievaný obraz Panny Márie musel byť predaný farskému kostolu v Skorošiciach, kde roku [[1833]] podľahol požiaru. Ani mesto neuniklo pohromám: povodni roku [[1829]], epidémii [[cholera|cholery]] roku [[1832]] a požiaru roku [[1843]].

[[Súbor:Zulova radnice.jpg|náhľad|Zrekonštruovaná budova radnice na námestí v Žulovej]]

Po zrušení patrimoniálnej správy usilovala Žulová o to, stať sa sídlom [[súdny okres|súdneho okresu]]. Súdny okres však bol nakoniec zriadený vo väčšej [[Vidnava|Vidnave]]. Od roku [[1905]] sa však v Žulovej konali pravidelné zasadania vidnavského okresného súdu.

V 19. storočí sa mesto Žulová stalo strediskom ťažby a spracovania kameňa, hlavne [[žula|žuly]]. Prvé kamenárske dielne - Schönova, Thienelova a Linkeho - existovali od roku [[1840]]. Hlavná priemyslová etapa rozvoja ťažby potom začala v 70. a 80. rokoch 19. storočia. Roku [[1880]] založil v Žulovej tunajší rodák Hermann Franke (1856-1920) firmu ''Hermann Franke-Prießnitz'', ktorá sa stala najväčšou kamenárskou firmou na Jesenicku a zamestnávala cez 500 robotníkov v lomoch a kamenárskych závodoch v Žulovej aj okolitých obciach. Ďalšou veľkou firmou v meste bol podnik Alberta Förstera (1832-1908), z ktorého iniciatívy bola v Žulovej roku [[1886]] založená odborná škola pre spracovanie kameňa, ktorá získala sebe aj mestu vynikajúcu povesť. Sídlila najprv v priestoroch venovaných svojim zakladateľom, až roku [[1909]] získala nové reprezentatívne budovy.

V rokoch [[1878]]-[[1880]] bola doterajšia drevená pútnická kaplnka na Božej hore nahradená novostavbou gotického kostola. Boží hora bola obľúbeným pútnickým miestom často navštevovaným vratislavskými biskupmi aj prominentnými hosťami (básnik Josef von Eichendorff, saská kráľovná Karola). Roku 1905 bola pre pútnikov pri kostole postavená (dnes zaniknutá) chata "Jiřího dům", pomenovaná podľa kardinála Georga Koppa.

Pre hospodárstvo mesta malo veľký význam zavedenie železničného spojenia (trať [[Lipová-lázně|Dolní Lipová]]-[[Bernartice (okres Jeseník)|Bernartice]] [[1886]]). V roku [[1917]] vybudovaná vlečka k lomom pod vrchom Vycpálek (nem. ''Haspelberg'') a do [[Černá Voda|Černej Vody]] mala pôvodne viesť ďalej do [[Velké Kunětice|Velkých Kunětic]] a [[Písečná (okres Jeseník)|Písečnej]].

=== Po roku 1918 ===
V medzivojnovom období bolo obyvateľstvo Žulovej, ktorého významnú súčasť tvorili robotníci, najprv naklonené predovšetkým [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|sociálnej demokracii]], od [[Veľká hospodárska kríza|Veľkej hospodárskej krízy]] sa však nacionálne radikalizovalo. Celé Javornicko a Vidnavsko bolo obsadené [[Freikorps]]om už [[22. septembra]] [[1938]], ešte pred podpísaním [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]], a aj v Žulovej vtedy došlo k zrážkam so [[Stráž obrany štátu|Strážou obrany štátu]]. Samotná Žulová však zostala pod kontrolou československého vojska až do obsadenia nemeckou armádou [[6. októbra]]. Väčšina českých obyvateľov z mesta odišla a bola zrušená aj česká menšinová škola, založená roku [[1926]].

Za II. svetovej vojny pracovali v žulovských závodoch a lomoch vojnoví zajatci. Od začiatku roku [[1945]] zažila Žulová vedľa [[pochod smrti|pochodov smrti]] tiež príliv utečencov z území obsadzovaných sovietskymi vojskami. Orgány [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] naliehali na najskôr na odpor za každú cenu (v Žulovej bol organizovaný oddiel [[Volkssturm]]u, ktorý však nikdy nebol nasadený) a potom na evakuáciu a ničenie infraštruktúry, čomu však miestna samospráva zabránila. Obsadenie Žulovej teda prebehlo vcelku kľudne. Pripravovaná jednotka [[Werwolf]]u však bola zlikvidovaná.

Od júna [[1945]] do konca roku [[1946]] bolo nemecké obyvateľstvo na základe [[Postupimská dohoda|Postupimskej dohody]] postupne odsunuté. Po - relatívne úspešnom - dosídlení mesta novými obyvateľmi došlo tiež k zmene názvu z doterajšieho "Frýdberk" na umelo vytvorené české "Žulová", odkazujúcemu na tradičné hlavné odvetvie miestného priemyslu. K tomuto kroku, konkrétne na Jesenicku veľmi rozšírenému, došlo k [[5. február]]u [[1948]] (v tom čase získali v okolí nové meno vytvorené rovnakým spôsobom tiež [[Vápenná]], [[Písečná (okres Jeseník)]] a [[Uhelná]]).

V roku [[1949]] bol zo zabavených majetkov vratislavského arcibiskupstva vytvorený Štátny statok Žulová, ktorý bol o dva roky neskôr zlúčený so Štátnym statkom [[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]], v roku [[1961]] však opäť osamostatnený. Roku [[1949]] bola rovnako obnovená tunajšia kamenárska škola, od roku [[1951]] učilište.

V rokoch [[1960]] - [[1989]] dochádzalo v Žulovej k výstavbe panelových bytoviek a objektov tzv. „občianskej vybavenosti“, čo sa ale neblaho premietlo hlavne do vzhľadu námestia. K [[1. január]]u [[1976]] boli k Žulovej v rámci integrácie obcí pripojené [[Kobylá nad Vidnavkou]] a [[Skorošice]]. K ich osamostatneniu došlo k [[23. november|23. novembru]] [[1990]] (Skorošice) a [[1. január]]u [[2001]] (Kobylá). Pri Žulovej však zostali [[Tomíkovice]], pôvodne pričlenené ako osada Skorošic.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, II. díl
| vydavateľ = ČSÚ
| miesto = Praha
| rok = 2006
| isbn = 80-250-1311-1
| kapitola =
| strany = 232, 474, 531, 623
| jazyk =
}}</ref>
[[Súbor:Zulova sloup.JPG|náhľad|Mariánske námestie v Žulovej]]

V [[júl]]i [[1997]] postihli tiež Žulovú [[povodeň|povodne]]. O rok neskôr bola ukončená výuka v kamenárskom učilišti, čím nastal koniec 112-ročnej tradície. Jej budovy dnes slúžia ako výchovný ústav a od roku [[2008]] aj stredná škola pre mládež s poruchami chovania a drogovo závislých.

