Wales: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.3) (robot Pridal: lez:Уэльс |
d typo AWB |
||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
== Geografia == |
== Geografia == |
||
Wales sa nachádza na [[polostrov]]e v stredozápade Spojeného kráľovstva. Má rozlohu približne |
Wales sa nachádza na [[polostrov]]e v stredozápade Spojeného kráľovstva. Má rozlohu približne {{km2|20779|w}}. Od severu k juhu meria asi {{km|274|m}} a od západu k východu asi {{km|97|m}}. Wales hraničí na východe s [[Anglicko]]m, a s morom na ostatných troch stranách: s [[Bristolský prieliv|Bristolským prielivom]] na juhu, sa [[Prieliv svätého Juraja|Prielivom svätého Juraja]] na západe, a [[Írske more|Írskym morom]] na severe. Waleské pobrežie má dĺžku {{km|965|m}}. Pri pobreží Walesu sa nachádza niekoľko ostrovov, z ktorých je najväčší [[Anglesey]] na severozápade. |
||
Najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu sa nachádza v južnom Walese v mestách [[Cardiff]], [[Swansea]] a [[Newport (Wales)|Newport]] a ich okolí. |
Najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu sa nachádza v južnom Walese v mestách [[Cardiff]], [[Swansea]] a [[Newport (Wales)|Newport]] a ich okolí. |
||
Wales je prevažne hornatý, najmä na severe a v stredu. Hory boli modelovanie počas poslednej [[Doba ľadová|doby ľadovej]]. Najvyššie hory vo Walese sa nachádzajú vo [[Snowdonia|Snowdonii]]. Najvyššou horou Walesu je hora [[Snowdon]] (1085 |
Wales je prevažne hornatý, najmä na severe a v stredu. Hory boli modelovanie počas poslednej [[Doba ľadová|doby ľadovej]]. Najvyššie hory vo Walese sa nachádzajú vo [[Snowdonia|Snowdonii]]. Najvyššou horou Walesu je hora [[Snowdon]] ({{m|1085|m}}). |
||
V strednom Walese sa rozkladá [[Kambrické pohorie]], na ktoré na juhu nadväzuje pohorie [[Brecon Beacons]]. |
V strednom Walese sa rozkladá [[Kambrické pohorie]], na ktoré na juhu nadväzuje pohorie [[Brecon Beacons]]. |
||
| Riadok 30: | Riadok 30: | ||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
[[Súbor:BrynCelliDdu3.jpg|thumb|right|Bryn Celli Ddu je hrobka z neskorého neolitu]] |
[[Súbor:BrynCelliDdu3.jpg|thumb|right|Bryn Celli Ddu je hrobka z neskorého neolitu]] |
||
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov<ref name="C4 Science 1">{{cite web|title=Channel 4 |
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov<ref name="C4 Science 1">{{cite web|title=Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old|url=http://www.channel4.com/news/articles/science_technology/red+lady+skeleton+29000+years+old/979762|publisher=Channel 4 - News|date=30. október 2007|work=Channel 4 website}}</ref>, hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej [[doba ľadová|dobe ľadovej]]. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia [[neolit]]u (predovšetkým hrobky), ale aj z [[bronzová doba|bronzovej]] a [[železná doba|železnej doby]]. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od [[Rímska ríša|Rimanov]], ktorí začali dobývať Wales v roku [[48]]. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho [[klan]]ových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v [[Dolaucothi]]. Tiež založili [[legionár]]sku pevnosť [[Caerleon]] (latinsky: ''Isca Silurum''), z ktorej sa dochoval najzachovalejší [[amfiteáter]] v celej Británii. Počas [[4. storočie|4. storočia]] priniesli Rimania do Walesu [[kresťanstvo]]. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi [[Germáni|germánskymi kmeňmi]]. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V [[7. storočie|7. storočí]] budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj [[Vikingovia|Vikingskí]] nájazdníci. Walešania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej [[Mercia|Mercii]] a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu. |
||
Celý [[stredovek]] je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi [[Eduard I.|Eduardovi I.]] na konci [[13. storočie|13. storočia]]. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul [[Princ waleský]] (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia [[Owain Glyndŵr]], ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku [[1536]] bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo [[Westminster]]i. |
Celý [[stredovek]] je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi [[Eduard I.|Eduardovi I.]] na konci [[13. storočie|13. storočia]]. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul [[Princ waleský]] (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia [[Owain Glyndŵr]], ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku [[1536]] bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo [[Westminster]]i. |
||
| Riadok 49: | Riadok 49: | ||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
||
{{preklad|cs|Wales|3829555}} |
{{preklad|cs|Wales|3829555}} |
||
{{Výhonok Spojeného kráľovstva}} |
{{Výhonok Spojeného kráľovstva}} |
||
| Riadok 60: | Riadok 59: | ||
{{Link FA|eu}} |
{{Link FA|eu}} |
||
{{Link GA|en}} |
{{Link GA|en}} |
||
[[af:Wallis]] |
[[af:Wallis]] |
||
[[als:Wales]] |
[[als:Wales]] |
||
Verzia z 16:10, 5. august 2012
O zakladateľovi wikipédie pozri Jimmy Wales.
