Raketno-kosmičeskaja korporacija Energija imeni S. P. Koroľova: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Erakis (diskusia | príspevky)
1 219 editací
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 605 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 29: Riadok 29:


== História ==
== História ==
Vedecko-výskumný ústav číslo 88 vznikol po vojne z delostreleckej továrne v Podlipkách - Kaliningrade na južnom okraji Moskvy. Roku 1947 tu bol za hlavného koštruktéra vymenovaný [[Sergej Koroľov]]. Sem boli privezení aj nemeckí raketí odborníci. Ku skúškam rakiet dostali možnosť používať novú strelnicu pri dedinke [[Kapustin Jar]] neďaleko [[Stalingrad]]u, kde je dnes rovnomenný [[Kozmodróm Kapustin Jar|kozmodróm]].<ref name="Půlstoletí">{{Citácia knihy
Vedecko-výskumný ústav číslo 88 vznikol po vojne z delostreleckej továrne v Podlipkách - Kaliningrade na južnom okraji Moskvy. Roku 1947 tu bol za hlavného konštruktéra vymenovaný [[Sergej Koroľov]]. Sem boli privezení aj nemeckí raketoví odborníci. Ku skúškam rakiet dostali možnosť používať novú strelnicu pri dedinke [[Kapustin Jar]] neďaleko [[Stalingrad]]u, kde je dnes rovnomenný [[Kozmodróm Kapustin Jar|kozmodróm]].<ref name="Půlstoletí">{{Citácia knihy
| priezvisko = Pacner
| priezvisko = Pacner
| priezvisko2 = Vítek
| priezvisko2 = Vítek
Riadok 44: Riadok 44:
}}</ref>.
}}</ref>.
Pracovníci Energija skonštruovali a postavili prvú umelú družicu Zeme - [[Sputnik 1]], prvú sovietske kozmické sondy k Mesiacu, Marsu a Venuši, pilotované kozmické lode a orbitálne stanice. V rokoch 1956-1957 bola v Energiji skonštruovaná raketa [[R-7 (balistická raketa)|R-7]], pomocou ktorej boli vynesené prvé sovietske umelé družice Zeme. Od polovice 60. rokov organizácia vyvíjala ťažkú raketu [[N-1]]. V rokoch 1976-1983 stála spoločnosť Energija na čele prác na rakete [[Energija]].
Pracovníci Energija skonštruovali a postavili prvú umelú družicu Zeme – [[Sputnik 1]], prvé sovietske kozmické sondy k Mesiacu, Marsu a Venuši, pilotované kozmické lode a orbitálne stanice. V rokoch 1956 – 1957 bola v Energiji skonštruovaná raketa [[R-7 (balistická raketa)|R-7]], pomocou ktorej boli vynesené prvé sovietske umelé družice Zeme. Od polovice 60. rokov organizácia vyvíjala ťažkú raketu [[N-1]]. V rokoch 1976 – 1983 stála spoločnosť Energija na čele prác na rakete [[Energija]].


Od roku 1960 spoločnosť priebežne rozpracováva koncepciu letu na Mars.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Od roku 1960 spoločnosť priebežne rozpracováva koncepciu letu na Mars.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 89: Riadok 89:
Roku 1966 bolo OKB-1 premenované na Ústrednú konštrukčnú kanceláriu experimentálneho strojárstva (CKBEM), prebehla aj vnútorná reorganizácia a premenovávanie - Závod č. 88 na Závod experimentálneho strojárstvo, Filiálka č. 3 na Kujbyševskú filiálku). O rok neskôr sa Krasnojarská OKB-10 osamostatnila ako KB prikladnoj mechaniky. V roku 1974 sa Kujbyševská filiálka osamostatnila ako [[CKSB Progress]]. Súčasne boli spojené CKBEM a Energomaš pod vedením [[Valentin Petrovič Gluško|Valentina Gluška]], novovzniknutý celok bol nazvaný Vedeckovýrobné združenie Energija (NPO Energija).
Roku 1966 bolo OKB-1 premenované na Ústrednú konštrukčnú kanceláriu experimentálneho strojárstva (CKBEM), prebehla aj vnútorná reorganizácia a premenovávanie - Závod č. 88 na Závod experimentálneho strojárstvo, Filiálka č. 3 na Kujbyševskú filiálku). O rok neskôr sa Krasnojarská OKB-10 osamostatnila ako KB prikladnoj mechaniky. V roku 1974 sa Kujbyševská filiálka osamostatnila ako [[CKSB Progress]]. Súčasne boli spojené CKBEM a Energomaš pod vedením [[Valentin Petrovič Gluško|Valentina Gluška]], novovzniknutý celok bol nazvaný Vedeckovýrobné združenie Energija (NPO Energija).