Dňa [[10. októbra]] [[2006]] bol obci vrátený status [[mesto|mesta]].<ref name=status>[http://www.psp.cz/sqw/text/text2.sqw?C=8&T=k2006psp5r Rozhodnutí č. 8 předsedy Poslanecké sněmovny, k stanovení obcí městy a městysi], [[Miloslav Vlček]], 10. októbra 2006</ref>

Žulová je členom Mikroregiónu Žulovsko, zväzku obcí vzniknutého v roku [[2003]].<ref>http://www.zulovsko.cz/</ref> Mesto je tiež od roku [[1993]] členom Združenia miest a obcí Jesenicka (SMOJ), ktoré tvoria obce [[okres Jeseník|okresu Jeseník]]<ref>http://www.smoj.cz/</ref>, a od roku [[1997]] [[Euroregión Praděd|Euroregiónu Praděd]]<ref>http://www.europraded.cz/</ref>.

=== Osady ===
K Žulovej náleží osada ''Starost'' (nemecky a do roku [[1948]] aj česky ''Sorge'', dnes len [[základná sídelná jednotka]]). Nachádza sa 1,25 km juhovýchodne od Žulovej, smerom na [[Vápenná|Vápennú]]. Zmieňuje sa už roku [[1590]] a bola založená vratislavským biskupom nedlho predtým. Jej obyvatelia pracovali predovšetkým na tunajšom novom biskupskom dvore. Starost mala roku [[1930]] 22 domov, dnes ([[2001]]) 25.

Skupina domov zvaná ''Andělské Domky'' (predtým tiež správnejšie ''Englovy Domky'', nem. ''Engelhäuser'') leží 1,5 km juhovýchodne smerom na [[Černá Voda|Černú Vodu]]. Roku [[1930]] tu bolo 11 domov a 59 obyvateľov.

=== Správny vývoj ===
''Správna príslušnosť Žulovej od roku 1848''<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Gawrecki
| meno = Dan
| odkaz na autora =
| spoluautori = a kol.
| titul = Dějiny Českého Slezska 1740-2000
| vydavateľ = Slezská univerzita v Opavě
| miesto = Opava
| rok = 2003
| isbn = 80-7248-226-2
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}</ref>

1848 vojvodstvo sliezske, kraj opavský, [[Niské kniežatstvo|Nisské kniežatstvo]], panstvo Frýdberk
* od [[1. januára]] [[1850]] do roku [[1855]] vojvodstvo sliezske, politický okres Frývaldov, súdny okres Vidnava
* od roku [[1855]] do roku [[1868]] vojvodstvo sliezske, zmiešaný okres Vidnava
* od roku [[1868]] do [[30. novembra]] [[1928]] vojvodstvo sliezske / zem sliezska, politický okres Frývaldov, súdny okres Vidnava
* od [[1. decembra]] [[1928]] do [[31. januára]] [[1949]] zem moravskosliezska, politický okres Frývaldov (od 1947 Jeseník), súdny okres Vidnava
** okrem: od [[1. októbra]] [[1938]] do mája [[1945]] "sudetonemecké územie", od [[15. apríla]] [[1939]] ako ríšska župa [[Sudety]] / Reichsgau Sudetenland; (od [[1. mája]] [[1939]]) vládny obvod Opava / Regierungsbezirk Troppau; (od [[20. novembra]] [[1938]]) Landkreis Freiwaldau, Amtsgericht Weidenau
** od [[31. mája]] [[1945]] [[Sliezska expozitúra zeme Moravskosliezskej]]
* od [[1. januára]] [[1949]] do [[30. júna]] [[1960]] [[Olomoucký kraj]], [[okres Jeseník]]
* od [[1. júla]] [[1960]] do [[31. decembra]] [[1995]] [[Severomoravský kraj]], [[okres Šumperk]]
* od [[1. januára]] [[1996]] do [[31. decembra]] [[1999]] [[Severomoravský kraj]], [[okres Jeseník]]
* od [[1. januára]] [[2000]] [[Olomoucký kraj]], [[okres Jeseník]]

=== Vývoj počtu obyvateľov ===
Počet obyvateľov Žulovej podľa sčítania alebo iných úradných záznamov<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, 1. díl
| vydavateľ = ČSÚ
| miesto = Praha
| rok = 2006
| isbn = 80-250-1310-3
| kapitola =
| strany = 652-653
| jazyk =
}}
{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské
| vydavateľ = Ministerstvo vnitra a Státní úřad statistický
| miesto = Praha
| rok = 1935
| isbn =
| kapitola =
| strany = 35
| jazyk =
}}
{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Český štatistický úrad|odkaz na korporáciu=Český štatistický úrad |titul=Sčítání lidu, domů a bytů 2001|url=
http://www.czso.cz/sldb/sldb2001.nsf/obce/541575?OpenDocument|dátum vydania=2010-03-16|dátum prístupu=2010-03-16|jazyk=}}
{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Statistický lexikon obcí České republiky 2005
| vydavateľ = ČSÚ, MV ČR
| miesto = Praha
| rok = 2005
| isbn = 80-7360-287-3
| kapitola =
| strany = 978-979
| jazyk =
}}</ref>:

''Celé mesto Žulová (tj. vrátane Tomíkovic)''
{|class="wikitable"
! Rok !! 1869 !! 1880 !! 1890 !! 1900 !! 1910 !! 1921 !! 1930 !! 1939 !! 1947 !! 1950 !! 1961 !! 1970 !! 1980 !! 1991 !! 2001
|-
! Počet obyvateľov
| 1606 || 1698 || 1679 || 1799 || 1846 || 1883 || 2186<ref group="p ">z toho: 135 Čechoslovákov, 1975 Nemcov, 20 Maďarov; 2144 rím. kat., 20 evanj., 10 čsl., 8 bez vyzn.</ref> || 2363 || 1214 || 1241 || 1349 || 1373 || 1437 || 1333 || 1370<ref group="p ">z toho: 1270 Čechov, Moravanov a Sliezanov, 74 Slovákov, 30 Nemcov, 2 Poliaci; 285 rím. kat., 2 čsl. hus., 12 evanj., 2 pravosl., 910 bez vyzn.</ref>
|}
<references group="p " />
V meste Žulová je evidovaných 364 adries : 352 [[označovanie domov|čísiel popisných]] (trvalé objekty) a 12 [[označovanie domov|čísiel evidenčných]] (dočasné či rekreačné objekty).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Ministerstvo vnútra ČR|odkaz na korporáciu=Ministerstvo vnútra Českej republiky|titul=Adresy v České republice|url=
http://aplikace.mvcr.cz/adresa/m/zulov/index.html|dátum vydania=2010-01-12|dátum prístupu=2010-01-12|jazyk=}}</ref> Pri [[sčítanie ľudu|sčítaní ľudu]] roku 2001 tu bolo napočítaných 299 domov, z toho 272 trvale obývaných.

''Samotná Žulová''
{|class="wikitable"
! Rok !! 1805 !! 1833 !! 1869 !! 1880 !! 1890 !! 1900 !! 1910 !! 1921 !! 1930 !! 1939 !! 1947 !! 1950 !! 1961 !! 1970 !! 1980 !! 1991 !! 2001
|-
! Počet obyvateľov
| 714 || 1003<ref group="p ">z toho: Žulová 931, Starost 72</ref> || 941 || 1058 || 1074 || 1157 || 1232 || 1231 || 1478<ref group="p ">z toho: 126 Čechoslovákov, 1279 Nemcov, 20 Maďarov; 1438 rím. kat., 20 evanj., 10 čsl., 7 bez vyzn.</ref><ref group="p ">z toho: Žulová 1287, Starost 191</ref> || 1614 || 892 || 939 || 997 || 1059 || 1174 || 1100 || 1124<ref group="p ">z toho: Žulová 1067, Starost 57</ref>
|}
<references group="p " />
V samotnej Žulovej je evidovaných 280 adries : 276 [[označovanie domov|čísel popisných]] (trvalé objekty) a 4 [[označovanie domov|čísla evidenčné]] (dočasné či rekreačné objekty).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Ministerstvo vnútra ČR|odkaz na korporáciu=Ministerstvo vnútra Českej republiky|titul=Adresy v České republice|url=
http://aplikace.mvcr.cz/adresa/m/zulov/zulov.html|dátum vydania=2010-01-12|dátum prístupu=2010-01-12|jazyk=}}</ref> Pri [[sčítanie ľudu|sčítaní ľudu]] roku 2001 tu bolo napočítaných 229 domov, z toho 210 trvale obývaných.

=== Cirkevná správa ===
Z hľadiska [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej]] cirkevnej správy spadá Žulová do dvoch farností:
* Žulová do farnosti Žulová,
* Tomíkovice do farnosti Skorošice
Obe farnosti patria do [[dekanát Jeseník|dekanátu Jeseník]] [[Ostravsko-opavská diecéza|diecézy ostravsko-opavskej]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Boháč
| meno = Zdeněk
| odkaz na autora =
| titul = Atlas církevních dějin českých zemí 1918-1999
| vydavateľ = Karmelitánské nakladatelství s.r.o.
| miesto = Kostelní Vydří
| rok = 1999
| isbn = 80-7192-405-9
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}</ref> Farnosť Žulová je [[administrátor excurrendo|administrovaná excurrendo]] z [[Vidnava|Vidavy]], farnosť Skorošice z [[Bílá Voda|Bílé Vody]].

[[Českobratská cirkev evanjelická|Evanjelickí]] veriaci patria k farskému zboru [[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]] pri Jeseníku.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Nešpor
| meno = Zdeněk R.
| odkaz na autora =
| titul = Encyklopedie moderních evangelických (a starokatolických) kostelů Čech, Moravy a Slezska
| vydavateľ = Kalich
| miesto = Praha
| rok = 2009
| isbn = 978-80-7017-129-9
| kapitola =
| strany = 204-205
| jazyk =
}}</ref> Veriaci [[Československá cirkev husitská|Československej cirkvi husitskej]] patria k náboženskej obci v [[Jeseník]]u, kde sa nachádza rovnako farnosť pre [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnych]] veriacich.

== Členenie obce ==
=== Časti obce ===
* Žulová
* [[Tomíkovice]]
[[Súbor:Zulova an.JPG|náhľad|Autobusové stanovisko na námestí v Žulovej]]

=== Základné sídelné jednotky ===
* Starost
* Tomíkovice
* Žlíbek
* Žulová

=== Katastrálne územie ===
* Tomíkovice (612,23 ha)
* Žulová (863,11 ha)

== Štatistické údaje ==
K 23. júlu 2007 žilo v meste 1 327 obyvateľov. 15 % tvorili deti do 15 rokov. Podľa údajov z posledného sčítania ľudu sa 86 % obyvateľov prihlásilo k českej národnosti, 5 % k slovenskej národnosti, 3 % k moravskej národnosti a 2 % k nemeckej národnosti. 24 % obyvateľov sa uviedlo ako veriaci. Z toho 87 % sa prihlásilo k cirkvi rímskokatolíckej. Ku dňu sčítania bola zistená 15 % nezamestnanosť, k 31. 12. 2006 je však situácia ešte horšia, nezamestnanosť dosahuje až 18 %. Najviac pracujúcich je zamestnaných v priemysle a v stavebníctve.

== Doprava ==
Žulovou vedie regionálna železničná trať č. 295 ([[železničná trať Lipová Lázně - Javorník ve Slezsku]]). Na území mesta je zastávka tejto trati s názvom „Tomíkovice“ a stanica s názvom „Žulová“. Prevádzka na trati je relatívne hustá, tvorí ho asi 11 párov vlakov.