Wales [weilz] (po walesky Cymru [kəmri]) je jedna z konštituentných krajín Spojeného kráľovstva.
Nachádza sa v juhozápadnej časti ostrova Veľká Británia a na ostrove Anglesey. Susedí na východe s Anglickom. Hlavnym mestom a zároveň najväčším mestom je Cardiff. Populácia Walesu je približne 3 milióny a je oficiálne bilingválna. Walesky hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.[1][2]
Pôvod názvu
Anglický názov pre Wales pochádza z germánskeho slová Walha, ktoré znamená „cudzinec“ alebo „cudzie“.[3] Walešania sami seba nazývajú Cymru, čo pravdepodobne v starej waleštine znamená „krajan“. Názov sa vo waleskej literatúre po dlhú dobu používal spoločne s Brythoniaid (Briti).
Geografia
Wales sa nachádza na polostrove v stredozápade Spojeného kráľovstva. Má rozlohu približne 20 779 km². Od severu k juhu meria asi 274 km a od západu k východu asi 97 km. Wales hraničí na východe s Anglickom, a s morom na ostatných troch stranách: s Bristolským prielivom na juhu, sa Prielivom svätého Juraja na západe, a Írskym morom na severe. Waleské pobrežie má dĺžku 965 km. Pri pobreží Walesu sa nachádza niekoľko ostrovov, z ktorých je najväčší Anglesey na severozápade.
Najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu sa nachádza v južnom Walese v mestách Cardiff, Swansea a Newport a ich okolí.
Wales je prevažne hornatý, najmä na severe a v stredu. Hory boli modelovanie počas poslednej doby ľadovej. Najvyššie hory vo Walese sa nachádzajú vo Snowdonii. Najvyššou horou Walesu je hora Snowdon (1 085 m).
V strednom Walese sa rozkladá Kambrické pohorie, na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Brecon Beacons.
Moderné hranice Walesu a Anglicka sú umelé; boli definované prevažne v 16.storočí na základe feudálnych hraníc. S výnimkou Monmouthshire ako časti Walesu v roku 1968, neboli nikdy schválené v žiadnom referende a neurčila ich žiadna hraničná komisia, a kopírujú Ofov val len približne.
Wales je známy rôznymi krkolomnými názvy obcí, napríklad
Dejiny
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov[4], hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej dobe ľadovej. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia neolitu (predovšetkým hrobky), ale aj z bronzovej a železnej doby. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od Rimanov, ktorí začali dobývať Wales v roku 48. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho klanových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v Dolaucothi. Tiež založili legionársku pevnosť Caerleon (latinsky: Isca Silurum), z ktorej sa dochoval najzachovalejší amfiteáter v celej Británii. Počas 4. storočia priniesli Rimania do Walesu kresťanstvo. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi germánskymi kmeňmi. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V 7. storočí budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj Vikingskí nájazdníci. Walešania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej Mercii a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.
Celý stredovek je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi Eduardovi I. na konci 13. storočia. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul Princ waleský (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia Owain Glyndŵr, ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku 1536 bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo Westminsteri.
V 18. storočí začínala priemyselná revolúcia, ktorá Wales hlboko ovplyvnila. Obzvlášť juhovýchodný Wales bol v priebehu 19. storočí veľmi industrializovaný, počet obyvateľov dramaticky narástol. Tieto pôvodne walesky hovoriace oblasti boli postupne poangličtené.
Po druhej svetovej vojne začal dlhodobý úpadok ťažby uhlia a železiarstva, ktorý tvoril základ tunajšieho priemyslu. Plaid Cymru (národná waleská strana) získala prvý kreslá v parlamente a zavedenie waleskej samosprávy (Devolution) sa stalo aktuálnou politickou témou. Prvé referendum o domácej samospráve v roku 1979 bolo neúspešné, ale v druhom referende v roku 1997 voliči vyslovili svoj súhlas. Výsledok referenda viedol k vytvoreniu waleského národného zhromaždenia so sídlom v Cardiffe.
Pozri aj
Referencie
- ↑ Welsh Language Board - Number of speakers [online]. Byig-wlb.org.uk. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Go Britannia! Guide to Wales - Welsh Language Guide [online]. Britannia. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ DAVIES, John. A History of Wales. London : Penguin, 1994. ISBN 0-14-01-4581-8. S. 69.
- ↑ Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old [online]. Channel 4 - News, 30. október 2007. Dostupné online.
Externé odkazy
- VisitWales.com Medzinárodný sprievodca Walesom (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wales na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Spojeného kráľovstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
.svg)
