Albedo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d k
Riadok 1: Riadok 1:
''Tento článok sa zaoberá albedom vo fyzike. O albede v biológii, vatovitej časti citrusových plodov, pozri [[Albedo (biológia)]].''
:''Tento článok sa zaoberá albedom vo fyzike. O albede v biológii, vatovitej časti citrusových plodov, pozri [[Albedo (biológia)]].''


'''Albedo''' je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Je to predovšetkým dôležitý pojem v klimatológii a astronómii. Presná definícia sa líši podľa oboru:
'''Albedo''' je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Je to predovšetkým dôležitý pojem v [[klimatológia|klimatológii]] a [[astronómia|astronómii]]. Presná definícia sa líši podľa oboru.


Všeobecne vo fyzike ide mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy. V klimatológii/meteorológii/astronómii je to spôsobilosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie [[Slnko|Slnka]] a oblohy. Ráta sa ako pomer toku odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Je to desatinné číslo, obvykle vyjadrované percentuálne od 0 do 100 percent Pomer závisí na frekvencii žiarenia, ak nie je špecifikovaná, berie sa do úvahy priemer pozdĺž viditeľného svetla. Závisí tiež od uhla dopadu žiarenia, ak nie je špecifikovaný, predpokladá sa pravý uhol. Napr. albedo čerstvého snehu je vysoké, až 98 percent. To znamená, že až 98 percent sa odrazí, zakým iba 2 precentá sa pohltia. Povrch oceánov má nízke albedo, len 5 percent, takže až 95 percent žiarenia voda pohltí.
Všeobecne vo fyzike ide mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy. V klimatológii/meteorológii/astronómii je to spôsobilosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie [[Slnko|Slnka]] a oblohy. Ráta sa ako pomer toku odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Je to desatinné číslo, obvykle vyjadrované percentuálne od 0 do 100 percent. Pomer závisí na frekvencii žiarenia, ak nie je špecifikovaná, berie sa do úvahy priemer pozdĺž viditeľného svetla. Závisí tiež od uhla dopadu žiarenia, ak nie je špecifikovaný, predpokladá sa pravý uhol. Napríklad albedo čerstvého [[sneh]]u je vysoké, až 98 percent. To znamená, že až 98 percent sa odrazí, zakým iba 2 precentá sa pohltia. Povrch [[oceán]]ov má nízke albedo, len 5 percent, takže až 95 percent žiarenia voda pohltí.


V [[jadrový reaktor|jadrovom reaktore]] je to veličina charakterizujúca odrážavosť danej látky pre [[neutrón]]y.
V [[jadrový reaktor|jadrovom reaktore]] je to veličina charakterizujúca odrážavosť danej látky pre [[neutrón]]y.

Verzia z 11:04, 12. júl 2006

Tento článok sa zaoberá albedom vo fyzike. O albede v biológii, vatovitej časti citrusových plodov, pozri Albedo (biológia).

Albedo je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Je to predovšetkým dôležitý pojem v klimatológii a astronómii. Presná definícia sa líši podľa oboru.

Všeobecne vo fyzike ide mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy. V klimatológii/meteorológii/astronómii je to spôsobilosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie Slnka a oblohy. Ráta sa ako pomer toku odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Je to desatinné číslo, obvykle vyjadrované percentuálne od 0 do 100 percent. Pomer závisí na frekvencii žiarenia, ak nie je špecifikovaná, berie sa do úvahy priemer pozdĺž viditeľného svetla. Závisí tiež od uhla dopadu žiarenia, ak nie je špecifikovaný, predpokladá sa pravý uhol. Napríklad albedo čerstvého snehu je vysoké, až 98 percent. To znamená, že až 98 percent sa odrazí, zakým iba 2 precentá sa pohltia. Povrch oceánov má nízke albedo, len 5 percent, takže až 95 percent žiarenia voda pohltí.

V jadrovom reaktore je to veličina charakterizujúca odrážavosť danej látky pre neutróny.