Koloid (chémia)

Príklad koloidu - mlieko

Koloidy (gr. κόλλα kolla, lepidlo) môže byť buď označenie pre častice veľkosti medzi 1 nanometrom až 1 mikrometrom (nazývané aj koloidné častice), ktoré sú s inou látkou (ľubovoľného skupenstva) v disperzii (ktorá sa potom ako celok nazýva koloidná disperzia alebo koloidný roztok alebo koloidná sústava), alebo označenie pre celú koloidnú disperziu. Koloidná disperzia má vlastností prechodné medzi vlastnosťami pravého roztoku a zmesi väčších častíc s inou látkou, predovšetkým sa vyznačuje tým, že koloidné častice sa v druhej látke neusadzujú (t.j. vplyv gravitácie na ne je veľmi malý).

Charakteristika

V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 nm. V týchto sústavách je vplyv gravitácie na správanie sa pevných častíc zanedbateľný v porovnaní s ich kinetickou energiou (Brownov pohyb). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou (semipermeabilnou) membránou. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá Tyndallov jav. Jeho princípom je odraz a ohyb svetla spôsobený prítomnosťou pevných častíc. Gél je koloid, v ktorom dve rozptýlené fázy tvoria pevnú alebo rôsolovitú látku.