Ján Paulíny-Tóth: Rozdiel medzi revíziami
d →Životopis: preklepy |
d dnv/dúv |
||
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
|Dátum narodenia = [[29. september]] [[1903]] |
|Dátum narodenia = [[29. september]] [[1903]] |
||
|Miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]] |
|Miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]] |
||
|Dátum úmrtia = |
|Dátum úmrtia = {{dúv|1966|3|15|1903|9|29}} |
||
|Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Veľká Británia]] |
|Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Veľká Británia]] |
||
}} |
}} |
Verzia z 06:34, 28. apríl 2012
Ján Paulíny-Tóth | |
slovenský politik a právnik | |
Narodenie | 29. september 1903 Martin, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 15. marec 1966 (62 rokov) Londýn, Veľká Británia |
Ján Paulíny-Tóth (* 29. september 1903, Martin, Slovensko - † 15. marec 1966, Londýn, Veľká Británia) bol slovenský politik a právnik; vnuk Viliama Pauliny-Tótha; syn Žigmunda Pauliny-Tótha a Margity Pauliny-Tóthovej; brat Iľju Paulíny-Tótha a Platona Pauliny-Tótha; švagor Heleny Petzovej.
Životopis
Narodil sa v rodine Žigmunda Pauliny-Tótha a jeho manželky Margity Pauliny-Tóthovej. Mal troch bratov - Iľju, Platona a Viliama. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Dijone, neskôr na École libre des Sciences Politiques v Paríži a právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdií pôsobil ako advokát v Bratislave, v rokoch 1945 - 1948 ako československý veľvyslanec v Ríme. Bol popredným činiteľom Slovenskej národnej strany, členom ústredného výboru, v roku 1937 bol zodpovedným redaktorom Slovenských národných novín. Po smrti Martina Rázusa bol v roku 1938 zvolený za predsedu Slovenskej národnej strany. Bol tiež signatárom žilinskej dohody slovenských politických strán o autonómii 6. októbra 1938. Krátko na to Slovenská národná strana splynula s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou, no s ľudákmi sa rozišiel a po rozbití republiky emigroval do Francúzska. V roku 1941 bol odsúdený Hlavný súdom v Bratislave za protifašistickú činnosť na 15 rokov väzenia. Po porážke Francúzska prešiel do Benešovej odbojovej garnitúry v Británii. Stal sa podpredsedom londýnskej československej štátnej rady a po roku 1948 zostal v zahraničí ako hlásateľ BBC a spolupracovník slovenských organizácii a spolkov.
Ocenenie
Literatúra
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.