Mirko Nešpor: Rozdiel medzi revíziami
d dnv/dúv |
zaradeni do článku fotografie pamätníka Mirka Nešpora |
||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
[[Obrázok: Mirko Nešpor grave.JPG|vpravo|thumb|Hrob Mirka Nešpora na [[Cintorín Slávičie údolie|Slávičom údolí]]]] |
[[Obrázok: Mirko Nešpor grave.JPG|vpravo|thumb|Hrob Mirka Nešpora na [[Cintorín Slávičie údolie|Slávičom údolí]]]] |
||
[[File:Liptovsky Mikulas GromaA Partizan1986.jpg|vľavo|thumb|Pamätmík Mirka Nešpora v objekte akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši]] |
|||
Do ilegálnej činnosti sa zapojil v lete [[1944]]. Po skončení 1. ročníka odišiel na prázdninovú prax na stavbe priehrady v Ústí nad Oravou. Tam sa spolu s [[Ľubomír Linhart|Ľubomírom Linhartom]] podieľal na organizovaní a zakladaní národných výborov v obciach na Orave. Po príchode do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] bol poverený odovzdávať politické inštrukcie ilegálnemu hnutiu na Orave, tam sa tiež niekoľkokrát zapojil so zbraňou v ruke do ozbrojeného boja. Cestu cez územie obsadené fašistami uskutočnil dvakrát. Svoje postrehy z obsadeného územia, protifašistického hnutia na Orave a partizánskych bojov odovzdával redakcii povstaleckých novín ''Pravda''. Koncom októbra [[1944]] sa zúčastnil partizánskeho boja v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]], kde ochorel a na odporúčanie velenia jednotky sa vrátil do rodiska, kde žil v ilegalite. Pred zatknutím sa rozhodol ujsť do [[Bratislava|Bratislavy]], na železničnej stanici v [[Skalica (mesto)|Skalici]] ho [[13. december|13. decembra]] [[1944]] zatkli príslušníci [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]]. Tam sa podrobil krutému dvojdňovému výsluchu. Dňa [[16. december|16. decembra]] [[1944]] ho previezli na [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ústredie štátnej bezpečnosti]] do [[Bratislava|Bratislavy]] na Vlčkovej ulici 35. Po tom, čo však vyšlo najavo, že dobitý väzeň nehodlá vypovedať ani po krutom mučení, rozhodli sa ho vyšetrovatelia zbaviť. Mirko Nešpor bol popravený v pivničnej cele. Podľa oficiálnej správy väzeň Nešpor spáchal samovraždu a obesil sa. Odporuje tomu skutočnosť, že v čase smrti mal ruky pevne zviazané reťazou, ktorá sa mu zarezala hlboko do rúk. Tieto rany boli tak bolestivé, že ruky prakticky nemohol dať od seba. |
Do ilegálnej činnosti sa zapojil v lete [[1944]]. Po skončení 1. ročníka odišiel na prázdninovú prax na stavbe priehrady v Ústí nad Oravou. Tam sa spolu s [[Ľubomír Linhart|Ľubomírom Linhartom]] podieľal na organizovaní a zakladaní národných výborov v obciach na Orave. Po príchode do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] bol poverený odovzdávať politické inštrukcie ilegálnemu hnutiu na Orave, tam sa tiež niekoľkokrát zapojil so zbraňou v ruke do ozbrojeného boja. Cestu cez územie obsadené fašistami uskutočnil dvakrát. Svoje postrehy z obsadeného územia, protifašistického hnutia na Orave a partizánskych bojov odovzdával redakcii povstaleckých novín ''Pravda''. Koncom októbra [[1944]] sa zúčastnil partizánskeho boja v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]], kde ochorel a na odporúčanie velenia jednotky sa vrátil do rodiska, kde žil v ilegalite. Pred zatknutím sa rozhodol ujsť do [[Bratislava|Bratislavy]], na železničnej stanici v [[Skalica (mesto)|Skalici]] ho [[13. december|13. decembra]] [[1944]] zatkli príslušníci [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]]. Tam sa podrobil krutému dvojdňovému výsluchu. Dňa [[16. december|16. decembra]] [[1944]] ho previezli na [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ústredie štátnej bezpečnosti]] do [[Bratislava|Bratislavy]] na Vlčkovej ulici 35. Po tom, čo však vyšlo najavo, že dobitý väzeň nehodlá vypovedať ani po krutom mučení, rozhodli sa ho vyšetrovatelia zbaviť. Mirko Nešpor bol popravený v pivničnej cele. Podľa oficiálnej správy väzeň Nešpor spáchal samovraždu a obesil sa. Odporuje tomu skutočnosť, že v čase smrti mal ruky pevne zviazané reťazou, ktorá sa mu zarezala hlboko do rúk. Tieto rany boli tak bolestivé, že ruky prakticky nemohol dať od seba. |
||
Verzia z 20:34, 21. máj 2012
| Mirko Nešpor | |
| antifašista, účastník SNP | |
 | |
| Narodenie | 28. september 1924 Skalica, ČSR |
|---|---|
| Úmrtie | 17. december 1944 (20 rokov) Bratislava |
| Odkazy | |
| Commons |  Mirko Nešpor |
Mirko Nešpor (* 28. september 1924, Skalica – † 17. december 1944, Bratislava) bol slovenský vysokoškolák, antifašista. Poslucháč Stavebnej fakulty SVTŠ v Bratislave. Účastník Slovenského národného povstania.