Mestom prechádzajú:
* cesta I. triedy číslo 60 z [[Jeseník]]a a [[Vápenná|Vápennej]] smerom na [[Uhelná|Uhelnú]], [[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]] a ďalej na štátnu hranicu, odkiaľ pokračuje ako cesta 382 do poľského [[Paczków]]a,
* cesta II. triedy číslo 456 zo Žulovej na [[Černá Voda|Černú Vodu]] a [[Stará Červená Voda|Starú Červenú Vodu]], ktorá sa pri [[Velké Kunětice|Veľkých Kunětic]] napája na cestu číslo II/457,
* niekoľko ciest III. triedy, napr. cesta na Nýznerov a [[Skorošice]] a cesta zo Skorošic cez [[Tomíkovice]] smerom na [[Kobylá nad Vidnavkou|Kobylu nad Vidnavkou]] s odbočkou na [[Buková (Bernartice)|Bukovú]].

Veľmi významná je tiež doprava [[autobus]]ová. Mestom prechádzajú miestne linky [[Jeseník]]-[[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]]-[[Bílá Voda]], [[Jeseník]]-Žulová-[[Bernartice (okres Jeseník)|Bernartice]]-Javorník , [[Jeseník]]-[[Vidnava]] a [[Jeseník]]-[[Písečná (okres Jeseník)|Písečná]]-[[Černá Voda]]-Žulová. Spojenie do okresného mesta tak v pracovné dni zaisťuje až 25 párov spojov.
[[Súbor:Zulova oldstreet.JPG|náhľad|Zachovalá rada starých remeselnických domov pri Mariánskom námestí v Žulovej]]

== Zaujímavosti ==
=== Kultúrne pamiatky ===
[[Súbor:Žulová - kostel svatého Josefa.JPG|náhľad|Kostol svätého Jozefa]]
* Rímskokatolícky farský kostol svätého Jozefa, postavený v rokoch [[1809]]-[[1810]] s využitím časti budov gotického hradu [[Frýdberk]] - z hradu sa zachovala zďaleka viditeľná veža (bergfríd) slúžiaca ako kostolná veža a ďalej kusy opevnenia ([[kultúrna pamiatka]])<ref>http://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=6</ref>
* Žulový [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|stĺp so sochou Panny Márie]] z roku [[1898]] na mieste bývalého dreveného, na Mariánskom námestí
* [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|Stĺp so sochou Panny Márie]] z roku [[1777]], renovovaný roku [[1899]]
* Kamenný most z roku [[1846]]. Pri ňom sa nachádzala pamiatkovo chránená socha svätého Jána Nepomuckého z roku [[1717]], dnes ztratená
* Novogotická kaplnka na Božej hore - pôvodná kaplnka bola vystavaná už v roku 1713, v roku 1864 bola ale značne poničená neznámym vandalom a preto musela byť znovu vystavená v rokoch 1878-1886<ref>http://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=426</ref>
[[Súbor:Zulova bozihora.JPG|náhľad|Boží hora ''(525 m)'' s novogotickou kaplnkou ''(priblížené)'']]

=== Prírodné pamiatky ===
* [[Národná prírodná pamiatka]] [[NPP Borový|Borový]] - Skaly a skalky budované [[granodiorit]]mi s výraznou blokovitou odlučnosťou, mineralogická lokalita

== Turistický ruch ==
Okolie Žulovej je turisticky veľmi atraktívne. Mesto možno využiť ako východzí bod výletov do [[Rychlebské hory|Rychlebských hôr]], k [[Nýznerovské vodopády|Nýznerovským vodopádom]], k [[Jaskyne Na Pomezí|jaskyniam Na Pomezí]] v Lipovej, do kúpeľov [[Jeseník]] alebo do [[Vidnava|Vidnavy]]. Mestom prechádza červená [[turistická trasa]] Javorník - Jeseník a modrá trasa Horní Lipová - Nýznerovské vodopády - Žulová - Černá Voda.

Z prírodných zaujímavostí menujme najmä vyššie zmienené [[Nýznerovské vodopády]] na Stříbrném potoku, početné kameňolomy v okolí mestečka, alebo tzv. [[Venušiny misky]] pri ceste na Vidnavu.

Návštevníci tu môžu tiež navštíviť nedávno otvorené Kamenické múzeum alebo si môžu urobiť výlet k novogotickému kostolíku na Božej hore, na ktorú vedie Krížová cesta.

Mesto nemá príliš veľa ubytovacích kapacít. Väčšinou ide skôr o menšie penzióny alebo ubytovanie v súkromí. Najbližší hotel je v obci [[Černá Voda]]. Úplne nepostačujúce sú možnosti stravovania.

== Služby ==
V meste sídli miestna [[knižnica]]. V prevádzke je zdravotné stredisko. Dostačujúca je možnosť nákupov - od predajní potravín (najväčšia je samoobsluha JEDNOTY na námestí) cez mäsiarstvo a zeleninárstvo až po drogérie a obchody s textilom. Ďalej je tu možnosť navštívenia manikúry, pedikúry, kaderníctva, solária alebo kozmetiky, alebo si môžu turisti zájsť do niektorého baru.

== Školstvo ==
V meste sa nachádza materská škola a základná škola nižšieho aj vyššieho stupňa (1.-9. ročník)<ref>http://www.zszulova.cz/</ref>.

== Referencie ==
<references/>
{{Preklad|cs|Žulová|8010826}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Žulová}}
{{projekt|commons=Category:Žulová}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Kuča | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Kuča | titul = Města a městečka v Čechách, na Moravě a ve Slezsku / 8. díl V-Ž | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2011 | počet strán = 896 | isbn = 978-80-7277-410-4}}

== Externé odkazy ==
* [http://zulova.cz/ zulova.cz] - stránka mesta
* [http://hrady.dejiny.cz/zulova/ Hrad Frýdberk]
* [http://heide.sweb.cz/ Informácie a historické články na stránkach Žulovej]



{{Obce okresu Jeseník}}
{{Obce okresu Jeseník}}

Verzia z 11:21, 11. február 2012

Žulová
mesto
vež kostola pri pohľade zo západného svahu
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Olomoucký (CZ071)
Okres (LAU 1) Jeseník (CZ0711)
Obec s rozš. pôs. Jeseník
Poverená obec Jeseník
Historická krajina Sliezsko
Nadmorská výška 290 m n. m.
Rozloha 14,75 km² (1 475 ha)
Obyvateľstvo 1 261 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 85,49 obyv./km²
Starosta Zdeněk Lučan
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 790 56 až 790 65
Miestne časti 2
Zákl. síd. jednotky 4
Katastrálne územie 2
LAU 2 (obec) CZ0711 541575
Adresa mestského
úradu 		Hlavní 36
790 65 Žulová
E-mailová adresa ou.zulova@jen.cz
Oficiálny web www.zulova.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.zulova.cz
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Žulová (do 5. februára 1948[2] Frýdberk, nem. Friedberg) je mesto na západe Českého Sliezska, v severozápadnej časti okresu Jeseník v Olomouckom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 1 321 obyvateľov, z toho 649 mužov a 672 žien, pričom priemerný vek v obci je 38,4 rokov (muži 36,6 rokov, ženy 40,3 rokov).

