Martin Slivka: Rozdiel medzi revíziami
+Kategória:Narodenia v 1929; +Kategória:Úmrtia v 2002; +Kategória:Slovenskí etnografi; +Kategória:Slovenskí dok pomocou použitia HotCat |
úpravy |
||
Riadok 8: | Riadok 8: | ||
}} |
}} |
||
'''Martin Slivka''' (*1. november 1929 Spišský Štiavnik – |
Prof. PhDr. '''Martin Slivka''', CSc. (* [[1. november]] [[1929]], [[Spišský Štiavnik]] – † [[23. september]] [[2002]], [[Bratislava]]) bol významný slovenský [[dokumentarista]], [[režisér]], [[scenárista]] a [[etnograf]]. |
||
==Život== |
==Život== |
||
V roku 1955 absolvoval na pražskej [[FAMU]] štúdium dokumentárnej tvorby u profesora [[Karol Plicka|Karola Plicku]]. Hneď po skončení štúdia začal pôsobiť spočiatku ako dramaturg, neskôr ako režisér a scenárista. Stredobodom jeho záujmu bola predovšetkým etnografia a [[ľudová kultúra]], čo sa odrazilo nielen v jeho filmovej tvorbe. Aj preto sa rozhodol na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity študovať odbor etnografie a [[folkloristika|folkloristiky]], ktorý úspešne absolvoval v roku 1963. |
|||
Od roku 1967 |
Od roku 1967 pôsobil v [[Štúdio krátkych filmov v Bratislave|Štúdiu krátkych filmov v Bratislave]] ako režisér, kde nakrútil množstvo významných dokumentov. Od roku 1977 začal učiť na odbore dokumentaristiky na [[VŠMU]] a tu sa v roku 1990 stal aj [[dekan]]om Filmovej a televíznej fakulty. Autorsky sa podieľal na vyše 140 filmoch. Za svoju filmovú tvorbu získal množstvo ocenení. |
||
== |
=== Režisér etnografických dokumentov === |
||
Martin Slivka sa stal priekopníkom etnografickej línie slovenského dokumentu. V jeho tvorbe možno cítiť |
Martin Slivka sa stal priekopníkom etnografickej línie slovenského dokumentu. V jeho tvorbe možno cítiť výrazné ovplyvnenie Karolom Plickom, avšak Slivka je tvorcom využívajúcim moderný jazyk. |
||
⚫ | Jeho samostatný debut Voda a práca z roku 1963 |
||
⚫ | V Bulharsku, v bližšie neurčenom kraji, nakrútil v roku 1968 dokument Odchádza človek. Pre režiséra nebolo dôležité, aké kroje ľudia nosia a akým jazykom rozprávajú, ale ich očakávania od života vnímanie smrti. Film je o jednom pohrebe, o zvykoch sprevádzajúcich pochovávanie v bulharskej dedine a o vzťahu človeka k smrti. |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
Po absolvovaní štúdia na FAMU začal pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe a v Štúdiu krátkych filmov. V roku 1960 nakrútil spolu s Karolom Skřipským dokument ''[[Pieseň farieb a tvarov]]''. V tomto diele nadviazal na tvorbu Karola Plicku. Nasledujúci rok nakrútil spoločne s Miloslavom Kubíkom dokument ''[[Cesta k dnešku]]'', ktorý sa zameriava na dejiny slovenského robotníckeho hnutia. |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | Jeho samostatný debut ''[[Voda a práca]]'' z roku 1963 získal na Medzinárodnom krátkometrážnom filmovom festivale v [[Krakov]]e ocenenie Zlatý drak. Tento bezkomentárový dokument sa opiera prevažne o hudbu a obraz. Hudbou sú tu ruchy a prirodzené zvuky, ktoré dotvárajú obraz. Témou sa stali technické pamiatky, ktoré na prácu využívajú vodu, napríklad mlyny. Kameramanom bol Jozef Grussmann a autorom hudby [[Ilja Zeljenka]]. |
||
⚫ | |||
⚫ | V [[Bulharsko|Bulharsku]], v bližšie neurčenom kraji, nakrútil v roku 1968 dokument ''[[Odchádza človek]]''. Pre režiséra nebolo dôležité, aké kroje ľudia nosia a akým jazykom rozprávajú, ale ich očakávania od života a vnímanie smrti. Film je o jednom pohrebe, o zvykoch sprevádzajúcich pochovávanie v bulharskej dedine a o vzťahu človeka k smrti. |
||
==Martin Slivka ako vedec== |
|||
