Oidipus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
d Bronto premiestnil stránku Oidipus na Oidipous
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Oedipus And The Sphinx - Project Gutenberg eText 14994.png|thumb|Oidipus a Sfinga]]
[[Súbor:Oedipus And The Sphinx - Project Gutenberg eText 14994.png|thumb|Oidipus a Sfinga]]
'''Oidipus''' alebo '''Oidipús''' (gr. Oidipus/iný prepis Oidipús; lat. Oedipus) je [[Staroveké Grécko|starogrécky]] mýtický [[Téby|tébsky]] kráľ, syn Laia a Jokasty, ktorý sa nevedomky stal vrahom vlastného otca a manželom vlastnej matky.
'''Oidipous''' alebo '''Oidipús''' alebo '''Oidopus''' (gr. Oidipous/iný prepis Oidipús; lat. Oedipus) je [[Staroveké Grécko|starogrécky]] mýtický [[Téby|tébsky]] kráľ, syn Laia a Jokasty, ktorý sa nevedomky stal vrahom vlastného otca a manželom vlastnej matky.


Význam mena Oidipus poukazuje na človeka s poranenými chodidlami (opuchnutými). Meno získal vtedy, keď sa jeho otec, tébsky kráľ Laios z veštby dozvedel, že zomrie rukou vlastného syna, čo ho viedlo k vydaniu príkazu, aby narodený syn bol odnesený vysoko do hôr so spútanými a poranenými chodidlami, kde mal byť prenechaný divokej zveri. Sluha sa ale zľutoval nad osudom chlapca a zveril ho do starostlivosti pastierovi. Keď Oidipus dospel, dozvedel sa o pradávnej veštbe a zo strachu pred týmto hrozným činom opustil svoj domov, bez toho aby tušil, že opúšťa nepravých rodičov. Cestou narazil na starého muža, ktorého v potýčke usmrtil. Tým tak naplnil veštbu, pretože išlo o jeho skutočného otca kráľa Laia. V tom čase mesto Téby trápila [[sfinga]], tak sa stal osloboditeľom mesta a prijal titul tébskeho kráľa a za manželku si vzal nevedomky svoju matku Iokastu. Narodili sa im dvaja synovia: Eteokles a Polyneikes a dve dcéry: Antigona a Isména. Keď sa Oidipus a Jokasta dozvedeli pravdu, Jokasta sa obesila a Oidipus si vypichol oči. Slepý sa vydal so svojou najmladšou dcérou Antigonou na púť k háju bohyni pomsty Erínyí, kde mal konečne nájsť svoj pokoj.
Význam mena Oidipous poukazuje na človeka s poranenými chodidlami (opuchnutými). Meno získal vtedy, keď sa jeho otec, tébsky kráľ Laios z veštby dozvedel, že zomrie rukou vlastného syna, čo ho viedlo k vydaniu príkazu, aby narodený syn bol odnesený vysoko do hôr so spútanými a poranenými chodidlami, kde mal byť prenechaný divokej zveri. Sluha sa ale zľutoval nad osudom chlapca a zveril ho do starostlivosti pastierovi. Keď Oidipus dospel, dozvedel sa o pradávnej veštbe a zo strachu pred týmto hrozným činom opustil svoj domov, bez toho aby tušil, že opúšťa nepravých rodičov. Cestou narazil na starého muža, ktorého v potýčke usmrtil. Tým tak naplnil veštbu, pretože išlo o jeho skutočného otca kráľa Laia. V tom čase mesto Téby trápila [[sfinga]], tak sa stal osloboditeľom mesta a prijal titul tébskeho kráľa a za manželku si vzal nevedomky svoju matku Iokastu. Narodili sa im dvaja synovia: Eteokles a Polyneikes a dve dcéry: Antigona a Isména. Keď sa Oidipus a Jokasta dozvedeli pravdu, Jokasta sa obesila a Oidipus si vypichol oči. Slepý sa vydal so svojou najmladšou dcérou Antigonou na púť k háju bohyni pomsty Erínyí, kde mal konečne nájsť svoj pokoj.


Postava Oidipa sa objavuje vo veľa umeleckých dielach, napr. v [[Sofokles|Sofoklovej]] [[dráma|dráme]] ''Kráľ Oidipus'' a podľa Oidipa tiež [[Sigmund Freud]] pomenoval tzv. [[Oidipov komplex]].
Postava Oidipa sa objavuje vo veľa umeleckých dielach, napr. v [[Sofokles|Sofoklovej]] [[dráma|dráme]] ''Kráľ Oidipus'' a podľa Oidipa tiež [[Sigmund Freud]] pomenoval tzv. [[Oidipov komplex]].

Verzia z 20:07, 2. marec 2012

Oidipus a Sfinga

Oidipous alebo Oidipús alebo Oidopus (gr. Oidipous/iný prepis Oidipús; lat. Oedipus) je starogrécky mýtický tébsky kráľ, syn Laia a Jokasty, ktorý sa nevedomky stal vrahom vlastného otca a manželom vlastnej matky.

Význam mena Oidipous poukazuje na človeka s poranenými chodidlami (opuchnutými). Meno získal vtedy, keď sa jeho otec, tébsky kráľ Laios z veštby dozvedel, že zomrie rukou vlastného syna, čo ho viedlo k vydaniu príkazu, aby narodený syn bol odnesený vysoko do hôr so spútanými a poranenými chodidlami, kde mal byť prenechaný divokej zveri. Sluha sa ale zľutoval nad osudom chlapca a zveril ho do starostlivosti pastierovi. Keď Oidipus dospel, dozvedel sa o pradávnej veštbe a zo strachu pred týmto hrozným činom opustil svoj domov, bez toho aby tušil, že opúšťa nepravých rodičov. Cestou narazil na starého muža, ktorého v potýčke usmrtil. Tým tak naplnil veštbu, pretože išlo o jeho skutočného otca kráľa Laia. V tom čase mesto Téby trápila sfinga, tak sa stal osloboditeľom mesta a prijal titul tébskeho kráľa a za manželku si vzal nevedomky svoju matku Iokastu. Narodili sa im dvaja synovia: Eteokles a Polyneikes a dve dcéry: Antigona a Isména. Keď sa Oidipus a Jokasta dozvedeli pravdu, Jokasta sa obesila a Oidipus si vypichol oči. Slepý sa vydal so svojou najmladšou dcérou Antigonou na púť k háju bohyni pomsty Erínyí, kde mal konečne nájsť svoj pokoj.

Postava Oidipa sa objavuje vo veľa umeleckých dielach, napr. v Sofoklovej dráme Kráľ Oidipus a podľa Oidipa tiež Sigmund Freud pomenoval tzv. Oidipov komplex.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oidipus