Život
Mirko Nešpor sa narodil ako jedno z piatich detí Antona Nešpora a Ľudmily Nešporovej, rodenej Korčákovej 28. septembra 1924 v Skalici. Tu navštevoval aj osemročné gymnázium. Neskôr sa spolu s rodičmi presťahoval do Holíča. Napriek tomu, že vynikal v matematike a fyzike, s pokračovaním štúdia na vysokej škole z finančných dôvodov váhal. Na Vysokej škole technickej v Bratislave začal študovať až po tom, čo si zabezpečil štipendium, ktoré ho však zaväzovalo zostať pracovať po skončení štúdia 5 rokov v štátnej službe. Už v tej dobe bol presvedčený antifašista.
Do ilegálnej činnosti sa zapojil v lete 1944. Po skončení 1. ročníka odišiel na prázdninovú prax na stavbe priehrady v Ústí nad Oravou. Tam sa spolu s Ľubomírom Linhartom podieľal na organizovaní a zakladaní národných výborov v obciach na Orave. Po príchode do Banskej Bystrice bol poverený odovzdávať politické inštrukcie ilegálnemu hnutiu na Orave, tam sa tiež niekoľkokrát zapojil so zbraňou v ruke do ozbrojeného boja. Cestu cez územie obsadené fašistami uskutočnil dvakrát. Svoje postrehy z obsadeného územia, protifašistického hnutia na Orave a partizánskych bojov odovzdával redakcii povstaleckých novín Pravda. Koncom októbra 1944 sa zúčastnil partizánskeho boja v Nízkych Tatrách, kde ochorel a na odporúčanie velenia jednotky sa vrátil do rodiska, kde žil v ilegalite. Pred zatknutím sa rozhodol ujsť do Bratislavy, na železničnej stanici v Skalici ho 13. decembra 1944 zatkli príslušníci Hlinkovej gardy. Tam sa podrobil krutému dvojdňovému výsluchu. Dňa 16. decembra 1944 ho previezli na ústredie štátnej bezpečnosti do Bratislavy na Vlčkovej ulici 35. Po tom, čo však vyšlo najavo, že dobitý väzeň nehodlá vypovedať ani po krutom mučení, rozhodli sa ho vyšetrovatelia zbaviť. Mirko Nešpor bol popravený v pivničnej cele. Podľa oficiálnej správy väzeň Nešpor spáchal samovraždu a obesil sa. Odporuje tomu skutočnosť, že v čase smrti mal ruky pevne zviazané reťazou, ktorá sa mu zarezala hlboko do rúk. Tieto rany boli tak bolestivé, že ruky prakticky nemohol dať od seba.
V Bratislave bola v minulosti po ňom pomenovaná ulica a vysokoškolský internát, v Holíči mu bol odhalený pomník. V súčasnosti je po ňom pomenovaná ulica v Prešove, Košiciach, Michalovciach, v Palárikove, Šašíne-Strážoch aj v Liptovskom Mikuláši. In memoriam bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy. Roku 1946 mu bol udelený titul Ing.