V rokoch 1981-1988 k spoločnosti patrilo [[KB Saľut]].<ref>{{Citácia periodika
V rokoch 1981 – 1988 k spoločnosti patrilo [[KB Saľut]].<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Šinkovič
| priezvisko = Šinkovič
| meno = O.
| meno = O.
Riadok 107: Riadok 107:
| issn = 1561-1078
| issn = 1561-1078
| jazyk = po rusky
| jazyk = po rusky
}}</ref>, koncom 80. rokov bola k Energiji pripojená aj pobočka v Donecku (OKB Luč). Ďalšie zmeny a reorganizácie prebehli v rokoch 1990-1991. Pribudli filiálky Primorská a Volžská.
}}</ref>, koncom 80. rokov bola k Energiji pripojená aj pobočka v Donecku (OKB Luč). Ďalšie zmeny a reorganizácie prebehli v rokoch 1990 – 1991. Pribudli filiálky Primorská a Volžská.


Súčasný názov a štruktúru získala Energija roku 1994.
Súčasný názov a štruktúru získala Energija roku 1994.
Riadok 121: Riadok 121:
Prostredníctvom Roskosmosu sa RKK Energija podieľa na zabezpečení stanice [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] materiálnymi prostriedkami. Doprava na ISS je zabezpečovaná pilotovanými kozmickými loďami [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] a od Sojuzov odvodenými nákladnými loďami [[Progress (kozmická loď)|Progress]], po ukončení letov [[Space Shuttle|raketoplánov]] v roku 2011 budú niekoľko ďalších rokov lode RKK Energija jedinými pilotovanými dopravnými prostriedkami pre ISS. Členovia oddielu kozmonautov Energije obsadzujú polovicu ruských miest v posádkach ISS. Spoločnosť vyrába spojovacie družice série Jamal. Zúčastňuje sa výrobe európskej kozmickej nákladné lode [[ATV]], zúčastňuje sa programu [[Sea Launch]]. Vyrába urýchľovacie bloky DM-SL pre rakety [[Proton (nosná raketa)|Proton]] a [[Zenit (nosná raketa)|Zenit]].
Prostredníctvom Roskosmosu sa RKK Energija podieľa na zabezpečení stanice [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] materiálnymi prostriedkami. Doprava na ISS je zabezpečovaná pilotovanými kozmickými loďami [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] a od Sojuzov odvodenými nákladnými loďami [[Progress (kozmická loď)|Progress]], po ukončení letov [[Space Shuttle|raketoplánov]] v roku 2011 budú niekoľko ďalších rokov lode RKK Energija jedinými pilotovanými dopravnými prostriedkami pre ISS. Členovia oddielu kozmonautov Energije obsadzujú polovicu ruských miest v posádkach ISS. Spoločnosť vyrába spojovacie družice série Jamal. Zúčastňuje sa výrobe európskej kozmickej nákladné lode [[ATV]], zúčastňuje sa programu [[Sea Launch]]. Vyrába urýchľovacie bloky DM-SL pre rakety [[Proton (nosná raketa)|Proton]] a [[Zenit (nosná raketa)|Zenit]].


Obrat spoločnosti v roku 2006 bol 8,7 miliárd rubľov (roku 2005 - 6,3 miliárd rubľov), zisk - 509 miliónov rubľov (159 miliónov rubľov).
Obrat spoločnosti v roku 2006 bol 8,7 miliárd rubľov (roku 2005 – 6,3 miliárd rubľov), zisk - 509 miliónov rubľov (159 miliónov rubľov).


