Deimos (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vagobot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Pridal: ky:Деймос
Vegbot (diskusia | príspevky)
d clean up
Riadok 66: Riadok 66:
|0,068 ± 0,007
|0,068 ± 0,007
|-
|-
! align="left" |Povrchová [[teplota]]<br /> - min<br /> - priemer<br /> - max
! align="left" |Povrchová [[teplota]]<br /> – min<br /> – priemer<br /> – max
| <br />? [[kelvin|K]]<br />~ -40&nbsp;°C, tj. ~ 233 K<br />
| <br />? [[kelvin|K]]<br />~ −40 °C, t. j. ~ 233 K<br /> – 
|-
|-
! bgcolor="#c0ffff" colspan="2" | Charakteristiky [[atmosféra|atmosféry]]
! bgcolor="#c0ffff" colspan="2" | Charakteristiky [[atmosféra|atmosféry]]
Riadok 74: Riadok 74:
| nemerateľný
| nemerateľný
|}
|}
'''Deimos''' (v [[gréčtina|gréčtine]] ''Δείμος'', po slovensky - ''hrôza'') je prirodzený satelit [[Mars (planéta)|Marsu]]. Je menší a obieha po vzdialenejšej dráhe ako [[Fobos (mesiac)|Fobos]]. Deimos objavil [[12. august]]a [[1877]] [[Asaph Hall]], iba šesť dní po objave druhého mesiaca Marsu, Fobosu. Je zaujímavé, že existenciu mesiacov Marsu predpovedal už [[Johannes Kepler]] v roku [[1610]].
'''Deimos''' (v [[gréčtina|gréčtine]] ''Δείμος'', po slovensky – ''hrôza'') je prirodzený satelit [[Mars (planéta)|Marsu]]. Je menší a obieha po vzdialenejšej dráhe ako [[Fobos (mesiac)|Fobos]]. Deimos objavil [[12. august]]a [[1877]] [[Asaph Hall]], iba šesť dní po objave druhého mesiaca Marsu, Fobosu. Je zaujímavé, že existenciu mesiacov Marsu predpovedal už [[Johannes Kepler]] v roku [[1610]].


Deimos bol pomenovaný podľa [[Deimos (mytológia)|Deima]], jedného zo synov boha vojny [[Áres|Área]] ( [[Mars (mytológia)|Marsa]]) a [[Afrodita|Afrodity]] ([[Venuša (mytológia)|Venuše]]). On a jeho brat [[Fobos (mytológia)|Fobos]] spoločne stále sprevádzali svojho otca, boha vojny. Mená oboch mesiacov navrhol [[Henry Madan]] (1838–1901) z [[Eton]]u, podľa citátu z XV. knihy eposu [[Ílias]], kde boh vojny povoláva Strach (Fobos) a Hrôzu (Deimos). Podľa iných mytologických povestí boli Deimos a Fobos kone, zapriahnuté do Áresovho vojnového voza.
Deimos bol pomenovaný podľa [[Deimos (mytológia)|Deima]], jedného zo synov boha vojny [[Áres|Área]] ([[Mars (mytológia)|Marsa]]) a [[Afrodita|Afrodity]] ([[Venuša (mytológia)|Venuše]]). On a jeho brat [[Fobos (mytológia)|Fobos]] spoločne stále sprevádzali svojho otca, boha vojny. Mená oboch mesiacov navrhol [[Henry Madan]] (1838 – 1901) z [[Eton]]u, podľa citátu z XV. knihy eposu [[Ílias]], kde boh vojny povoláva Strach (Fobos) a Hrôzu (Deimos). Podľa iných mytologických povestí boli Deimos a Fobos kone, zapriahnuté do Áresovho vojnového voza.


