Jozef Heriban (1925): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d kategórie
infobox, pravopis, formulácia
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Jozef Heriban
|Portrét =
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = slovenský [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz a biblista
|Dátum narodenia = [[7. máj]] [[1925]]
|Miesto narodenia = [[Šelpice|Šelpice pri Trnave]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|2009|4|16|1925|5|7}}
|Miesto úmrtia = [[Rím]]
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Jozef Heriban''' [[Saleziáni Don Bosca|SDB]], [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] (* [[7. máj]] [[1925]], [[Šelpice|Šelpice pri Trnave]] - † [[16. apríl]] [[2009]], [[Rím]], pochovaný je na miestnom cintoríne v [[Šelpice|Šelpiciach]]) bol slovenský [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, polyglot, medzinárodne uznávaný biblista, náboženský spisovateľ, misionár.
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Jozef Heriban''' [[Saleziáni Don Bosca|SDB]], [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] (* [[7. máj]] [[1925]], [[Šelpice|Šelpice pri Trnave]] - † [[16. apríl]] [[2009]], [[Rím]], pochovaný je na miestnom cintoríne v [[Šelpice|Šelpiciach]]) bol slovenský [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, polyglot, medzinárodne uznávaný biblista, náboženský spisovateľ, misionár.


== Životopis ==
== Životopis ==
Jozef Heriban sa narodil Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy, navštevoval biskupské gymnázium v Trnave. Mama mu zomrela, keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov, až kým v r. 1943 vstúpil do saleziánskeho [[Noviciát|noviciátu]] v [[Benediktínsky kláštor (Hronský Beňadik)|Hronskom Svätom Beňadiku]]. Po zložení prvých rehoľných sľubov v r. 1944, pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave, kde si v r. 1947-1950 vykonal povinnú pedagogickú prax profesora cudzých jazykov. V r. 1950 mladého klerika Jozefa zastihla [[Akcia K|"barbarská noc"]], zdalo sa, že cesta k jeho povolaniu sa skončila. S malou skupinkou mladých saleziánov, prekročil 1. septembra hranice Československa a po rôznych dobrodružstvách sa dostal do [[Turín|Turína]], kde pokračoval v štúdiách. Tu 1. novembra ešte toho roku zložil doživotné rehoľné sľuby. V r. 1951-1955 si vykonal teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne; v poslednom roku dosiahol teologický licenciát (ThLic.) diplomovou prácou z oblasti [[Mariológia|mariológie]]. 1. júla 1955 bol v turínskej bazilike vysvätený za kňaza. Komunistický režim však nedovolil jeho príbuzným vycestovať.
Jozef Heriban sa narodil Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy, navštevoval biskupské gymnázium v Trnave. Matka mu zomrela, keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov, až kým v r. 1943 vstúpil do saleziánskeho [[Noviciát|noviciátu]] v [[Benediktínsky kláštor (Hronský Beňadik)|Hronskom Svätom Beňadiku]]. Po zložení prvých rehoľných sľubov v r. 1944, pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave, kde si v r. 1947-1950 vykonal povinnú pedagogickú prax profesora cudzích jazykov. Keď ho v r. 1950 zastihla tzv. [[Akcia K]], zdalo sa, že cesta k jeho povolaniu sa skončila. S malou skupinkou mladých saleziánov však prekročil 1. septembra hranice Československa a dostal sa do [[Turín|Turína]], kde pokračoval v štúdiách. Tu 1. novembra ešte toho roku zložil doživotné rehoľné sľuby. V r. 1951-1955 absolvoval teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne; v poslednom roku dosiahol teologický licenciát (ThLic.) diplomovou prácou z oblasti [[Mariológia|mariológie]]. 1. júla 1955 bol v turínskej bazilike vysvätený za kňaza.


V r. 1955-1957 študoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri r. 1957 sa zúčastnil archeologickej štúdijnej výpravy v [[Chirba Kumrán|Kumráne]] a [[Jericho|Jerichu]]. Po ukončení biblických štúdií, bol v r. 1957-1967 profesorom biblických vied v [[Tokio|Tokiu]], zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. Od r. 1965 do r. 1973 pôsobil ako [[Kaplán|kaplán]] a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako [[Docent|docent]] [[Nový zákon|novozákonnej]] [[Exegéza|exegézy]] na teologickej fakulte otcov [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských neštátnych univerzít uznaných štátom, popritom prednášal [[Biblia|Sväté písmo]] na Shirayuri Women´s University.
V r. 1955-1957 študoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri r. 1957 sa zúčastnil archeologickej štúdijnej výpravy v [[Chirba Kumrán|Kumráne]] a [[Jericho|Jerichu]]. Po ukončení biblických štúdií bol v r. 1957-1967 profesorom biblických vied v [[Tokio|Tokiu]], zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. Od r. 1965 do r. 1973 pôsobil ako [[Kaplán|kaplán]] a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako [[Docent|docent]] [[Nový zákon|novozákonnej]] [[Exegéza|exegézy]] na teologickej fakulte otcov [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských neštátnych univerzít uznaných štátom. Popritom prednášal [[Biblia|Sväté písmo]] na Shirayuri Women´s University.


