Akord (hudba): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peter439 (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 15: Riadok 15:
Nie všetky kvintakordy majú v tónine rovnaké postavenie. Najdôležitejší akord sa nachádza na prvom stupni a nazýva sa tonika (T). Okrem toniky sú hlavnými tiež subdominanta( S) a dominanta (D), ku kvinte sú v kvintovom pomere a majú s ňou jeden spoločný tón. Kvintakordy na ostatných stupňoch, nazývame vedľajšie kvintakordy. Medzi vedľajšie kvintakordy patria: II. stupeň, III. stupeň, VI. stupeň a VII. stupeň.
Nie všetky kvintakordy majú v tónine rovnaké postavenie. Najdôležitejší akord sa nachádza na prvom stupni a nazýva sa tonika (T). Okrem toniky sú hlavnými tiež subdominanta( S) a dominanta (D), ku kvinte sú v kvintovom pomere a majú s ňou jeden spoločný tón. Kvintakordy na ostatných stupňoch, nazývame vedľajšie kvintakordy. Medzi vedľajšie kvintakordy patria: II. stupeň, III. stupeň, VI. stupeň a VII. stupeň.


[[Interval (hudba)|Interval]] medzi prvým/tretím a tretím/piatim tónom stupnice je tercia, interval medzi prvým a piatim stupňom stupnice je kvinta.
[[Interval (hudba)|Interval]] medzi prvým/tretím a tretím/piatym tónom stupnice je tercia, interval medzi prvým a piatym stupňom stupnice je kvinta.


V prípade durových akordov je vzdialenosť prvej tercie 4 poltóny (veľká tercia), kým vzdialenosť druhej tercie sú len 3 poltóny (malá tercia). V prípade molových akordov je to opačne (prvá tercia je malá a druhá je veľká). Ak sú obe tercie akordu veľké, ide o zväčšený kvintakord, ak sú obe malé ide o zmenšený kvintakord.
V prípade durových akordov je vzdialenosť prvej tercie 4 poltóny (veľká tercia), kým vzdialenosť druhej tercie sú len 3 poltóny (malá tercia). V prípade molových akordov je to opačne (prvá tercia je malá a druhá je veľká). Ak sú obe tercie akordu veľké, ide o zväčšený kvintakord, ak sú obe malé ide o zmenšený kvintakord.

Verzia z 09:17, 13. február 2012

Akord je súzvuk najmenej troch tónov rôznej výšky. Akordy sa rozlišujú na konzonantné (ľubozvučné) a disonantné (neľubozvučné). Aby boli akordy ľubozvučné, podliehajú určitým pravidlám, ktoré sú základom komponovania mnohých skladieb.V európskej hudbe sú akordy založené na terciovom systéme (zložené z tercií nad sebou).

Druhy akordov

Typické delenie akordov je podľa počtu ich tónov. Obdborné názvy akordov sú však odvodené od ich typickej vzdialenosti medzi tónmi. Podľa toho rozoznávame:

  • kvintakordy (kvintové akordy) - trojzvuky
  • septakordy (septimové akordy) - štvorzvuky
  • nonakordy (nonové akordy) - päťzvuky
  • undecimové akordy - šesťzvuky
  • tercdecimové akordy -sedemzvuky

Kvintakordy

Kvintakordy sú odvodené od jednotlivých stupníc. Skladajú sa z prvého, tretieho a piateho tónu stupnice. Sú základnými prostriedkami tonálnej harmónie a sú zároveň nositeľmi najjednoduchších príslušných harmonických funkcií. Vznikajú superpozíciou 2 tercií v rozsahu kvinty. Kvintakordy rozdeľujeme do 4 druhov: durový , molový, zväčšený, zmenšený.

Nie všetky kvintakordy majú v tónine rovnaké postavenie. Najdôležitejší akord sa nachádza na prvom stupni a nazýva sa tonika (T). Okrem toniky sú hlavnými tiež subdominanta( S) a dominanta (D), ku kvinte sú v kvintovom pomere a majú s ňou jeden spoločný tón. Kvintakordy na ostatných stupňoch, nazývame vedľajšie kvintakordy. Medzi vedľajšie kvintakordy patria: II. stupeň, III. stupeň, VI. stupeň a VII. stupeň.

Interval medzi prvým/tretím a tretím/piatym tónom stupnice je tercia, interval medzi prvým a piatym stupňom stupnice je kvinta.

V prípade durových akordov je vzdialenosť prvej tercie 4 poltóny (veľká tercia), kým vzdialenosť druhej tercie sú len 3 poltóny (malá tercia). V prípade molových akordov je to opačne (prvá tercia je malá a druhá je veľká). Ak sú obe tercie akordu veľké, ide o zväčšený kvintakord, ak sú obe malé ide o zmenšený kvintakord.

Septakordy

Septakordy vznikajú z kvintakordov pridaním ešte jednej tercie do kvintakordu. Vzniká nám teda štvorzvuk. Pr. C-E-G pridaním tercie vznikne teda štvorzvuk C-E-G-H

Obraty akordov

Obraty vznikajú preložením spodného(základného) tónu daného akordu o oktávu vyššie, prvým obratom je sextakord ktorý vznikne preložením prímy o oktávu vyššie, druhým obratom je kvartsexstakord, ktorý vznikne preložením tercie o oktávu vyššíe. Sextakord má v base terciu pôvodného akordu, kvartsextakord kvintu pôvodného akordu. Toto pravidlo však platí iba pri trojhlasej harmónii.

Zväčša sa používa štvor hlasá harmónia. Tu názvy obratov akordov sa určujú podľa basového tónu.

  • Ak je základený tón zároveň basovým tónom ide o kvintakord.
  • ak je basový tón vzdialený od základného o terciu nadol ide o sextakord.
  • ak je basový tón vzdialený o kvintu nadol od základného tónu ide o kvartsextakord.

Toto pravidlo je univerzálne a platí pre všetky druhy akordov.


Obraty akordov sa určujú podľa basového tónu.

  • Basový tón je samý spodný tón akordu.
  • Základný tón je tón na ktorom akord vznikol.

Harmónia daného akordu ostáva pridávaním ďalších oktáv nezmenená, mení sa iba zvukové zafarbenie akordu.