Urdčina

Urdská abeceda

Urdčina (urdsky اردو زبان, Urdú zabán) je indoiránsky jazyk blízko príbuzný hindčine. Oba jazyky sú vzájomne zrozumiteľné, líšia sa však kultúrnym pozadím: urdčine dávajú prednosť skôr moslimovia, hindčine skôr hinduisti. Na rozdiel od hindčiny sa urdčina píše variantom arabského písma a jej slovná zásoba obsahuje viac výpožičiek z perzštiny a arabčiny.

Vývoj jazyka

Urdčina údajne vznikla medzi 15. a 18. storočím v časoch Dillíského sultanátu a Mughalskej ríše ako žargón indických úradníkov a vojakov, ktorí slúžili na dvoroch mughalských vládcov Indie a nenaučili sa dobre perzštinu. Výraz Urdu zabán znamená "jazyk vojenského tábora".

Dnes je urdčina úradným jazykom v Pakistane (aj keď ako materinský jazyk tu tiež funguje západná pandžábčina, sindhčina, balúčština, paštčina a rad ďalších). V Indii je jedným z ústavou uznaných jazykov, úradným jazykom štátu Džammú a Kašmír (aj keď tam vláda a úrady stále viac konajú v angličtine, urdčina zostáva jazykom základného školstva) a druhým úradným jazykom niekoľkých ďalších štátov. Významným centrom urdčiny v južnej Indii je mesto Hajdarábád, ktoré bolo až do indickej nezávislosti centrom rovnomenného moslimského štátu.