Poloha

Mesto Žulová leží 15 km severozápadne od Jeseníka, 56 km severne od Šumperka a asi 16 km juhovýchodne od česko-poľského hraničného prechodu Bílý Potok/Paczków. Susedí na severe s obcou Kobylá nad Vidnavkou, na západe s obcami Vlčice a Skorošice, na juhu s obcou Vápenná a na východe s obcou Černá Voda. Od okresného mesta Jeseník je vzdialené 12 km a od krajského mesta Olomouc 112 km.

Geomorfologický patrí Žulová k provincii Česká vysočina, subprovincii krkonošsko-jesenickej (sudetskej): na rozhraní oblasti Krkonošsko-jesenické (Sudetské) podhorie (geomorfologické celky Vidnavská nížina a Žulovská pahorkatina), ku ktorej patrí stred, sever a východ mesta, a oblasti jesenickej (východosudetskej) (geomorfologický celok Rychlebské hory, podcelok Hornolipovská hornatina), ktorá zaberá juhovýchodný okraj územia mesta. Povrch mesta je veľmi členitý, najnižšie položená je časť okolo námestia (asi len 290 m), najvyšším bodom je Boží hora (575 m n. m.), ďalej napr. Hadí vrch (475 m n. m.), Borový vrch (488 m n. m.), Kaní hora (476 m n. m.).

Územie Žulovej patrí do povodia Odry, resp. Kladskej Nisy. Mestom preteká severným smerom riečka Vidnavka, do ktorej sa pod bývalým hradom Frýdberkom zľava vlieva Stříbrný potok (predtým tiež Šlepná). V časti Tomíkovice Vidnavku súbežne sleduje o niečo severnejší Skorošický potok. Pri Dolnom dvore na východe katastra pramení Plavný potok, ktorý napája Velký rybník (11 ha, najväčší rybník na Jesenicku). Južným cípom katastra preteká rovnako Černý potok pokračujúci do Černej Vody. Je tu rovnako rada zatopených lomov.

Územie mesta pokrýva z 50 % poľnohospodárska pôda (40 % orná pôda, 7,5 % lúky a pastviny), z 35,5 % les a z viac ako 10 % zastavané a ostatné (napr. priemyslové) plochy.

Dejiny

Do 18. storočia

Predpokladá sa, že na území Žulovej existovala dedina Sestrechovice (Sestreccovici) zmieňovaná v tzv. Liber fundationis vratislavských biskupov z doby okolo roku 1300, pri ktorej vtedy rytier Jan z Wüstehube postavil hrad Frýdberk (Vridebergk). Rytieri Wüstehubovci ovládali v tom čase značnú časť česko-moravsko-sliezského pomedzia a patrili k obávaným plieničom okolitých majetkov, najmä cirkevných. Niekedy pred rokom 1340 získali hrad Haugvicovci, rovnako obávaní plienči, od ktorých ho nakoniec roku 1358 kúpil vratislavský biskup Přeclav z Pohořelé. Vtedy k hradu patrilo rozsiahle panstvo, ku ktorému patrili Skorošice, Tomíkovice, Heřmanice, Travná, Vilémovice (zrejme dnešné Nové Vilémovice, ale možno tiež Staré Vilémovice, Alt-Wilmsdorf, dnes Wilamowa), Schwammelwitz (dnes Trzeboszowice), Mösen (dnes Meszno), Kaindorf (dnes Kijów) a Markersdorf (dnes Łączki). Strediskom biskupského panstva zostala Žulová až do konca patrimoniálnej správy roku 1850.

Dedina Sestrechovice sa už ale nepripomína - len roku 1358 slobodný dvor Strakkenhain, snáď jej nástupca. Osada pri hrade sa nazývala po ňom Frýdberk a roku 1358 sa uvádza ako mestečko (oppidum), aj keď jeho hospodársky význam zostával omedzený. Roku 1377 je vo Frýdberku poprvýkrát zmieňované dedičné fojtstvo, s pomerne malým majetkom aj rozsahom práv. O tom, či boli hrad a mestečko priamo poškodené za husitských vojen, niesu priame správy. V každom prípade sa však vojenské konflikty 15. storočia a doba zástavy hradu a panstva (1449-1534) nepriaznivo odrazili na prosperite mestečka. Napriek tomu sa tu v 15. storočí zmieňujú dve sklárne a ťažba striebra. Až druhá polovica 16. storočia znamenala nový rozvoj Jesenicka - boli obnovované zaniknuté dediny a zakladané nové osady a panské dvory (pri Žulovej vznikol nový tzv. Dolní dvůr roku 1594) a biskup Martin Gerstmann vykonal rovnako renesančnú rekonštrukciu hradu.

Rozvoj mestečka bol však zastavený tridsaťročnou vojnou. Hrad bol dobytý a zbúraný švédskym a poľským vojskom roku 1639, mestečko poničené hlavne v ďalšom ťažení Švédov roku 1642. Hradné budovy slúžili doposiaľ ako správne stredisko biskupského panstva, obranný význam však stratili a od počiatku 18. storočia boli využité ako panský pivovar.

Žulová sa zatiaľ po ničivom požiari roku 1657 spamätala, podhradie sa postupne rozširovalo o remeselnícke dielne aj dvory a mestečko začalo usilovať o priznanie mestských výsad. Pôsobili tu síce niektoré typicky mestské inštitúcie (ako už roku 1616 doložený strelecký spolok a od roku 1667 tiež niekoľko remeselníckych cechov, z ktorých prvým bol cech tkáčov), hospodársky však stála v tieni okolitých miest, nebola príliš ľudnatá a historických dokladov o skoršom mestskom štatúte sa nedostávalo. S biskupskou podporou nakoniec obci cisár František II. "obnovil" údajne zhorené mestské práva listinou z dňa 12. januára 1793.