⚫ | Popri filmovaní sa Slivka venoval aj výskumu ľudovej kultúry a folklóru. Výrazne prispel aj k histórii ľudového divadla a etnografie, napísal niekoľko diel a štúdií. Svoje vedomosti z oblasti ľudového divadla zhrnul v publikácii Slovenské ľudové divadlo, ktorá vyšla v roku 2002. Napísal aj učebnicu o slovenskom ľudovom divadle. Taktiež je autorom knihy Karol Plicka – Básnik obrazu, ktorá detailne približuje tvorbu tohto významného umelca |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | Medzi najvýraznejšie dokumenty o významných slovenských umelcoch patrí ''[[Ľudovít Fulla (dokumentárny film)|Ľudovít Fulla]]'' (1972), ku ktorému úvodný komentár napísal básnik [[Milan Rúfus]], alebo ''[[Spomienka na maliara]]'' (1976), ktorý rozpráva o živote a diele maliara [[Ernest Špitz|Ernesta Špitza]]. Komentár k nemu opäť napísal Milan Rúfus. |
||
⚫ | |||
=== Vedecká práca === |
|||
⚫ | Popri filmovaní sa Slivka venoval aj výskumu ľudovej kultúry a folklóru. Výrazne prispel aj k histórii ľudového divadla a etnografie, napísal niekoľko diel a štúdií. Svoje vedomosti z oblasti ľudového divadla zhrnul v publikácii ''[[Slovenské ľudové divadlo]]'', ktorá vyšla v roku 2002. Napísal aj učebnicu o slovenskom ľudovom divadle. Taktiež je autorom knihy ''[[Karol Plicka – Básnik obrazu]]'', ktorá detailne približuje tvorbu tohto významného umelca, a diela ''[[Pavol Socháň (kniha)|Pavol Socháň]]'' (1985). |
||
⚫ | |||
==Tvorba o Martinovi Slivkovi== |
==Tvorba o Martinovi Slivkovi== |
||
Život a dielo Martina Slivku zachytil Martin Šulík vo svojom dokumente z roku 2007 Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“. Film obsahuje okrem iného aj výpovede Slivkovej rodiny, priateľov a kolegov. Šulík sa snažil poukázať nielen na jeho bohatú tvorbu a jej prínos, ale aj na osobnosť Martina Slivku. |
Život a dielo Martina Slivku zachytil [[Martin Šulík]] vo svojom dokumente z roku 2007 ''Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“''. Film obsahuje okrem iného aj výpovede Slivkovej rodiny, priateľov a kolegov. Šulík sa snažil poukázať nielen na jeho bohatú tvorbu a jej prínos, ale aj na osobnosť Martina Slivku. |
||
V roku 2009 vyšla o Martinovi Slivkovi kniha Ostáva človek – Martin Slivka, ktorej autormi sú Rudolf Urc, Ingrid Mayerová a René Lužica. |
V roku 2009 vyšla o Martinovi Slivkovi kniha ''[[Ostáva človek – Martin Slivka]]'', ktorej autormi sú Rudolf Urc, Ingrid Mayerová a René Lužica. |
||
==Zdroje== |
==Zdroje== |
||
* Macek V., Paštéková, J.: ''Dejiny slovenskej kinematografie'', Martin: Osveta, 1997. ISBN 80-217-0400-4. |
|||
*{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
⚫ | |||
| priezvisko = Remiášová |
|||
| meno = M. |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Martin Slivka |
|||
⚫ | |||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 27.3.2012 |
|||
| vydavateľ = Občianske združenie Osobnosti.sk |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}} |
|||
[[Kategória:Narodenia v 1929]] |
[[Kategória:Narodenia v 1929]] |
Verzia z 14:49, 27. marec 2012
Martin Slivka | |
Narodenie | 1. november 1929 Spišský Štiavnik |
---|---|
Úmrtie | 23. semptember 2002 Bratislava |
Prof. PhDr. Martin Slivka, CSc. (* 1. november 1929, Spišský Štiavnik – † 23. september 2002, Bratislava) bol významný slovenský dokumentarista, režisér, scenárista a etnograf.
Život
V roku 1955 absolvoval na pražskej FAMU štúdium dokumentárnej tvorby u profesora Karola Plicku. Hneď po skončení štúdia začal pôsobiť spočiatku ako dramaturg, neskôr ako režisér a scenárista. Stredobodom jeho záujmu bola predovšetkým etnografia a ľudová kultúra, čo sa odrazilo nielen v jeho filmovej tvorbe. Aj preto sa rozhodol na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity študovať odbor etnografie a folkloristiky, ktorý úspešne absolvoval v roku 1963.
Od roku 1967 pôsobil v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave ako režisér, kde nakrútil množstvo významných dokumentov. Od roku 1977 začal učiť na odbore dokumentaristiky na VŠMU a tu sa v roku 1990 stal aj dekanom Filmovej a televíznej fakulty. Autorsky sa podieľal na vyše 140 filmoch. Za svoju filmovú tvorbu získal množstvo ocenení.
