Staroseverčina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.2+) (robot Zmenil: ar:لغة نوردية قديمة |
d r2.7.3) (robot Pridal: ka:ძველსკანდინავიური ენა |
||
Riadok 61: | Riadok 61: | ||
[[it:Lingua norrena]] |
[[it:Lingua norrena]] |
||
[[ja:古ノルド語]] |
[[ja:古ノルド語]] |
||
[[ka:ძველსკანდინავიური ენა]] |
|||
[[ko:고대 노르드어]] |
[[ko:고대 노르드어]] |
||
[[la:Lingua Nordica antiqua]] |
[[la:Lingua Nordica antiqua]] |
Verzia z 21:44, 22. júl 2012
Staroseverčina alebo stará severčina je súhrnné označenie pre severogermánske nárečia/jazyky, ktorými sa hovorilo zhruba medzi rokmi 800 (začiatok viningského obdobia) až 1400.
V širšom zmysle pojem zahŕňa aj praserverčinu, z ktorej sa staroseverské jazyky vyvinuli. V užšom zmysle sa ako staroseverčina niekedy označuje len stará islandčina, v ktorej bolo napísané najväčšie množstvo textov v severskej oblasti v čase medzi rokmi 1000 až 1250, a je teda aj najlepšie zmapovaná.
Rozšírenie
Touto skupinou jazykov sa najprv hovorilo len v Dánsku, Nórsku, Švédsku a časti Fínska, ale Vikingovia ju rozšírili aj na Orkneje, Shetlandy, časti Škótska, Írska a stredného Anglicka, Faerské ostrovy, Island a časti Grónska.