Hlavnými vlastníkmi akcií spoločnosti sú Rosimuščestvo (38,22%, ruská federálna agentúra spravujúca štátny majetok), spoločnosť Lider (7%) a Investičná spoločnosť Rozvoj (17,25%), ktorej stopercentným vlastníkom je Energija.<ref>{{Citácia periodika
Hlavnými vlastníkmi akcií spoločnosti sú Rosimuščestvo (38,22 %, ruská federálna agentúra spravujúca štátny majetok), spoločnosť Lider (7 %) a Investičná spoločnosť Rozvoj (17,25 %), ktorej stopercentným vlastníkom je Energija.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| priezvisko =
| meno =
| meno =
Riadok 141: Riadok 141:
}}</ref> Koncom júla 2007 bol na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov do čela RKK Energija miesto [[Nikolaj Sevastianov|Nikolaja Sevastianova]] zvolený [[Vitalij Lopota]].
}}</ref> Koncom júla 2007 bol na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov do čela RKK Energija miesto [[Nikolaj Sevastianov|Nikolaja Sevastianova]] zvolený [[Vitalij Lopota]].


== Reference ==
== Referencie ==
{{Preklad|cs|RKK Energija|5284911}}
{{Preklad|cs|RKK Energija|5284911}}
<references/>
<references/>

Verzia z 10:19, 14. február 2012

RKK Energija
Raketno-kosmičeskaja korporacija Energija imeni S. P. Koroľova
Právna formaakciová spoločnosť
Odvetviekozmonautika
Založená1946
SídloKoroľov (mesto)|Koroľov, Rusko
VedenieVitalij Lopota, Nikolaj Zelenščikov, Alexandr Strekalov
Územný rozsahRusko
Zisk 509 miliónov rubľov (2006)
VlastníkRoskosmos
Webwww.energia.ru

RKK Energija je jednou z popredných firiem kozmického priemyslu Ruska. Oficiálny názov spoločnosti je Raketová a kozmická korporácia Energija S. P. Koroľova (rus. Открытое акционерное общество «Ракетно-космическая корпорация (РКК) „Энергия“ им. С. П. Королёва»). Sídlo organizácie je v Koroľove neďaleko Moskvy, pobočka na kozmodróme Bajkonur.

História

Vedecko-výskumný ústav číslo 88 vznikol po vojne z delostreleckej továrne v Podlipkách - Kaliningrade na južnom okraji Moskvy. Roku 1947 tu bol za hlavného konštruktéra vymenovaný Sergej Koroľov. Sem boli privezení aj nemeckí raketoví odborníci. Ku skúškam rakiet dostali možnosť používať novú strelnicu pri dedinke Kapustin Jar neďaleko Stalingradu, kde je dnes rovnomenný kozmodróm.[1].

Pracovníci Energija skonštruovali a postavili prvú umelú družicu Zeme – Sputnik 1, prvé sovietske kozmické sondy k Mesiacu, Marsu a Venuši, pilotované kozmické lode a orbitálne stanice. V rokoch 1956 – 1957 bola v Energiji skonštruovaná raketa R-7, pomocou ktorej boli vynesené prvé sovietske umelé družice Zeme. Od polovice 60. rokov organizácia vyvíjala ťažkú raketu N-1. V rokoch 1976 – 1983 stála spoločnosť Energija na čele prác na rakete Energija.

Od roku 1960 spoločnosť priebežne rozpracováva koncepciu letu na Mars.[2]

Riaditelia spoločnosti

Vývoj organizačnej štruktúry spoločnosti

V roku 1946 bol založený Vedecko-výskumný inštitút č. 88 (NII 88), 3. oddelenie jeho Špeciálnej konštrukčnej kancelárie (Otdrl 3 SKB) dostalo za úlohu skonštruovať medzikontinentálnu balistickú raketu.[3] V apríli 1950 prebehla v NII 88 reorganizácia, SKB bola rozdelená na OKB-1 pracujúca na medzikontinentálnej rakete a OKB-2 pracujúca na protilietadlových raketách.[3] V auguste 1956 bolo OKB-1 aj so závodom č. 88 vydelené z NII 88. Bol tak vytvorený samostatný konštrukčno-výrobný celok, priamy predchodca dnešnej RKK Energija. [3] V roku 1959 boli založené pobočky v Kujbyševe (Filiálka č. 3) a Krasnojarsku (Filiálka č. 2, od 1961 OKB-10).

Roku 1966 bolo OKB-1 premenované na Ústrednú konštrukčnú kanceláriu experimentálneho strojárstva (CKBEM), prebehla aj vnútorná reorganizácia a premenovávanie - Závod č. 88 na Závod experimentálneho strojárstvo, Filiálka č. 3 na Kujbyševskú filiálku). O rok neskôr sa Krasnojarská OKB-10 osamostatnila ako KB prikladnoj mechaniky. V roku 1974 sa Kujbyševská filiálka osamostatnila ako CKSB Progress. Súčasne boli spojené CKBEM a Energomaš pod vedením Valentina Gluška, novovzniknutý celok bol nazvaný Vedeckovýrobné združenie Energija (NPO Energija).

