Maveriviricetes: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2) (robot Odobral: fr:Virophage; kozmetické zmeny |
d r2.7.2) (robot Pridal: fr:Virophage; kozmetické zmeny |
||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
Druhý virofág, [[Mavirus]], ktorý napáda [[vírus Cafeteria roenbergensis]] (CroV), patogén dravého morského bičíkovca Cafeteria roenbergensis. Genóm má 19 063 bp a obsahuje retrovírusové [[integráza|integrázy]] a [[DNA-polymeráza|DNA polymerázy]] B. [[Sekvencia DNA]] je najpodobnejšia eukaryotickým [[transpozón]]om, čo by svedčilo v prospech ich vírusového pôvodu. Bunky sa tak zrejme snažia pomôcť si v boji proti CroV. |
Druhý virofág, [[Mavirus]], ktorý napáda [[vírus Cafeteria roenbergensis]] (CroV), patogén dravého morského bičíkovca Cafeteria roenbergensis. Genóm má 19 063 bp a obsahuje retrovírusové [[integráza|integrázy]] a [[DNA-polymeráza|DNA polymerázy]] B. [[Sekvencia DNA]] je najpodobnejšia eukaryotickým [[transpozón]]om, čo by svedčilo v prospech ich vírusového pôvodu. Bunky sa tak zrejme snažia pomôcť si v boji proti CroV. |
||
Tretí virofág, [[Organic Lake virophage]], bol objavený v roku [[2011]] v slanom [[Antarktída|antarktickom]] jazere [[Organic Lake]]. Parazituje na vírusoch čeľade [[Phycodnaviridae]], napádajúcich [[riasy]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | |
Tretí virofág, [[Organic Lake virophage]], bol objavený v roku [[2011]] v slanom [[Antarktída|antarktickom]] jazere [[Organic Lake]]. Parazituje na vírusoch čeľade [[Phycodnaviridae]], napádajúcich [[riasy]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.nature.com/news/2011/110328/full/news.2011.188.html | titul='Virus-eater' discovered in Antarctic lake : Nature News | dátum prístupu=2012-06-16}}</ref> Jeho priemer je ~ 100 nm a genóm tvorí 26 421 bp. |
||
== Význam == |
== Význam == |
||
| Riadok 22: | Riadok 22: | ||
[[cs:Virofág]] |
[[cs:Virofág]] |
||
[[de:Virophagen]] |
[[de:Virophagen]] |
||
[[fr:Virophage]] |
|||
Verzia z 18:44, 18. jún 2012
Virofágy (z lat. virus - jed a gréckeho φάγειν fágein - jesť) sú skupina nedávno objavených vírusov podobných satelitným vírusom, ktoré však na rozdiel od týchto pre hostiteľské vírusy neškodných súkmeňovcov sú pre svojich hostiteľov smrteľne nebezpečné, spôsobujú chradnutia a následne ich smrť.
Druhy
Prvý virofág, Sputnik, bol objavený vo vírusových časticiach rodu Mamavirus, ktorého hostiteľom je améba Acanthamoeba polyphaga. Jeho veľkosť je 50 nm, genóm má 18 343 bp a 3 gény pravdepodobne patriaci Mamaviru.
Druhý virofág, Mavirus, ktorý napáda vírus Cafeteria roenbergensis (CroV), patogén dravého morského bičíkovca Cafeteria roenbergensis. Genóm má 19 063 bp a obsahuje retrovírusové integrázy a DNA polymerázy B. Sekvencia DNA je najpodobnejšia eukaryotickým transpozónom, čo by svedčilo v prospech ich vírusového pôvodu. Bunky sa tak zrejme snažia pomôcť si v boji proti CroV.
Tretí virofág, Organic Lake virophage, bol objavený v roku 2011 v slanom antarktickom jazere Organic Lake. Parazituje na vírusoch čeľade Phycodnaviridae, napádajúcich riasy. [1] Jeho priemer je ~ 100 nm a genóm tvorí 26 421 bp.
Význam
Virofágy dokážu sprostredkovať horizontálny prenos medzi vírusmi, obdobne ako iné vírusy medzi bunkami. Keďže sú pre svoje hostiteľa smrtiace, slúžia takmer ako pomocníci buniek v boji proti vírusom, ktoré ich napádajú. Z hľadiska liečby vírusových ochorení ide o objav veľmi zaujímavý, hoci napríklad medicínsky významné vírusy z čeľadí Retroviridae alebo Orthomyxoviridae sú príliš malé a nemôžu preto slúžiť ako hostitelia virofágov.
Referencie
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Virofág na českej Wikipédii.