Sikhizmus

Sikhizmus je jedno z najmladších náboženstiev a podporuje ho asi 20 miliónov veriacich. Dnes je piatym najväčším náboženstvom na svete. Vzniklo v 15. storočí v severnej Indii, v zložitých politických podmienkach. Jeho vyznávači nielenže nefajčia a nepijú alkohol, ale ich zákazy sa vzťahujú aj na mäso.

Sikhizmus je monoteistické náboženstvo s desiatimi prorokmi – guru. Slovo „gu“ znamená tmu, nevedomosť a „ru“ svetlo a pravdu. Guru odhaľujú svojim poslucháčom a žiakom pravdu o svete i živote. Desať sikhských mudrcov má náuku rozdelenú: guru Nanak káže ľudskosť, guru Angad poslušnosť, guru Amar Das rovnosť, guru Arjan sebaobetovanie, guru Hargobind spravodlivosť, guru Har Rai zľutovanie, guru Harkrišan čistotu, guru Tegh Bahadur pokoj a guru Gobind Singh odvahu.

Definícia: Sikhizmus je národné, monoteistické, synkretické náboženstvo.

Rozšírenie: Hlási sa k nemu 22 518 tis. ľudí, t.j. 0,4 % svetovej populácie. Väčšina žije v indickom štáte Pandžáb, z indických štátov je to Harijána, Rádžastán, Himačalpradéš. Početné skupiny žijú aj vo Veľkej Británii, Kanade, USA a Malajzii, francúzskej Guayane a na Fiži. Misijné strediská sú vybudované vo východnej Afrike, Austrálii a Európe (Londýn, Essen).

Vývoj: Je to pomerme mladé náboženstvo, ktoré vzniklo v 15 stor. v Indii, považuje sa za pokus o synkretické zlúčenie Islamu a Hinduizmu. Zakladateľom bol Nának Čand ( 1469-1539), vyrástal v hinduistickej rodine, jeho otec pracoval u islamského vlastníka dediny. Oženil sa, mal aj dve deti. V 30. roku života opustil manželský život a začal žiť asketickým spôsobom. Dostal sa na dvor Boha, ktorý mu ponúkol čašu amritu( nektáru), čím sa stal blahoslaveným a vyvýšeným. Nának sa považuje za guru ( osoba, ktorá rozptyľuje temnotu a prináša svetlo, učiteľ). Pred smrťou určil nástupcu, kt. sa stal guru Angad. Posledným gurom bol Gobind Singh, ktorý určil v r. 1708, že sprievodcom sikhov má byť svätá kniha Ádi Granth.

Doktrína: Doktrínu sikhizmu podáva kniha Ádi Granth. Obsahuje približne 6 000 hymnov, ktoré založilo prvých päť guruov. Kniha Ádi Granth je považovaná za žijúceho guru. Druhým významným prameňom je kniha Granth Sahib, ktorá sa objavila až po roku 1708 a pozostáva z 31 kníh, používajú ju najčastejšie pri meditáciách. Doktrína sa opiera o monoteistickú koncepciu. Boh nemá žiadne vlastnosti. Je večný, nepoznateľný a neopísateľný. Boha považujú za stvoriteľa, z ktorého pochádza celý svet. Človek je podľa nich výnimočným stvorením, pretože iba človek si dokáže uvedomiť a uctievať Boha. Pýchou sa vzdiaľuje. Sikhovia veria, že musia prekonať sami seba, odvrhnúť dočasné hodnoty a obrátiť sa k Bohu, aby dosiahli oslobodenie z cyklu reinkarnácií. Odmietajú kastovníctvo, ako aj mnohé hinduistické praktiky.

Kult: Sikh musí spĺňať mnoho povinností, najdôležitejšie sú rozdelené do troch skupín: 1. Každý sikh je povinný študovať písmo a rozmýšľať o Bohu ( vstávanie pred svitaním, vykonávanie ablúcie –rituálneho kúpeľa v studenej vode), čítať a recitovať hymny z knihy Ádi Granth, odriekať modlitby a zúčastňovať sa zborových modlitieb. 2. Každý sikh musí žiť v súlade s príkazmi guru. Spočíva to najmä vo viere v jednotu desiatich guruov, v neuznávaní kastovníctva, vykonávaní rodičovských a detských povinností, nestrihaní vlasov, nekonzumovaní alkoholu, nefajčení tabaku a neužívaní drog, v zarábaní peňazí slušným spôsobom. Každý sikh má byť štedrý, úctivý, nemá kradnúť. 3. Každý sikh má aktívne slúžiť spoločnosti (najmä v gurdvare- budove, kde sú uschované sväté texty a v langare- bezplatnej verenej kuchyni).

Typické znaky: Nosia turban a súčasťou ich vzhľadu je tzv. 5 K: keš ( neostrihané vlasy a neoholená brada), kangá ( hrebeň), kaččh (krátke vojenské nohavice), kirpán ( dýka) a kará (oceľový náramok). Sikhistické náboženské ceremónie majú zväčša súkromný charakter a odohrávajú sa v rodinách. Pri vstupe do spoločenstva sa odohráva „krst“ spočíva v ponorení sa do vody a pokropení sladkým nektárom „amritom“. Potom sa konzumuje jedlo karáh paršád (placka z múky, cukru a masla s byvolieho mlieka). Pri každej svätyni sa nachádza bezplatná kuchyňa jedáleň (langar), kde sa vydávajú jedla 2x denne. Vo svätyniach nie sú obrazy ani sochy ale kópia knihy Ádi Granth, ktorá je uložená na čestnom mieste na vankúši pod baldachýnom.

Pútnické miesta: Púte sa konajú na Nový rok – Baisakhi ktorý sa slávi každoročne 13.apríla, ďalej v mestách kde sú uložené kópie knihy Ádi Granth, napríklad Divali, Hola Mohalla... Najvýznamnejším pútnickým mestom je Amritsar, ktoré je hlavné mesto Pandžábu. Toto mesto založil 4. guru Rama Das v r. 1577 a jeho syn 5. Guru Ardžuna v tom meste dal vybudovať svätyňu (na ostrove umelého jazera nesmrteľnosti Harmandir ). V 18 stor. bola svätyňa prebudovaná do podoby dnešnej Zlatej svätyne. V nej je uložený originál knihy. Ďalším významným pútnickým miestom je Panta v Biháre, kde je veľmi uctievaná svätyňa na mieste, kde sa narodil posledný desiaty guru.

Organizácia: Sikhovia sú organizovaní do chalsy, čiže spoločenstva čistých, ktoré založil v r. 1699 Gobind Rái. Muži v rámci spoločenstva dostali meno Singh (lev), ženy Kaur (čistá). Chálsa sa považuje za spoločenstvo vojakov- svätcov, ktorí sa zaväzujú prísnemu životu. Boli známi ako vynikajúci vojaci. V súčasnosti sa neštítia používať teroristické praktiky, aby dosiahli založenie Chálistánu. Sikhovia stáli aj v pozadí atentátov na indických premiérov Indiru Ghandhíovú a Rádživa Ghándího v 80. rokoch 20. storočia.