[[Súbor:13-ml-04-deimos-A067R1.jpg|thumb|left|Prechod Deima cez Slnko pozorovaný z vozidla [[Opportunity]] z povrchu Marsu]]
[[Súbor:13-ml-04-deimos-A067R1.jpg|thumb|left|Prechod Deima cez Slnko pozorovaný z vozidla [[Opportunity]] z povrchu Marsu]]
Riadok 84: Riadok 84:
Mesiac Deimos, veľmi nepravidelného tvaru, je s najväčšou pravdepodobnosťou zachytenou planétkou, pochádzajúcou z oblasti hlavného pásu planétok. Zachytená bola zrejme vzájomnou kombináciou [[gravitácia|gravitačných porúch]] spôsobených [[Jupiter]]om a samotným Marsom. Na základe spektroskopických meraní sa podobá planétkam typu C, ktorých zloženie sa blíži [[uhlíkatý chondrit|uhlíkatým chondritom]], čomu nasvedčuje aj nízka hustota objektu. Dá sa očakávať, že bude obsahovať veľké množstvo [[uhlík]]a a uhlíkatých (organických) látok.
Mesiac Deimos, veľmi nepravidelného tvaru, je s najväčšou pravdepodobnosťou zachytenou planétkou, pochádzajúcou z oblasti hlavného pásu planétok. Zachytená bola zrejme vzájomnou kombináciou [[gravitácia|gravitačných porúch]] spôsobených [[Jupiter]]om a samotným Marsom. Na základe spektroskopických meraní sa podobá planétkam typu C, ktorých zloženie sa blíži [[uhlíkatý chondrit|uhlíkatým chondritom]], čomu nasvedčuje aj nízka hustota objektu. Dá sa očakávať, že bude obsahovať veľké množstvo [[uhlík]]a a uhlíkatých (organických) látok.


Povrch je pokrytý [[impaktný kráter|krátermi]], pozostatkami jeho bombardovania v minulosti, ktoré sú väčšinou čiastočne zaplnené [[regolit]]om, takže jeho povrch je pomerne hladký. Na povrchu Deima je veľká nepravidelná priehlbina s priemerom okolo 10&nbsp;km, ktorá je alebo pozostatkom veľkého impaktu, alebo naopak stopou po vzniku tohto mesiaca splynutím dvoch menších telies. Dva najväčšie krátery, jediné doteraz pomenované, oba s priemerom okolo 3&nbsp;km, nesú mená ''Swift'' (pozri odsek „Deimos v literatúre“) a ''Voltaire''.
Povrch je pokrytý [[impaktný kráter|krátermi]], pozostatkami jeho bombardovania v minulosti, ktoré sú väčšinou čiastočne zaplnené [[regolit]]om, takže jeho povrch je pomerne hladký. Na povrchu Deima je veľká nepravidelná priehlbina s priemerom okolo {{km|10|m}}, ktorá je alebo pozostatkom veľkého impaktu, alebo naopak stopou po vzniku tohto mesiaca splynutím dvoch menších telies. Dva najväčšie krátery, jediné doteraz pomenované, oba s priemerom okolo {{km|3|m}}, nesú mená ''Swift'' (pozri odsek „Deimos v literatúre“) a ''Voltaire''.


== Pozorovanie na mieste ==
== Pozorovanie na mieste ==
Riadok 92: Riadok 92:
[[Súbor:Orbits of Phobos and Deimos.gif|frame|left|Obeh Fobosu a Deima okolo Marsu (mierka zachovaná)]]
[[Súbor:Orbits of Phobos and Deimos.gif|frame|left|Obeh Fobosu a Deima okolo Marsu (mierka zachovaná)]]


Naopak Deimos pozorovaný z povrchu Marsu (je vidieť iba do areografických šírok približne 82,7º) má zdanlivý priemer iba 2,5 oblúkovej minúty, teda voľnému oku by pripadal ako pomaly sa pohybujúca hviezda. Už v malom ďalekohľade by však bolo možné pozorovať jeho fázy. Pri „splne“ žiari porovnateľne s planétou [[Venuša]], v „prvej“ alebo „poslednej štvrti“ je jeho hviezdna veľkosť porovnateľná s [[hviezda|hviezdou]] [[Vega]]. Vzhľadom k tomu, že obieha Mars pomalšie, ako je rýchlosť rotácie Marsu okolo osi, vychádza na východe a zapadá na západe. Pri pozorovaní na rovníku je doba medzi východom a západom Deima približne 2,7&nbsp;dňa.
Naopak Deimos pozorovaný z povrchu Marsu (je vidieť iba do areografických šírok približne 82,7º) má zdanlivý priemer iba 2,5 oblúkovej minúty, teda voľnému oku by pripadal ako pomaly sa pohybujúca hviezda. Už v malom ďalekohľade by však bolo možné pozorovať jeho fázy. Pri „splne“ žiari porovnateľne s planétou [[Venuša]], v „prvej“ alebo „poslednej štvrti“ je jeho hviezdna veľkosť porovnateľná s [[hviezda|hviezdou]] [[Vega]]. Vzhľadom k tomu, že obieha Mars pomalšie, ako je rýchlosť rotácie Marsu okolo osi, vychádza na východe a zapadá na západe. Pri pozorovaní na rovníku je doba medzi východom a západom Deima približne 2,7 dňa.