19. a začiatok 20. storočia

Povýšenie na mesto prinútilo novo vzniknutú samosprávu pracovať na jeho vonkajšom vzhľade: roku 1804 bolo upravené námestie a odstránené z neho dvory a chlievy. Bolo ale tiež treba zriadiť ďalšie dve inštitúcie, ktoré Žulovej dosiaľ chýbali: školu a farnosť. Škola vznikla z biskupského nariadenia roku 1801. Miesto pre stavbu kostola sa hľadalo dlhší čas, až roku 1805 venoval biskup mestu bývalý hrad a budovy pivovaru boli v rokoch 1809-1810 prestavané na kostol sv. Jozefa. Pri ňom bola roku 1813 založená miestna duchovná správa, najprv len lokálna kurácia, ktorá bola roku 1870 povýšená na faru. Do tej doby patrila Žulová k fare v Skorošiciach a v meste žiadny kostol nebol, len mariánska pútnická kaplnka na Božej hore postavená v rokoch 1712-1713. Tá síce za Jozefa II. (1784) unikla zrušeniu, ale uctievaný obraz Panny Márie musel byť predaný farskému kostolu v Skorošiciach, kde roku 1833 podľahol požiaru. Ani mesto neuniklo pohromám: povodni roku 1829, epidémii cholery roku 1832 a požiaru roku 1843.

Zrekonštruovaná budova radnice na námestí v Žulovej

Po zrušení patrimoniálnej správy usilovala Žulová o to, stať sa sídlom súdneho okresu. Súdny okres však bol nakoniec zriadený vo väčšej Vidnave. Od roku 1905 sa však v Žulovej konali pravidelné zasadania vidnavského okresného súdu.

V 19. storočí sa mesto Žulová stalo strediskom ťažby a spracovania kameňa, hlavne žuly. Prvé kamenárske dielne - Schönova, Thienelova a Linkeho - existovali od roku 1840. Hlavná priemyslová etapa rozvoja ťažby potom začala v 70. a 80. rokoch 19. storočia. Roku 1880 založil v Žulovej tunajší rodák Hermann Franke (1856-1920) firmu Hermann Franke-Prießnitz, ktorá sa stala najväčšou kamenárskou firmou na Jesenicku a zamestnávala cez 500 robotníkov v lomoch a kamenárskych závodoch v Žulovej aj okolitých obciach. Ďalšou veľkou firmou v meste bol podnik Alberta Förstera (1832-1908), z ktorého iniciatívy bola v Žulovej roku 1886 založená odborná škola pre spracovanie kameňa, ktorá získala sebe aj mestu vynikajúcu povesť. Sídlila najprv v priestoroch venovaných svojim zakladateľom, až roku 1909 získala nové reprezentatívne budovy.

V rokoch 1878-1880 bola doterajšia drevená pútnická kaplnka na Božej hore nahradená novostavbou gotického kostola. Boží hora bola obľúbeným pútnickým miestom často navštevovaným vratislavskými biskupmi aj prominentnými hosťami (básnik Josef von Eichendorff, saská kráľovná Karola). Roku 1905 bola pre pútnikov pri kostole postavená (dnes zaniknutá) chata "Jiřího dům", pomenovaná podľa kardinála Georga Koppa.

Pre hospodárstvo mesta malo veľký význam zavedenie železničného spojenia (trať Dolní Lipová-Bernartice 1886). V roku 1917 vybudovaná vlečka k lomom pod vrchom Vycpálek (nem. Haspelberg) a do Černej Vody mala pôvodne viesť ďalej do Velkých Kunětic a Písečnej.

Po roku 1918

V medzivojnovom období bolo obyvateľstvo Žulovej, ktorého významnú súčasť tvorili robotníci, najprv naklonené predovšetkým sociálnej demokracii, od Veľkej hospodárskej krízy sa však nacionálne radikalizovalo. Celé Javornicko a Vidnavsko bolo obsadené Freikorpsom už 22. septembra 1938, ešte pred podpísaním Mníchovskej dohody, a aj v Žulovej vtedy došlo k zrážkam so Strážou obrany štátu. Samotná Žulová však zostala pod kontrolou československého vojska až do obsadenia nemeckou armádou 6. októbra. Väčšina českých obyvateľov z mesta odišla a bola zrušená aj česká menšinová škola, založená roku 1926.

Za II. svetovej vojny pracovali v žulovských závodoch a lomoch vojnoví zajatci. Od začiatku roku 1945 zažila Žulová vedľa pochodov smrti tiež príliv utečencov z území obsadzovaných sovietskymi vojskami. Orgány NSDAP naliehali na najskôr na odpor za každú cenu (v Žulovej bol organizovaný oddiel Volkssturmu, ktorý však nikdy nebol nasadený) a potom na evakuáciu a ničenie infraštruktúry, čomu však miestna samospráva zabránila. Obsadenie Žulovej teda prebehlo vcelku kľudne. Pripravovaná jednotka Werwolfu však bola zlikvidovaná.

Od júna 1945 do konca roku 1946 bolo nemecké obyvateľstvo na základe Postupimskej dohody postupne odsunuté. Po - relatívne úspešnom - dosídlení mesta novými obyvateľmi došlo tiež k zmene názvu z doterajšieho "Frýdberk" na umelo vytvorené české "Žulová", odkazujúcemu na tradičné hlavné odvetvie miestného priemyslu. K tomuto kroku, konkrétne na Jesenicku veľmi rozšírenému, došlo k 5. februáru 1948 (v tom čase získali v okolí nové meno vytvorené rovnakým spôsobom tiež Vápenná, Písečná (okres Jeseník) a Uhelná).

V roku 1949 bol zo zabavených majetkov vratislavského arcibiskupstva vytvorený Štátny statok Žulová, ktorý bol o dva roky neskôr zlúčený so Štátnym statkom Javorník, v roku 1961 však opäť osamostatnený. Roku 1949 bola rovnako obnovená tunajšia kamenárska škola, od roku 1951 učilište.

