Anton Bernolák: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 12: Riadok 12:


== Život ==
== Život ==
Narodil sa ako druhé ďieťa v rodine šľachtica Juraja Bernoláka a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na [[Orava (región)|Orave]]. Študoval v rokoch [[1774]]-[[1778]] na [[Gymnázium v Ružomberku|Gymnáziu v Ružomberku]], rétoriku, [[Filozofia|filozofiu]] a poetiku na Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]], Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a [[Teológia|teológiu]] na [[Univerzita|Univerzite]] Pázmaneu vo [[Viedeň|Viedni]]. Štúdiá ukončil v roku [[1787]] v generálnom seminári v [[Bratislava|Bratislave]]. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v [[Čeklís]]i (dnes [[Bernolákovo]]) [[1787]] - [[1791]]. Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v [[Trnava|Trnave]]. Od mája [[1797]] až do svojej smrti [[15. január]]a [[1813]] bol [[farár]]om v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej [[Škola|školy]]. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II.|Jozefa II.]] Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského [[národ]]a. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích [[jazyk]]ov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných [[dejiny|dejín]], [[ekonomika|ekonomiky]], [[medicína|medicíny]], [[estetika|estetiky]], [[hudba|hudby]] a [[politika|politiky]]. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území [[Slovensko|Slovenska]] nepoužívalo živú reč v písomnom styku a v školstve nie je možné, aby sa formoval na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku.
Narodil sa ako druhé v rodine šľachtica Juraja Bernoláka a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na [[Orava (región)|Orave]]. Študoval v rokoch [[1774]]-[[1778]] na [[Gymnázium v Ružomberku|Gymnáziu v Ružomberku]], rétoriku, [[Filozofia|filozofiu]] a poetiku na Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]], Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a [[Teológia|teológiu]] na [[Univerzita|Univerzite]] Pázmaneu vo [[Viedeň|Viedni]]. Štúdiá ukončil v roku [[1787]] v generálnom seminári v [[Bratislava|Bratislave]]. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v [[Čeklís]]i (dnes [[Bernolákovo]]) [[1787]] - [[1791]]. Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v [[Trnava|Trnave]]. Od mája [[1797]] až do svojej smrti [[15. január]]a [[1813]] bol [[farár]]om v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej [[Škola|školy]]. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II.|Jozefa II.]] Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského [[národ]]a. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích [[jazyk]]ov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných [[dejiny|dejín]], [[ekonomika|ekonomiky]], [[medicína|medicíny]], [[estetika|estetiky]], [[hudba|hudby]] a [[politika|politiky]]. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území [[Slovensko|Slovenska]] nepoužívalo živú reč v písomnom styku a v školstve nie je možné, aby sa formoval na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku.


== Slovenské učené tovarišstvo ==
== Slovenské učené tovarišstvo ==

Verzia z 07:58, 11. jún 2012

Anton Bernolák
slovenský jazykovedec a kňaz
slovenský jazykovedec a kňaz
Narodenie3. október 1762
Slanica, Uhorsko
Úmrtie15. január 1813 (50 rokov)
Nové Zámky, Uhorsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Anton Bernolák

Anton Bernolák (* 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu - pozri bernolákovčina. Je po ňom pomenovaná planétka (13916) Bernolák.

Život

Narodil sa ako druhé v rodine šľachtica Juraja Bernoláka a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na Orave. Študoval v rokoch 1774-1778 na Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v Čeklísi (dnes Bernolákovo) 1787 - 1791. Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska nepoužívalo živú reč v písomnom styku a v školstve nie je možné, aby sa formoval na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku.

Slovenské učené tovarišstvo

So svojimi pobočnými stánkami boli zriadené od východu po západ Slovenska. Organicky súviselo so šírením osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom. V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárnych diel, denno-dennej práce medzi Slovákmi a vzdelancami, vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v HlbokomĽudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).

Dielo

  • 1782Divux rex Stephanus, magnus Hungarorum apostolus (Trnava)
  • 1787 - Kritická filoogická rozprava o slovenských písmenách (Dissertatio-critica de literis Slavorum), anonymné kolektívne dielo bratislavských seminaristov, ktoré vzniklo pod vedením A. Bernoláka (Bratislava)
  • 1787Stručná a zároveň ľahká ortografia (Linguae Slavonicae… compendiosa simul et facilis Orthographia), jazyková príručka s novými pravopisnými zásadami
  • 1790 - Slovenská gramatika (Gramatica Slavica), prvá normotvorná gramatika slovenského jazyka (Bratislava); bola tak významná, že v roku 1817 vyšla v nemeckom preklade
  • 1790Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních ruk odevzdať, polemický spis
  • 1791 - Etymológia slovenských slov (Etymológia vocum slavicarum), príručka o tvorení slov (Trnava)
  • 1794Ňečo o epigrammatéch
  • 1794Ešče ňečo o epigrammatéch, anebožto málorádkoch M. W. P. Jozefa Bajza… (Vidané v Poli elízíském teho roku 1794), anonymný spis napísaný v zápale boja proti Ignácovi Bajzovi
  • 1795Príhodná kázeň pri primíciách Jozefa Kunsta, kázeň
  • 1795O vážnosťi a ucťivosťi satvu kňažského príhodná kázeň
  • 1796Katechizmus z otázkami a odpoveďami…
  • 1803Na smrť… Stocsko Jurka
  • 1803Pohrebná kázeň
  • 1809Halottas beszéd
  • 1809Be-ik- tató beszéd
  • 1825 / 1827 - Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 6-dielny slovník, ktorý mal byť normotvornou príručkou slovnej zásoby (vydal ho až kanonik Juraj Palkovič v Budíne po Bernolákovej smrti)

Iné projekty

Externé odkazy