== Kozmický prieskum ==
== Kozmický prieskum ==


Prvé snímky tohto mesiaca zblízka vyhotovili v roku 1977 sondy [[Viking 1]] a [[Viking 2]]. Družicová časť prvej z nich sa priblížila k tomuto mesiacu až na 50&nbsp;km, pričom získala snímky s rozlíšením až 3&nbsp;m. Z gravitačného pôsobenia mesiacov Marsu na obežné dráhy sond boli pomerne presne stanovené ich hmotnosti (s relatívnou chybou okolo 7 %).
Prvé snímky tohto mesiaca zblízka vyhotovili v roku 1977 sondy [[Viking 1]] a [[Viking 2]]. Družicová časť prvej z nich sa priblížila k tomuto mesiacu až na {{km|50|m}}, pričom získala snímky s rozlíšením až {{m|3|m}}. Z gravitačného pôsobenia mesiacov Marsu na obežné dráhy sond boli pomerne presne stanovené ich hmotnosti (s relatívnou chybou okolo 7 %).


== Deimos v literatúre ==
== Deimos v literatúre ==
Riadok 107: Riadok 107:


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

* [http://www.solarviews.com/cap/mars/vdeimos3.htm Animácia rotácie Deimosu]
* [http://www.solarviews.com/cap/mars/vdeimos3.htm Animácia rotácie Deimosu]
* [http://www.solarviews.com/cap/mars/vdeimos1.htm Animácia Deimosu]
* [http://www.solarviews.com/cap/mars/vdeimos1.htm Animácia Deimosu]



{{Mesiace Marsu}}
{{Mesiace Marsu}}

Verzia z 08:40, 13. júl 2012

Deimos
Deimos
Deimos
Deimos na snímke sondy Viking 1
Objav
Objaviteľ Asaph Hall
Dátum objavu 12. august 1877
Definitívne označenie Mars II
Elementy dráhy
(Ekvinokcium J2000,0)
Veľká polos 23 460 km
0,000 157 AU
Excentricita 0,0002
Pericentrum 23 455 km
Apocentrum 23 462 km
Perióda (Doba obehu) 1,262 440 7 dňa
Uhol sklonu dráhy k rovníku 0,93°
Fyzikálne charakteristiky
Rozmery 15,0×12,0×10,4
(12,4 ± 0,36) km
Gravitačný parameter 0,000 149 7 ± 0,000 010 5 km3/s2
Hmotnosť (2,244 ± 0,15)×1015 kg
Priemerná hustota 2,247 ± 0,251 g/cm3
Gravitačné zrýchlenie 0,0039 m/s2
( 0,0004g)
Úniková rýchlosť 0,0069 km/s
Perióda rotácie 30,3 h
(viazaná rotácia)
Sklon rotačnej osi ~ 0°
Albedo 0,068 ± 0,007
Povrchová teplota
 – min
 – priemer
 – max

? K
~ −40 °C, t. j. ~ 233 K
 – 
Charakteristiky atmosféry
Atmosferický tlak nemerateľný

Deimos (v gréčtine Δείμος, po slovensky – hrôza) je prirodzený satelit Marsu. Je menší a obieha po vzdialenejšej dráhe ako Fobos. Deimos objavil 12. augusta 1877 Asaph Hall, iba šesť dní po objave druhého mesiaca Marsu, Fobosu. Je zaujímavé, že existenciu mesiacov Marsu predpovedal už Johannes Kepler v roku 1610.