V rokoch 1981 – 1988 k spoločnosti patrilo KB Saľut.[4], koncom 80. rokov bola k Energiji pripojená aj pobočka v Donecku (OKB Luč). Ďalšie zmeny a reorganizácie prebehli v rokoch 1990 – 1991. Pribudli filiálky Primorská a Volžská.

Súčasný názov a štruktúru získala Energija roku 1994.

  • GKB
  • AOZ Zem
  • AOZ Volžskoe KB
  • AOZ Primorskij NTC

Oddiel kozmonautov spoločnosti

Čoskoro po začatí kozmických letov začalo vedenie spoločnosti presadzovať účasť civilných kozmonautov (rozumej svojich zamestnancov) v kozmických letoch. Po prekonaní odporu ministerstva obrany bol v máji 1968 oficiálne (v máji 1966 fakticky) v spoločnosti založený vlastný oddiel kozmonautov. Oddiel kozmonautov CKBEM/NPO Energija/RKK Energija sa stal druhým najvýznamnejším oddielom v Sovietskom zväze, resp. Rusku. Kozmonauti sa, s výnimkou vojenského programu Almaz, zapojili do všetkých sovietskych a ruských programov pilotovaných kozmických letov.

Súčasnosť

Prostredníctvom Roskosmosu sa RKK Energija podieľa na zabezpečení stanice ISS materiálnymi prostriedkami. Doprava na ISS je zabezpečovaná pilotovanými kozmickými loďami Sojuz a od Sojuzov odvodenými nákladnými loďami Progress, po ukončení letov raketoplánov v roku 2011 budú niekoľko ďalších rokov lode RKK Energija jedinými pilotovanými dopravnými prostriedkami pre ISS. Členovia oddielu kozmonautov Energije obsadzujú polovicu ruských miest v posádkach ISS. Spoločnosť vyrába spojovacie družice série Jamal. Zúčastňuje sa výrobe európskej kozmickej nákladné lode ATV, zúčastňuje sa programu Sea Launch. Vyrába urýchľovacie bloky DM-SL pre rakety Proton a Zenit.

Obrat spoločnosti v roku 2006 bol 8,7 miliárd rubľov (roku 2005 – 6,3 miliárd rubľov), zisk - 509 miliónov rubľov (159 miliónov rubľov).

Hlavnými vlastníkmi akcií spoločnosti sú Rosimuščestvo (38,22 %, ruská federálna agentúra spravujúca štátny majetok), spoločnosť Lider (7 %) a Investičná spoločnosť Rozvoj (17,25 %), ktorej stopercentným vlastníkom je Energija.[5] Koncom júla 2007 bol na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov do čela RKK Energija miesto Nikolaja Sevastianova zvolený Vitalij Lopota.

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku RKK Energija na českej Wikipédii.

  1. ↑ PACNER, Karel; VÍTEK, Antonín. Půlstoletí kosmonautiky. Praha : Paráda, 2008. ISBN 978-80-87027-74-4 Chybné ISBN. Kapitola Dlouhá cesta, s. 19. (po česky)
  2. ↑ "Энергия." Ракетно-космическая корпорация имени С.П. Королёва " [online]. Moskva: RKK Energija, [cit. 2009-04-30]. Kapitola Марсианская экспедиция. Dostupné online. (po rusky)
  3. ↑ a b c ANFIMOV, N. A.; JEREMENKO, A. A.. Сергей Павлович Королев и НИИ-88. К 100-летию со дня рождения [online]. Národná kozmická agentúra Ukrajiny, [cit. 2009-05-01]. Dostupné online. (po rusky)
  4. ↑ ŠINKOVIČ, O.. Центру им. Хруничева - 80 лет. Новости космонавтики, 1996, čís. 9. Dostupné online [cit. 2009-05-01]. ISSN 1561-1078. (po rusky)
  5. ↑ Интервью: Николай Севастьянов, президент Ракетно-космической корпорации «Энергия». Ведомости, 11. 04 2007, čís. 64 (1838).
Portal Kozmonautický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Raketno-kosmičeskaja_korporacija_Energija_imeni_S._P._Koroľova&oldid=4218537“