Dúha: Rozdiel medzi revíziami
d clean up AWB |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
[[Súbor:Rainbow formation.png|náhľad|Vznik dúhy]] |
[[Súbor:Rainbow formation.png|náhľad|Vznik dúhy]] |
||
'''Dúha''' je optický a meteorologický úkaz vznikajúci v atmosfére Zeme. Vznik dúhy je spôsobený [[disperzia|disperziou]] slnečného svetla prechádzajúcim kvapkou. Predpokladom pre vznik dúhy je prítomnosť vodných kvapiek v atmosfére a [[Slnko|Slnka]], ktorého svetlo cez kvapky môže prechádzať. Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, [[svetlo]] sa na ich rozhraní láme. Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky, ktoré sa odrážajú na vnútornej stene a kvapku opúšťajú pod rôznymi uhlami s najväčšou intenzitou svetla pri uhloch okolo 40° – 42°. |
'''Dúha''' je optický a meteorologický úkaz vznikajúci v atmosfére Zeme. Vznik dúhy je spôsobený [[disperzia|disperziou]] slnečného svetla prechádzajúcim kvapkou. Predpokladom pre vznik dúhy je prítomnosť vodných kvapiek v atmosfére a [[Slnko|Slnka]], ktorého svetlo cez kvapky môže prechádzať. Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, [[svetlo]] sa na ich rozhraní láme. Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky, ktoré sa odrážajú na vnútornej stene a kvapku opúšťajú pod rôznymi uhlami s najväčšou intenzitou svetla pri uhloch okolo 40° – 42°. Pri výške slnka nad 42° sa nedá pozorovať.<ref name="čeman">{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Čeman |
|||
| meno = Róbert |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Neživá príroda |
|||
| vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| rok = 1999 |
|||
| isbn = 80-967723-9-2 |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| strany = |
|||
| jazyk = slovensky |
|||
}}</ref> Modré svetlo (kratšia vlnová dĺžka) sa láme pod väčším uhlom ako červené svetlo, ale pretože oblasť zadnej strany kvapky má ohnisko vo vnútri kvapky, [[spektrum]] samo prechádza a preto sa červené svetlo zobrazí vyššie na oblohe a vytvára vonkajšiu farbu dúhy. |
|||
[[Isaac Newton]] ako prvý vo svojej práci o optike z roku [[1672]] ukázal, že biele [[svetlo]] je možné zložiť z farebných spektrálnych lúčov a vysvetlil zákonitosti dúhových farieb. Dúha obsahuje farby [[svetelné spektrum|svetelného spektra]]: [[červená]] (vonkajšia strana), [[oranžová]], [[žltá]], [[zelená]], [[modrá]], tmavo modrá (indigo) a [[fialová]] (vnútorná strana). Existuje aj tzv. vedľajšia dúha, ktorá je slabšia a má obrátené poradie farieb. Vzácny je výskyt viacerých dúh súčasne.<ref name="čeman" /> |
|||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Verzia z 18:25, 2. august 2012
Dúha je optický a meteorologický úkaz vznikajúci v atmosfére Zeme. Vznik dúhy je spôsobený disperziou slnečného svetla prechádzajúcim kvapkou. Predpokladom pre vznik dúhy je prítomnosť vodných kvapiek v atmosfére a Slnka, ktorého svetlo cez kvapky môže prechádzať. Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, svetlo sa na ich rozhraní láme. Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky, ktoré sa odrážajú na vnútornej stene a kvapku opúšťajú pod rôznymi uhlami s najväčšou intenzitou svetla pri uhloch okolo 40° – 42°. Pri výške slnka nad 42° sa nedá pozorovať.[1] Modré svetlo (kratšia vlnová dĺžka) sa láme pod väčším uhlom ako červené svetlo, ale pretože oblasť zadnej strany kvapky má ohnisko vo vnútri kvapky, spektrum samo prechádza a preto sa červené svetlo zobrazí vyššie na oblohe a vytvára vonkajšiu farbu dúhy.
Isaac Newton ako prvý vo svojej práci o optike z roku 1672 ukázal, že biele svetlo je možné zložiť z farebných spektrálnych lúčov a vysvetlil zákonitosti dúhových farieb. Dúha obsahuje farby svetelného spektra: červená (vonkajšia strana), oranžová, žltá, zelená, modrá, tmavo modrá (indigo) a fialová (vnútorná strana). Existuje aj tzv. vedľajšia dúha, ktorá je slabšia a má obrátené poradie farieb. Vzácny je výskyt viacerých dúh súčasne.[1]
Referencie
- ↑ a b ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
Iné projekty
|
Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |