Chlorid horečnatý: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d standartne rozlozenie textu prvej vety, sablony sa takto neumiestnuju
BalkoMilan (diskusia | príspevky)
d Revízia 4574364 používateľa Wookie (diskusia) bola vrátená
Riadok 32: Riadok 32:
| MSDS =
| MSDS =
}}
}}

{{výstraha|riziko=Xi}}


'''Chlorid horečnatý''' MgCl<sub>2</sub> je biela, [[Hygroskopia|hygroskopická]] látka, ktorá tvorí niekoľko [[hydrát]]ov so všeobecným vzorcom MgCl<sub>2</sub>•x(H<sub>2</sub>O). Táto zlúčenina je typický [[iónová zlúčenina|iónový]] [[halogenid]], ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. Chlorid horečnatý sa získava z morskej vody. Bezvodý chlorid horečnatý sa používa na výrobu kovového [[horčík]]a.
'''Chlorid horečnatý''' MgCl<sub>2</sub> je biela, [[Hygroskopia|hygroskopická]] látka, ktorá tvorí niekoľko [[hydrát]]ov so všeobecným vzorcom MgCl<sub>2</sub>•x(H<sub>2</sub>O). Táto zlúčenina je typický [[iónová zlúčenina|iónový]] [[halogenid]], ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. Chlorid horečnatý sa získava z morskej vody. Bezvodý chlorid horečnatý sa používa na výrobu kovového [[horčík]]a.

Verzia z 14:47, 21. jún 2012

Chlorid horečnatý
Chlorid horečnatý
Chlorid horečnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec MgCl2
MgCl2•6 H2O
Vzhľad biele kryštáliky alebo prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 95,2 u (bezvodý)
203,3 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť 95,211 g/mol (bezvodý)
203,303 g/mol (hexahydrát)
Teplota topenia 708 °C (bezvodý)
117,2 °C (hexahydrát)
Teplota varu 1 412 °C
Hustota 2,325 g/cm³
(25 °C)
2,316 g/cm³ (30 °C)
1,569 g/cm³ (17 °C, hexahydrát)
1,276 g/cm³ (20 °C, 30% roztok)
Rozpustnosť vo vode:
52,9 g/100 ml (0 °C)
53,8 g/100 ml (10 °C)
54,8 g/100 ml (20 °C)
55,5 g/100 ml (25 °C)
56 g/100 ml (30 °C)
58 g/100 ml (40 °C)
61,3 g/100 ml (60 °C)
65,8 g/100 ml (80 °C)
73 g/100 ml (100 °C)
hexahydrát
282,43 g/100 ml (0 °C)
304,35 g/100 ml (20 °C)
403,72 g/100 ml (60 °C)
578,29 g/100 ml (80 °C)
895,56 g/100 ml (100 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
Metanol
15,5 g/100 ml (0 °C)
16 g/100 ml (20 °C)
17,8 g/100 ml (40 °C)
20,4 g/100 ml (60 °C)
16 g/100 ml (20 °C, hexahydrát)
Etanol
3,6 g/100 ml (0 °C)
5,6 g/100 ml (20 °C)
10 g/100 ml (40 °C)
15,9 g/100 ml (60 °C)
5,6 g/100 ml (20 °C, hexahydrát)
Pyridín
1,28 g/100 ml (0 °C)
1,06 g/100 ml (20 °C)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 417 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −641,8 kJ/mol
−2 499,6 kJ/mol (hexahydrát)
Štandardná entropia 89,9 J K−1mol−1
366 J K−1 mol−1 (hexahydrát)
Štandardná Gibbsová energia −592,5 kJ/mol
−2 115,6 kJ/mol (hexahydrát)
Merná tepelná kapacita 0,747 J K−1 g−1
1,549 J K−1 g−1 (hexahydrát)
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7786-30-3
7791-18-6 (hexahydrát)
EINECS číslo 232-094-6
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Gefahrensymbol unbekannt

Chlorid horečnatý MgCl2 je biela, hygroskopická látka, ktorá tvorí niekoľko hydrátov so všeobecným vzorcom MgCl2•x(H2O). Táto zlúčenina je typický iónový halogenid, ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. Chlorid horečnatý sa získava z morskej vody. Bezvodý chlorid horečnatý sa používa na výrobu kovového horčíka.

Použitie

  • Vodný roztok sa používa na plnenie nemrznúcich zmesí. Napríklad sa používa na plnenie pneumatík, ako záťaže traktorov.
  • Elektrolýzou taveniny chloridu horečnatého sa vyrába kovový horčík.

V niektorých krajinách (napríklad v Českej republike a Slovinsku) sa v nepatrnom rozsahu používa ako posypová soľ (resp. prímes) na zimný posyp. Je však vhodný iba pre likvidačný posyp, nie pre preventívne posyp.[1]

Výroba

Chlorid horečnatý je možné vyrobiť napríklad neutralizáciou hydroxidu horečnatého kyselinou chlorovodíkovou:

Mg(OH)2 + 2 HCl → MgCl2 + 2 H2O

ďalšou možnosťou prípravy je spaľovanie kovového horčíka v elementárnym chlóru:

Mg + Cl2 → MgCl2

Podobné látky

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid hořečnatý na českej Wikipédii.

Referencie

  1. Karel Melcher: Posypové materiály pre zimnú údržbu komunikácií v ČR a v krajinách EÚ, Ekolist.cz, 3. 12. 2001

Iné projekty

Literatúra

  • Dr. Heinrich Remy, Anorganická chémia 1. diel, 1. vydania 1961
  • NN Greenwood - A. Earnshaw, Chémia prvkov 1. diel, 1. vydania 1993 ISBN 80-85427-38-9
  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.