Neskôr, pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin v [[Osaka (mesto)|Osake]], popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na Shin´ai Women´s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke, prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V Japonsku, i po návrate do Európy, publikoval viaceré práce v japončine pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Okrem japončiny ovládal ďaľších 10 jazykov.
Neskôr pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin v [[Osaka (mesto)|Osake]], popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na Shin´ai Women´s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke a prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V Japonsku a po návrate do Európy publikoval viaceré práce v japončine pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Okrem japončiny ovládal ďalších 10 jazykov.
V r. 1976 sa Jozef Heriban vrátil do Talianska, začal publikovať v taliančine a 15. novembra 1980 obhájil vyše 450 stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v r. 1983. Popritom prednášal exégézu a [[Helenistické koiné|novozákonný grécky jazyk]]. Taktiež už v tomto období pripravuje prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o ''Bibliografickú príručku pre štúdium Svätého písma'' vydanú v r. 1986 v [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|SÚSCM]], v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z r. 1988, svetovo cenené encyklopedické dielo siedmych rokov vytrvalej práce prof. Jozefa Heribana, ktorým je 1300-stranový ''Príručný lexikón biblických vied'' z r. 1992, napokon jedinečná spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím k Neovulgáte z r. 1995, ku ktorému napísal všetky biblické úvody prof. Heriban a preložil knihy [[Kniha Tobiáš|Tobiáš]] a [[Kniha Júdit|Júdit]]; všetky úvody vyšli v r. 1997 v knihe ''Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou''. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce.
V r. 1976 sa Jozef Heriban vrátil do Talianska, začal publikovať v taliančine a 15. novembra 1980 obhájil vyše 450 stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v r. 1983. Popritom prednášal exegézu a [[Helenistické koiné|novozákonný grécky jazyk]]. Taktiež už v tomto období pripravuje prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o ''Bibliografickú príručku pre štúdium Svätého písma'' vydanú v r. 1986 v [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|SÚSCM]], v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z r. 1988, svetovo cenené encyklopedické dielo v podobe 1300-stranového ''Príručného lexikónu biblických vied'' z r. 1992, jedinečná spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím k Neovulgáte z r. 1995, ku ktorému napísal všetky biblické úvody a preložil knihy [[Kniha Tobiáš|Tobiáš]] a [[Kniha Júdit|Júdit]]; všetky úvody vyšli v r. 1997 v knihe ''Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou''. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce.


V r. 1989 bol prof. Heriban v [[Dublin|Dubline]] zvolený za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Societas, združujúcej svetových odborníkov na [[Nový zákon]]. Jeho meno sa uvádza medzi najvýznamnejšími veličinami v oblasti biblických vied a archeológie. Prednášal biblické vedy, na viacerých univerzitách vo svete, okrem vyššie spomínaných to boli Filipíny, Nemecko. Zúčastňoval sa na viacerých svetových kongresoch biblistov (Izrael, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Mexiko, Škótsko, Belgicko) a organizoval a viedol niekoľko vedeckých výprav do Svätej zeme. Prof. Jozef Heriban napísal súhrnne vyše 100 diel v rôznych jazykoch (taliančina, francúzština, angličtina, nemčina, japončina).
V r. 1989 bol v [[Dublin|Dubline]] zvolený za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Societas, združujúcej svetových odborníkov na [[Nový zákon]]. Jeho meno sa uvádza medzi najvýznamnejšími veličinami v oblasti biblických vied a archeológie. Prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete, okrem vyššie spomínaných to boli Filipíny a Nemecko. Zúčastňoval sa na viacerých svetových kongresoch biblistov (Izrael, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Mexiko, Škótsko, Belgicko) a organizoval a viedol niekoľko vedeckých výprav do Svätej zeme. Prof. Jozef Heriban napísal súhrnne vyše 100 diel v rôznych jazykoch (taliančina, francúzština, angličtina, nemčina, japončina).


== Vedecký prínos ==
== Vedecký prínos ==

Verzia z 19:42, 29. jún 2012

Jozef Heriban
slovenský saleziánsky kňaz a biblista
Narodenie7. máj 1925
Šelpice pri Trnave
Úmrtie16. apríl 2009 (83 rokov)
Rím

Prof. ThDr. Jozef Heriban SDB, Dr.h.c. (* 7. máj 1925, Šelpice pri Trnave - † 16. apríl 2009, Rím, pochovaný je na miestnom cintoríne v Šelpiciach) bol slovenský saleziánsky kňaz, polyglot, medzinárodne uznávaný biblista, náboženský spisovateľ, misionár.

