Aun Schan Su Ťij: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 4519271 používateľa Idioma-bot (diskusia) bola vrátená, pravopis, gramatika, formulácia, preklepy, obrázok, externé odkazy, wikilinky, interwiki, kategórie, infobox, a...
Riadok 96: Riadok 96:
[[mr:आँग सान सू क्यी]]
[[mr:आँग सान सू क्यी]]
[[ms:Aung San Suu Kyi]]
[[ms:Aung San Suu Kyi]]
[[mt:Aung San Suu Kyi]]
[[my:အောင်ဆန်းစုကြည်၊ ဒေါ်]]
[[my:အောင်ဆန်းစုကြည်၊ ဒေါ်]]
[[mzn:آنگ سان سوچی]]
[[mzn:آنگ سان سوچی]]

Verzia z 11:05, 30. máj 2012

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Aun Schan Su Ťij
prodemokratická aktivistka (1995)
prodemokratická aktivistka (1995)
Narodenie19. jún 1945 (78 rokov)
Rangún, Mjanmarsko
PodpisAun Schan Su Ťij, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Aun Schan Su Ťij

Aun Schan Su Ťij (* 19. jún 1945, Rangún, Mjanmarsko) je prodemokratická aktivistka v Mjanmarsku (bývalej Barme). V roku 1990 dostala Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, v roku 1991 Nobelovu cenu za mier.

Je dcérou zdravotnej sestry Kchin Ťij a generála Aun Schana, ktorý v roku 1947 vyjednal nezávislosť Barmy od Británie a v tom istom roku bol zavraždený svojimi konkurentmi.

V roku 1948 bola vyhlásená nezávislosť Barmy a o dva roky sa jej matka stala veľvyslankyňou v Indii. Su Ťij matku nasledovala do Naí Dillí, kde absolvovala strednú školu.

Aun Schan Su Ťij študovala od roku 1967 na Oxfordskej univerzite v Anglicku filozofiu, prírodné vedy a ekonómiu. Tu stretla svojho budúceho manžela Michaela Arisa, ktorý študoval tibetskú civilizáciu. O tri roky sa zosobášili a odišli do Bhutánu, kde pracovala ako výskumná pracovníčka na Kráľovskom ministerstve zahraničných vecí. Do Anglicka sa s manželom vrátila pred narodením prvého syna Alexandra v roku 1973. Michael sa zamestnal na univerzite v Oxforde v odbore tibetských a himalájskych štúdií. Druhý syn Kim sa narodil v roku 1977.

V tomto období začala Su Ťij pracovať na životopise svojho otca.

Do Mjanmarska sa vrátila v roku 1988, aby sa starala o svoju chorú matku.

V tom istom roku odstúpil dlhoročný vodca vládnucej socialistickej strany generál Ne Win, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a moc prevzala nová vojenská junta. Su Ťij, silno ovplyvnená filozofiou nenásilia Móhandása Gándhího, vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku 1989 uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny – Su Ťij to však odmietla.

Vojenská junta v roku 1990 vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana Národná Liga pre demokraciu (NLD), vedená Aun Schan Su Ťij, presvedčivo vyhrala. Výsledky však junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu barmského vojenského režimu a (čiastočne aj) k udeleniu Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna dolárov Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku 1990 jej Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu.

Z domáceho väzenia bola prepustená v júli 1995. Bolo jej tiež dané jasne najavo, že ak opustí krajinu, aby navštívila svoju rodinu v Anglicku, nebude jej povolený návrat. Su Ťij zostala v Mjanmarsku a už sa nikdy nestretla so svojím manželom, ktorý zomrel v roku 1999.

Opakovane mala znemožnené stretnúť sa s prívržencami svojej strany a v septembri 2000 bola znova v domácom väzení. Po sérii rokovaní vedených Organizáciou Spojených národov (OSN) bola prepustená 6. mája 2002. O rok neskôr, v máji 2003, ju po zrážkach opozície s bezpečnostnými jednotkami vládnucej junty opäť zatkli a následne jej znovu nariadili domáce väzenie.[1] Prepustili ju až po viac než siedmich rokoch, 13. novembra 2010.[2]

Referencie

  1. spravodajstvo BBC
  2. hnonline.sk správa TASR

Iné projekty

Externé odkazy


Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za mier