V rokoch 1960 - 1989 dochádzalo v Žulovej k výstavbe panelových bytoviek a objektov tzv. „občianskej vybavenosti“, čo sa ale neblaho premietlo hlavne do vzhľadu námestia. K 1. januáru 1976 boli k Žulovej v rámci integrácie obcí pripojené Kobylá nad Vidnavkou a Skorošice. K ich osamostatneniu došlo k 23. novembru 1990 (Skorošice) a 1. januáru 2001 (Kobylá). Pri Žulovej však zostali Tomíkovice, pôvodne pričlenené ako osada Skorošic.[3]

Mariánske námestie v Žulovej

V júli 1997 postihli tiež Žulovú povodne. O rok neskôr bola ukončená výuka v kamenárskom učilišti, čím nastal koniec 112-ročnej tradície. Jej budovy dnes slúžia ako výchovný ústav a od roku 2008 aj stredná škola pre mládež s poruchami chovania a drogovo závislých.

Dňa 10. októbra 2006 bol obci vrátený status mesta.[4]

Žulová je členom Mikroregiónu Žulovsko, zväzku obcí vzniknutého v roku 2003.[5] Mesto je tiež od roku 1993 členom Združenia miest a obcí Jesenicka (SMOJ), ktoré tvoria obce okresu Jeseník[6], a od roku 1997 Euroregiónu Praděd[7].

Osady

K Žulovej náleží osada Starost (nemecky a do roku 1948 aj česky Sorge, dnes len základná sídelná jednotka). Nachádza sa 1,25 km juhovýchodne od Žulovej, smerom na Vápennú. Zmieňuje sa už roku 1590 a bola založená vratislavským biskupom nedlho predtým. Jej obyvatelia pracovali predovšetkým na tunajšom novom biskupskom dvore. Starost mala roku 1930 22 domov, dnes (2001) 25.

Skupina domov zvaná Andělské Domky (predtým tiež správnejšie Englovy Domky, nem. Engelhäuser) leží 1,5 km juhovýchodne smerom na Černú Vodu. Roku 1930 tu bolo 11 domov a 59 obyvateľov.

Správny vývoj

Správna príslušnosť Žulovej od roku 1848[8]

1848 vojvodstvo sliezske, kraj opavský, Nisské kniežatstvo, panstvo Frýdberk

Vývoj počtu obyvateľov

Počet obyvateľov Žulovej podľa sčítania alebo iných úradných záznamov[9]:

Celé mesto Žulová (tj. vrátane Tomíkovic)

Rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1939 1947 1950 1961 1970 1980 1991 2001
Počet obyvateľov 1606 1698 1679 1799 1846 1883 2186[p 1] 2363 1214 1241 1349 1373 1437 1333 1370[p 2]
  1. ↑ z toho: 135 Čechoslovákov, 1975 Nemcov, 20 Maďarov; 2144 rím. kat., 20 evanj., 10 čsl., 8 bez vyzn.
  2. ↑ z toho: 1270 Čechov, Moravanov a Sliezanov, 74 Slovákov, 30 Nemcov, 2 Poliaci; 285 rím. kat., 2 čsl. hus., 12 evanj., 2 pravosl., 910 bez vyzn.

V meste Žulová je evidovaných 364 adries : 352 čísiel popisných (trvalé objekty) a 12 čísiel evidenčných (dočasné či rekreačné objekty).[10] Pri sčítaní ľudu roku 2001 tu bolo napočítaných 299 domov, z toho 272 trvale obývaných.

Samotná Žulová

Rok 1805 1833 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1939 1947 1950 1961 1970 1980 1991 2001
Počet obyvateľov 714 1003[p 1] 941 1058 1074 1157 1232 1231 1478[p 2][p 3] 1614 892 939 997 1059 1174 1100 1124[p 4]
  1. ↑ z toho: Žulová 931, Starost 72
  2. ↑ z toho: 126 Čechoslovákov, 1279 Nemcov, 20 Maďarov; 1438 rím. kat., 20 evanj., 10 čsl., 7 bez vyzn.
  3. ↑ z toho: Žulová 1287, Starost 191
  4. ↑ z toho: Žulová 1067, Starost 57

V samotnej Žulovej je evidovaných 280 adries : 276 čísel popisných (trvalé objekty) a 4 čísla evidenčné (dočasné či rekreačné objekty).[11] Pri sčítaní ľudu roku 2001 tu bolo napočítaných 229 domov, z toho 210 trvale obývaných.

Cirkevná správa

Z hľadiska rímskokatolíckej cirkevnej správy spadá Žulová do dvoch farností:

  • Žulová do farnosti Žulová,
  • Tomíkovice do farnosti Skorošice

Obe farnosti patria do dekanátu Jeseník diecézy ostravsko-opavskej.[12] Farnosť Žulová je administrovaná excurrendo z Vidavy, farnosť Skorošice z Bílé Vody.

Evanjelickí veriaci patria k farskému zboru Javorník pri Jeseníku.[13] Veriaci Československej cirkvi husitskej patria k náboženskej obci v Jeseníku, kde sa nachádza rovnako farnosť pre pravoslávnych veriacich.

Členenie obce

Časti obce

Autobusové stanovisko na námestí v Žulovej

Základné sídelné jednotky

  • Starost
  • Tomíkovice
  • Žlíbek
  • Žulová

Katastrálne územie

  • Tomíkovice (612,23 ha)
  • Žulová (863,11 ha)

Štatistické údaje

K 23. júlu 2007 žilo v meste 1 327 obyvateľov. 15 % tvorili deti do 15 rokov. Podľa údajov z posledného sčítania ľudu sa 86 % obyvateľov prihlásilo k českej národnosti, 5 % k slovenskej národnosti, 3 % k moravskej národnosti a 2 % k nemeckej národnosti. 24 % obyvateľov sa uviedlo ako veriaci. Z toho 87 % sa prihlásilo k cirkvi rímskokatolíckej. Ku dňu sčítania bola zistená 15 % nezamestnanosť, k 31. 12. 2006 je však situácia ešte horšia, nezamestnanosť dosahuje až 18 %. Najviac pracujúcich je zamestnaných v priemysle a v stavebníctve.

Doprava

Žulovou vedie regionálna železničná trať č. 295 (železničná trať Lipová Lázně - Javorník ve Slezsku). Na území mesta je zastávka tejto trati s názvom „Tomíkovice“ a stanica s názvom „Žulová“. Prevádzka na trati je relatívne hustá, tvorí ho asi 11 párov vlakov.