Životopis

Jozef Heriban sa narodil Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy, navštevoval biskupské gymnázium v Trnave. Matka mu zomrela, keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov, až kým v r. 1943 vstúpil do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku. Po zložení prvých rehoľných sľubov v r. 1944, pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave, kde si v r. 1947-1950 vykonal povinnú pedagogickú prax profesora cudzích jazykov. Keď ho v r. 1950 zastihla tzv. Akcia K, zdalo sa, že cesta k jeho povolaniu sa skončila. S malou skupinkou mladých saleziánov však prekročil 1. septembra hranice Československa a dostal sa do Turína, kde pokračoval v štúdiách. Tu 1. novembra ešte toho roku zložil doživotné rehoľné sľuby. V r. 1951-1955 absolvoval teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne; v poslednom roku dosiahol teologický licenciát (ThLic.) diplomovou prácou z oblasti mariológie. 1. júla 1955 bol v turínskej bazilike vysvätený za kňaza.

V r. 1955-1957 študoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri r. 1957 sa zúčastnil archeologickej štúdijnej výpravy v Kumráne a Jerichu. Po ukončení biblických štúdií bol v r. 1957-1967 profesorom biblických vied v Tokiu, zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. Od r. 1965 do r. 1973 pôsobil ako kaplán a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako docent novozákonnej exegézy na teologickej fakulte otcov jezuitov na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských neštátnych univerzít uznaných štátom. Popritom prednášal Sväté písmo na Shirayuri Women´s University.

Neskôr pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin v Osake, popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na Shin´ai Women´s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke a prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V Japonsku a po návrate do Európy publikoval viaceré práce v japončine pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Okrem japončiny ovládal ďalších 10 jazykov.

V r. 1976 sa Jozef Heriban vrátil do Talianska, začal publikovať v taliančine a 15. novembra 1980 obhájil vyše 450 stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v r. 1983. Popritom prednášal exegézu a novozákonný grécky jazyk. Taktiež už v tomto období pripravuje prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o Bibliografickú príručku pre štúdium Svätého písma vydanú v r. 1986 v SÚSCM, v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z r. 1988, svetovo cenené encyklopedické dielo v podobe 1300-stranového Príručného lexikónu biblických vied z r. 1992, jedinečná spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím k Neovulgáte z r. 1995, ku ktorému napísal všetky biblické úvody a preložil knihy Tobiáš a Júdit; všetky úvody vyšli v r. 1997 v knihe Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce.

V r. 1989 bol v Dubline zvolený za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Societas, združujúcej svetových odborníkov na Nový zákon. Jeho meno sa uvádza medzi najvýznamnejšími veličinami v oblasti biblických vied a archeológie. Prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete, okrem vyššie spomínaných to boli Filipíny a Nemecko. Zúčastňoval sa na viacerých svetových kongresoch biblistov (Izrael, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Mexiko, Škótsko, Belgicko) a organizoval a viedol niekoľko vedeckých výprav do Svätej zeme. Prof. Jozef Heriban napísal súhrnne vyše 100 diel v rôznych jazykoch (taliančina, francúzština, angličtina, nemčina, japončina).

Vedecký prínos

Vďaka jeho dielu v oblasti biblistiky sa slovenská biblická veda dostala na medzinárodnú úroveň. Príručný lexikón biblických vied je prekladaný zo slovenčiny do svetových jazykov.

Ocenenia

  • 30. júla 1969 - Udelenie čestného štátneho občianstva Rakúskej republiky
  • 1989 - riadny člen Studiorum Novi Testamenti Societas, Dublin
  • riadny člen Associazione Biblica Italiana, Rím
  • 24. mája 1995 - zaslúžilý docent Teologickej fakulty Pápežskej saleziánskej univerzity, Rím
  • 2001 - Medaglia d’argento dell’Università
  • 1. januára 2005 - Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrno-duchovný rozvoj Slovenskej republiky
  • 12. decembra 2005 - Doctor honoris causa Trnavskej univerzity v Trnave
  • 5. marca 2006 - čestný občan mesta Trnava

Výber z publikačnej činnosti

  • Osobnosť svätého Pavla a jeho misionárska metóda. Fukyô, 1963. (článok v japončine)
  • Príprava na budúcnosť: problémy mladosti. Tokio, 1972. (monografia v japončine)
  • Kto je Ježiš z Nazareta? Seikô, 1973. (článok v japončine)
  • Pavlove listy; Katolícke listy; Úvod do gréčtiny Nového zákona; Novozákonná gréčtina (skriptá pre poslucháčov Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme, kde začal prednášať od roku 1979)
  • Správne „zmýšľanie“ a „kenóza“. Exegetická štúdia k Flp 2,1-5.6-11. Rím, 1983. (monografia v taliančine)
  • Hymnológia v apoštolských listoch. 1987. (skriptá v taliančine)
  • Apoštol Pavol v službe evanjelia. Bratislava, 1995. Monografia.
  • L’evangelizzare (Evanjelizovať). Rím, 1996. Štúdia.
  • Prvé jednozväzkové katolícke vydanie Biblie v slovenčine: jeho zrod, koncepcia a realizácia. Trnava, 1996. Štúdia.
  • Sväté písmo vo vydaniach Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Turčiansky Svätý Martin, 1997.

Zdroj

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Heriban_(1925)&oldid=4593919“