Kostná dreň: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
FoxBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.5) (robot Pridal: ga:Smior
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: an:Megollo osio
Riadok 27: Riadok 27:
[[Kategória:Histológia]]
[[Kategória:Histológia]]


[[an:Megollo osio]]
[[ar:نخاع العظام]]
[[ar:نخاع العظام]]
[[be:Касцявы мозг]]
[[be:Касцявы мозг]]

Verzia z 15:29, 2. máj 2012

Ilustrácia buniek v kostnej dreni
Punkcia kostnej drene

Kostná dreň (lat. medulla ossium) vyplňuje dutiny vo vnútri kostí - konkrétne dreňovú dutinu v tele dlhých kostí a všetky priestory medzi kostnými trámčekmi spongióznej kosti. Je to mäkké tkanivo, ktoré má pri pohľade voľným okom rôzny vzhľad:

Červená kostná dreň

Latinský názov: medulla ossium rubra. Je orgánom krvotvorby. Skladá sa zo siete retikulárneho väziva, ktoré je pretkané hustou sieťou širokých vlásočníc. V jej okách sa nachádzajú kmeňové bunky pre tvorbu červených a väčinu bielych krviniek (časť lymfocytov a granulocyty). Rovnako je to miesto vzniku krvných doštičiek.

Žltá kostná dreň

Latinský názov: medulla ossium flava. Vzniká z červenej kostnej drene. Počas obdobia rastu postupne zaniká krvotvorba v dreni, ktorá sa nachádza v dreňových dutinách dlhých kostí. Retikulárne tkanivo je postupne infiltrované tukovými bunkami. Vo veku 20 rokov je už vo všetkých dutinách dlhých kostí, s výnimkou hornej časti ramennej a stehennej kosti. Červená kostná dreň sa udržuje v spongióznej kosti kĺbnych častí dlhých kostí, v krátkych a plochých kostiach.

Sivá kostná dreň

Latinský názov: medulla ossium grisea. Má želatínovitú konzistenciu a polopriesvitný vzhľad, vzniká zo žltej drene stratou tuku. Je typická pre pokročilý vek.

Vyšetrenie kostnej drene

Pristupuje sa k nemu pri poruchách krvotvorby. Vzorka sa odoberá punkciou, najčastejšie z hrudnej kosti - tzv. sternálna punkcia.

Pozri aj