Režisér etnografických dokumentov
Martin Slivka sa stal priekopníkom etnografickej línie slovenského dokumentu. V jeho tvorbe možno cítiť výrazné ovplyvnenie Karolom Plickom, avšak Slivka je tvorcom využívajúcim moderný jazyk.
Po absolvovaní štúdia na FAMU začal pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe a v Štúdiu krátkych filmov. V roku 1960 nakrútil spolu s Karolom Skřipským dokument Pieseň farieb a tvarov. V tomto diele nadviazal na tvorbu Karola Plicku. Nasledujúci rok nakrútil spoločne s Miloslavom Kubíkom dokument Cesta k dnešku, ktorý sa zameriava na dejiny slovenského robotníckeho hnutia.
Jeho samostatný debut Voda a práca z roku 1963 získal na Medzinárodnom krátkometrážnom filmovom festivale v Krakove ocenenie Zlatý drak. Tento bezkomentárový dokument sa opiera prevažne o hudbu a obraz. Hudbou sú tu ruchy a prirodzené zvuky, ktoré dotvárajú obraz. Témou sa stali technické pamiatky, ktoré na prácu využívajú vodu, napríklad mlyny. Kameramanom bol Jozef Grussmann a autorom hudby Ilja Zeljenka.
V Bulharsku, v bližšie neurčenom kraji, nakrútil v roku 1968 dokument Odchádza človek. Pre režiséra nebolo dôležité, aké kroje ľudia nosia a akým jazykom rozprávajú, ale ich očakávania od života a vnímanie smrti. Film je o jednom pohrebe, o zvykoch sprevádzajúcich pochovávanie v bulharskej dedine a o vzťahu človeka k smrti.
V šesťdesiatych rokoch nakrútil celý rad etnografických dokumentov, napríklad Metamorfóza vlákna (1968), Človek a hra (1968), Deti a hudba (1969), Fašiangy (1969).
V duchu etnografie zostáva ešte rozsiahly televízny projekt Ľudová kultúra na Slovensku (1972).
Režisér dokumentov o umení
V sedemdesiatych rokoch v tvorbe Martina Slivku etnografická línia ustupuje a sústreďuje sa na dokumenty o umelcoch.
V roku 1967 nakrútil pre televíziu Etudy o človeku zo slovenskej gotiky - tu sa zaoberal históriou stredovekých sôch.
Medzi najvýraznejšie dokumenty o významných slovenských umelcoch patrí Ľudovít Fulla (1972), ku ktorému úvodný komentár napísal básnik Milan Rúfus, alebo Spomienka na maliara (1976), ktorý rozpráva o živote a diele maliara Ernesta Špitza. Komentár k nemu opäť napísal Milan Rúfus.
V roku 1990 realizoval Martin Slivka rozsiahly dokumentárny cyklus Deti vetra. Tento 13-dielny seriál sa sústreďuje na život, kultúru, zvyky a históriu Rómov v rôznych európskych krajinách.
Vedecká práca
Popri filmovaní sa Slivka venoval aj výskumu ľudovej kultúry a folklóru. Výrazne prispel aj k histórii ľudového divadla a etnografie, napísal niekoľko diel a štúdií. Svoje vedomosti z oblasti ľudového divadla zhrnul v publikácii Slovenské ľudové divadlo, ktorá vyšla v roku 2002. Napísal aj učebnicu o slovenskom ľudovom divadle. Taktiež je autorom knihy Karol Plicka – Básnik obrazu, ktorá detailne približuje tvorbu tohto významného umelca, a diela Pavol Socháň (1985).
Bol jedným zo zakladateľov filmového festivalu Etnofilm vo Valašskom múzeu v prírode v Rožnove pod Radhoštěm v Čechách. Taktiež je spoluzakladateľom festivalu Etnofilm Čadca, ktorý funguje od roku 1980.
Tvorba o Martinovi Slivkovi
Život a dielo Martina Slivku zachytil Martin Šulík vo svojom dokumente z roku 2007 Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“. Film obsahuje okrem iného aj výpovede Slivkovej rodiny, priateľov a kolegov. Šulík sa snažil poukázať nielen na jeho bohatú tvorbu a jej prínos, ale aj na osobnosť Martina Slivku.
V roku 2009 vyšla o Martinovi Slivkovi kniha Ostáva človek – Martin Slivka, ktorej autormi sú Rudolf Urc, Ingrid Mayerová a René Lužica.
Zdroje
- Macek V., Paštéková, J.: Dejiny slovenskej kinematografie, Martin: Osveta, 1997. ISBN 80-217-0400-4.
- REMIÁŠOVÁ, M.. Martin Slivka [online]. Občianske združenie Osobnosti.sk, [cit. 2012-03-27]. Dostupné online.