Ejnar Hertzsprung: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
YurikBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ca:Ejnar Hertzsprung
Stefi (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 5: Riadok 5:
| [[1702 Kalahari]] || [[7. júl]] [[1924]]
| [[1702 Kalahari]] || [[7. júl]] [[1924]]
|}
|}
'''Ejnar Hertzsprung''' (* [[8. október]] [[1873]], [[Kodaň]], [[Dánsko]] – † [[21. október]] [[1967]], [[Roskilde]], [[Dánsko]]) bol [[Dánsko|dánsky]] [[astronómia|astronóm]], člen dánskej a holandskej akadémie vied, riaditeľ observatória v [[Leiden|Leidene]]. Spolu s [[Henry Norris Russell|Henrym Russellom]] vynašli [[Hertzsprung-Russellov diagram]] ([[1911]]).
'''Ejnar Hertzsprung''' (* [[8. október]] [[1873]], [[Kodaň]], [[Dánsko]] – † [[21. október]] [[1967]], [[Roskilde]], [[Dánsko]]) bol [[Dánsko|dánsky]] [[astronómia|astronóm]], [[chemik]], člen dánskej a holandskej akadémie vied, riaditeľ observatória v [[Leiden|Leidene]]. Spolu s [[Henry Norris Russell|Henrym Russellom]] vynašli [[Hertzsprung-Russellov diagram]] ([[1911]]).


Hoci vyštudoval ako [[chémia|chemický]] inžinier, Hertzsprung spravil kariéru ako astronóm špecializujúci sa na fotografické pozorovania hviezd. V roku [[1905]] objavil obrie aj trpaslíčie hviezdy. V roku [[1913]] vypočítal vzdialenosť k [[Malý Magellanov mrak|Malému Magellanovmu mraku]] pomocou [[cefeida|cefeíd]], ktorá sa používa dodnes na meranie galaktických a medzigalaktických vzdialeností.
Hoci vyštudoval ako [[chémia|chemický]] inžinier, Hertzsprung spravil kariéru ako astronóm špecializujúci sa na fotografické pozorovania hviezd. V roku [[1905]] objavil obrie aj trpaslíčie hviezdy. V roku [[1913]] vypočítal vzdialenosť k [[Malý Magellanov mrak|Malému Magellanovmu mraku]] pomocou [[cefeida|cefeíd]], ktorá sa používa dodnes na meranie galaktických a medzigalaktických vzdialeností.

Verzia z 08:30, 29. júl 2006

Objavených planétok: 2
1627 Ivar 25. september 1929
1702 Kalahari 7. júl 1924

Ejnar Hertzsprung (* 8. október 1873, Kodaň, Dánsko – † 21. október 1967, Roskilde, Dánsko) bol dánsky astronóm, chemik, člen dánskej a holandskej akadémie vied, riaditeľ observatória v Leidene. Spolu s Henrym Russellom vynašli Hertzsprung-Russellov diagram (1911).

Hoci vyštudoval ako chemický inžinier, Hertzsprung spravil kariéru ako astronóm špecializujúci sa na fotografické pozorovania hviezd. V roku 1905 objavil obrie aj trpaslíčie hviezdy. V roku 1913 vypočítal vzdialenosť k Malému Magellanovmu mraku pomocou cefeíd, ktorá sa používa dodnes na meranie galaktických a medzigalaktických vzdialeností.

Pracujúc nezávisle, obaja, Hertzprung aj Russell, objavili graf, v ktorom je svietivosť hviezd zobrazená v závislosti na ich povrchovej teplote. Počas návštevy Spojených štátov v roku 1910, Schwarzchildt, Hertzprungov priateľ a kolega, spoznal Russella, ktorý vo svojich výskumoch došiel k rovnakým záverom. Práca Hertzsprunga a Russella bola prvýkrat vydaná v grafickej forme v roku 1911 ako Hertzsprung-Russellov diagram. Dnes je diagram základnou časťou pozorovateľných dôkazov, ktorú musí teória vývoja hviezd vysvetliť.

Hertzsprungov katalóg hviezdnych farieb a svetelností z roku 1922 odhalil neprítomnosť jasných hviezd stredných farieb medzi postupnosťou obrov a hlavnou postupnosťou v H-R diagrame, dnes nazývanú Hertzprungova medzera.

Objavil dve planétky, jedna z nich patrí do skupiny Amor - 1627 Ivar.

Uznania

Ceny

Pomenované po ňom

Externé odkazy

Nekrológy