Mestom prechádzajú:

Veľmi významná je tiež doprava autobusová. Mestom prechádzajú miestne linky Jeseník-Javorník-Bílá Voda, Jeseník-Žulová-Bernartice-Javorník , Jeseník-Vidnava a Jeseník-Písečná-Černá Voda-Žulová. Spojenie do okresného mesta tak v pracovné dni zaisťuje až 25 párov spojov.

Zachovalá rada starých remeselnických domov pri Mariánskom námestí v Žulovej

Zaujímavosti

Kultúrne pamiatky

Kostol svätého Jozefa
  • Rímskokatolícky farský kostol svätého Jozefa, postavený v rokoch 1809-1810 s využitím časti budov gotického hradu Frýdberk - z hradu sa zachovala zďaleka viditeľná veža (bergfríd) slúžiaca ako kostolná veža a ďalej kusy opevnenia (kultúrna pamiatka)[14]
  • Žulový stĺp so sochou Panny Márie z roku 1898 na mieste bývalého dreveného, na Mariánskom námestí
  • Stĺp so sochou Panny Márie z roku 1777, renovovaný roku 1899
  • Kamenný most z roku 1846. Pri ňom sa nachádzala pamiatkovo chránená socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1717, dnes ztratená
  • Novogotická kaplnka na Božej hore - pôvodná kaplnka bola vystavaná už v roku 1713, v roku 1864 bola ale značne poničená neznámym vandalom a preto musela byť znovu vystavená v rokoch 1878-1886[15]
Boží hora (525 m) s novogotickou kaplnkou (priblížené)

Prírodné pamiatky

Turistický ruch

Okolie Žulovej je turisticky veľmi atraktívne. Mesto možno využiť ako východzí bod výletov do Rychlebských hôr, k Nýznerovským vodopádom, k jaskyniam Na Pomezí v Lipovej, do kúpeľov Jeseník alebo do Vidnavy. Mestom prechádza červená turistická trasa Javorník - Jeseník a modrá trasa Horní Lipová - Nýznerovské vodopády - Žulová - Černá Voda.

Z prírodných zaujímavostí menujme najmä vyššie zmienené Nýznerovské vodopády na Stříbrném potoku, početné kameňolomy v okolí mestečka, alebo tzv. Venušiny misky pri ceste na Vidnavu.

Návštevníci tu môžu tiež navštíviť nedávno otvorené Kamenické múzeum alebo si môžu urobiť výlet k novogotickému kostolíku na Božej hore, na ktorú vedie Krížová cesta.

Mesto nemá príliš veľa ubytovacích kapacít. Väčšinou ide skôr o menšie penzióny alebo ubytovanie v súkromí. Najbližší hotel je v obci Černá Voda. Úplne nepostačujúce sú možnosti stravovania.

Služby

V meste sídli miestna knižnica. V prevádzke je zdravotné stredisko. Dostačujúca je možnosť nákupov - od predajní potravín (najväčšia je samoobsluha JEDNOTY na námestí) cez mäsiarstvo a zeleninárstvo až po drogérie a obchody s textilom. Ďalej je tu možnosť navštívenia manikúry, pedikúry, kaderníctva, solária alebo kozmetiky, alebo si môžu turisti zájsť do niektorého baru.

Školstvo

V meste sa nachádza materská škola a základná škola nižšieho aj vyššieho stupňa (1.-9. ročník)[16].

Referencie

  1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. ↑ Vyhláška ministerstva vnitra č. 22/1949 Sb., o změnách úředních názvů míst v roce 1948
  3. ↑ Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, II. díl. Praha : ČSÚ, 2006. ISBN 80-250-1311-1. S. 232, 474, 531, 623.
  4. ↑ Rozhodnutí č. 8 předsedy Poslanecké sněmovny, k stanovení obcí městy a městysi, Miloslav Vlček, 10. októbra 2006
  5. ↑ http://www.zulovsko.cz/
  6. ↑ http://www.smoj.cz/
  7. ↑ http://www.europraded.cz/
  8. ↑ GAWRECKI, Dan, a kol. Dějiny Českého Slezska 1740-2000. Opava : Slezská univerzita v Opavě, 2003. ISBN 80-7248-226-2.
  9. ↑ Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, 1. díl. Praha : ČSÚ, 2006. ISBN 80-250-1310-3. S. 652-653. Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské. Praha : Ministerstvo vnitra a Státní úřad statistický, 1935. S. 35. Český štatistický úrad. Sčítání lidu, domů a bytů 2001 [online]. 2010-03-16, [cit. 2010-03-16]. Dostupné online. Statistický lexikon obcí České republiky 2005. Praha : ČSÚ, MV ČR, 2005. ISBN 80-7360-287-3. S. 978-979.
  10. ↑ Ministerstvo vnútra ČR. Adresy v České republice [online]. 2010-01-12, [cit. 2010-01-12]. Dostupné online.
  11. ↑ Ministerstvo vnútra ČR. Adresy v České republice [online]. 2010-01-12, [cit. 2010-01-12]. Dostupné online.
  12. ↑ BOHÁČ, Zdeněk. Atlas církevních dějin českých zemí 1918-1999. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství s.r.o., 1999. ISBN 80-7192-405-9.
  13. ↑ NEŠPOR, Zdeněk R.. Encyklopedie moderních evangelických (a starokatolických) kostelů Čech, Moravy a Slezska. Praha : Kalich, 2009. ISBN 978-80-7017-129-9 Chybné ISBN. S. 204-205.
  14. ↑ http://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=6
  15. ↑ http://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=426
  16. ↑ http://www.zszulova.cz/

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žulová na českej Wikipédii.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žulová

Literatúra

Externé odkazy


Mestá a obce okresu Jeseník

Bělá pod Pradědem • Bernartice • Bílá Voda • Černá Voda • Česká Ves • Hradec-Nová Ves • Javorník • Jeseník • Kobylá nad Vidnavkou • Lipová-lázně • Mikulovice • Ostružná • Písečná • Skorošice • Stará Červená Voda • Supíkovice • Uhelná • Vápenná • Velká Kraš • Velké Kunětice • Vidnava • Vlčice • Zlaté Hory • Žulová

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Žulová&oldid=4213500“