Vladimir Alexejevič Soloviov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d dnv/dúv
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2+) (robot Zmenil: en:Vladimir Solovyov (cosmonaut)
Riadok 63: Riadok 63:
[[cs:Vladimir Alexejevič Solovjov]]
[[cs:Vladimir Alexejevič Solovjov]]
[[de:Wladimir Alexejewitsch Solowjow]]
[[de:Wladimir Alexejewitsch Solowjow]]
[[en:Vladimir Alekseyevich Solovyov]]
[[en:Vladimir Solovyov (cosmonaut)]]
[[es:Vladímir Soloviov (cosmonauta)]]
[[es:Vladímir Soloviov (cosmonauta)]]
[[fi:Vladimir Solovjov (kosmonautti)]]
[[fi:Vladimir Solovjov (kosmonautti)]]

Verzia z 13:25, 7. jún 2012

Vladimir Vladimirovič Vasiutin
sovietsko-ruský kozmonaut
Št. príslušnosťSovietsky zväz/Rusko
Stavneaktívny
Narodenie11. november 1946 (77 rokov)
Moskva, ZSSR, dnes Rusko
Iné zamestnanieletový inžinier
Čas vo vesmíre361d 22h 49m
Kozmonaut od1978
MisieSojuz T-10, Sojuz T-15, Saľut 7, Mir

Vladimír Alexejevič Solovjov, rus. Владимир Алексеевич Соловьёв (* 11. november 1946, Moskva, Sovietsky zväz) je bývalý ruský kozmonaut zo Sojuzov a orbitálnych staníc, neskorší riaditeľ Strediska letov.

Život

Mladosť a výcvik

Odmalička mal rád všetko okolo techniky. Po základnej a strednej škole sa dostal na vysokú technickú školu a po ukončení zamieril do Koroľovovej konštrukčnej kancelárie. Spolupracoval na príprave množstva kozmických letov, v riadiacom stredisku letov pôsobil ako odborník pre raketové motory. Potom v roku 1978 podpísal žiadosť o prijatie do tímu kozmonautov, podrobil sa výcviku, niekoľkokrát bol v záložnej posádke jednotlivých misií.

Lety do vesmíru

Po prvýkrát sa dostal do vesmíru vo februári 1984 na palube lode Sojuz T-10. Trojicu kozmonautov v zložení Leonid Kizim, Oleg Aťkov a palubný inžinier Vladimir Soloviov odštartovala z kozmodrómu Bajkonur a stala sa 3. základnou posádkou orbitálnej stanice Saľut 7. Strávili tam 236 dní, počas pobytu prijali množstvo nákladných lodí Progress a Sojuz s posádkami, absolvovali množstvo aj rekordne dlhých výstupov do voľného priestoru, na Zem sa vrátili s loďou Sojuz T-11.

Aj druhý pobyt vo vesmíre bol dlhodobý, tentokrát bol členom prvej stálej posádky na stanici Mir spoločne s Leonidom Kizimom. Aj tam prijali niekoľko zásobovacích lodí typu Progress. Ich misia bola ojedinelá tým, že od Miru odleteli k stanici Saľut 7 toho času bez posádky na svojej lodi Sojuz T-15 a na Saľute zostali pracovať celý mesiac ako jej posledná posádka pred zánikom. Odtiaľ zas preleteli aj s množstvom demontovaných prístrojov naspäť na Mir, odtiaľ po ďalšom mesiaci práce odleteli na Zem. Pristáli s kabínou na padákoch na území Kazašskej SSR.

Celkovo strávil vo vesmíre 361 dní, je registrovaný ako 136 kozmonaut Zeme.

Po letoch

V roku 1997 bol riaditeľom Strediska pre riadenie kozmických letov v Koroľove blízko Moskvy. V roku 2005 vystupoval na verejnosti ako viceprezident spoločnosti RKK Energia a ruský šéf Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Zdroje

Literatúra

  • Milan Codr. O kosmických dnech a nocích. [s.l.] : Práce, 1987.

Externé odkazy