Deimos bol pomenovaný podľa Deima, jedného zo synov boha vojny Área (Marsa) a Afrodity (Venuše). On a jeho brat Fobos spoločne stále sprevádzali svojho otca, boha vojny. Mená oboch mesiacov navrhol Henry Madan (1838 – 1901) z Etonu, podľa citátu z XV. knihy eposu Ílias, kde boh vojny povoláva Strach (Fobos) a Hrôzu (Deimos). Podľa iných mytologických povestí boli Deimos a Fobos kone, zapriahnuté do Áresovho vojnového voza.

Súbor:13-ml-04-deimos-A067R1.jpg
Prechod Deima cez Slnko pozorovaný z vozidla Opportunity z povrchu Marsu

Popis mesiaca

Mesiac Deimos, veľmi nepravidelného tvaru, je s najväčšou pravdepodobnosťou zachytenou planétkou, pochádzajúcou z oblasti hlavného pásu planétok. Zachytená bola zrejme vzájomnou kombináciou gravitačných porúch spôsobených Jupiterom a samotným Marsom. Na základe spektroskopických meraní sa podobá planétkam typu C, ktorých zloženie sa blíži uhlíkatým chondritom, čomu nasvedčuje aj nízka hustota objektu. Dá sa očakávať, že bude obsahovať veľké množstvo uhlíka a uhlíkatých (organických) látok.

Povrch je pokrytý krátermi, pozostatkami jeho bombardovania v minulosti, ktoré sú väčšinou čiastočne zaplnené regolitom, takže jeho povrch je pomerne hladký. Na povrchu Deima je veľká nepravidelná priehlbina s priemerom okolo 10 km, ktorá je alebo pozostatkom veľkého impaktu, alebo naopak stopou po vzniku tohto mesiaca splynutím dvoch menších telies. Dva najväčšie krátery, jediné doteraz pomenované, oba s priemerom okolo 3 km, nesú mená Swift (pozri odsek „Deimos v literatúre“) a Voltaire.

Pozorovanie na mieste

Pri pohľade z Deima by Mars vyzeral tisíckrát väčší a štyristokrát jasnejší ako spln pozemského Mesiaca pri pozorovaní zo Zeme.

Obeh Fobosu a Deima okolo Marsu (mierka zachovaná)

Naopak Deimos pozorovaný z povrchu Marsu (je vidieť iba do areografických šírok približne 82,7º) má zdanlivý priemer iba 2,5 oblúkovej minúty, teda voľnému oku by pripadal ako pomaly sa pohybujúca hviezda. Už v malom ďalekohľade by však bolo možné pozorovať jeho fázy. Pri „splne“ žiari porovnateľne s planétou Venuša, v „prvej“ alebo „poslednej štvrti“ je jeho hviezdna veľkosť porovnateľná s hviezdou Vega. Vzhľadom k tomu, že obieha Mars pomalšie, ako je rýchlosť rotácie Marsu okolo osi, vychádza na východe a zapadá na západe. Pri pozorovaní na rovníku je doba medzi východom a západom Deima približne 2,7 dňa.

Kozmický prieskum

Prvé snímky tohto mesiaca zblízka vyhotovili v roku 1977 sondy Viking 1 a Viking 2. Družicová časť prvej z nich sa priblížila k tomuto mesiacu až na 50 km, pričom získala snímky s rozlíšením až 3 m. Z gravitačného pôsobenia mesiacov Marsu na obežné dráhy sond boli pomerne presne stanovené ich hmotnosti (s relatívnou chybou okolo 7 %).

Deimos v literatúre

Anglický spisovateľ Jonathan Swift vo svojich Guliverových cestách popisuje objav dvoch mesiačikov Marsu hvezdármi vymyslenej zeme Laputa. Swiftov satirický román vyšiel prvýkrát v roku 1726, teda poldruhého storočia pred skutočným objavom Fobosu a Deima a žiadny vtedajší hvezdársky ďalekohľad nebol dostatočne výkonný, aby mohol skutočné mesiace odhaliť.

Český spisovateľ sci-fi J. M. Troska v prvom dieli trilógie Zápas s nebem (prvé vydanie 1940) popisuje let svojich hrdinov na prieskum Deima.

Pristátie pilotovanej expedície na Deime popisuje Kim Stanley Robinson v románe Green Mars (Zelený Mars, prvé angl. vydanie v r. 1993).

Externé odkazy