Definičný obor: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
ZéroBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: fi:Määrittelyjoukko
d r2.7.1) (robot Pridal: fa:دامنه یک تابع
Riadok 31: Riadok 31:
[[et:Määramispiirkond]]
[[et:Määramispiirkond]]
[[eu:Izate-eremu]]
[[eu:Izate-eremu]]
[[fa:دامنه یک تابع]]
[[fi:Määrittelyjoukko]]
[[fi:Määrittelyjoukko]]
[[fr:Ensemble de définition]]
[[fr:Ensemble de définition]]

Verzia z 18:39, 8. máj 2012

Definičný obor alebo obor definície (zriedkavo: obor alebo doména) zobrazenia (teda funkcie) sú všetky prvky množiny, z ktorej sa zobrazuje. Ak použijeme terminológiu funkcií, je to množina všetkých nezávisle premenných, pre ktoré je funkcia definovaná.

Maximálny definičný obor

Ak definičný obor nie je zadaný, tak za definičný obor považujeme množinu všetkých hodnôt nezávisle premennej (narp. x), pre ktoré (vôbec) existujú funkčné hodnoty ( f(x) ) a takýto definičný obor nazývame existenčný obor funkcie alebo maximálny definičný obor funkcie. Napríklad funkcia na množine reálnych čísiel nie je definovaná pre . Jej (maximálny) definičný obor je teda množina . Iným netriviálnym príkladom je funkcia tangens, ktorá je (vôbec) definovaná pre všetky reálne čísla okrem celých násobkov čísla .

Reštrikcia (zúženie) zobrazenia

Pre zobrazeníe a pre danú podmnožinu jeho definičného oboru sa definuje reštrikcia (zúženie) zobrazenia na množinu ako zobrazenie , ktorého definičným oborom je množina , a ktoré sa na svojom obore správa rovnako ako pôvodné zobrazenie . Teda

Keďže dve funkcie, ktoré sa líšia iba v definičných oboroch, sú už matematicky rôznymi funkciami, vzniká touto konštrukciou nová funkcia vtedy a len vtedy, ak je vlastnou podmožinou .

V algebre a niektorých dalších matematických disciplínach sa na označenie reštrikcií uprednostňuje zápis namiesto .

Pozri aj