Lyzín: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.3) (robot Pridal: vi:Lysine |
d r2.7.3) (robot Pridal: th:ไลซีน |
||
Riadok 68: | Riadok 68: | ||
[[sv:Lysin]] |
[[sv:Lysin]] |
||
[[ta:லைசின்]] |
[[ta:லைசின்]] |
||
[[th:ไลซีน]] |
|||
[[tr:Lizin]] |
[[tr:Lizin]] |
||
[[uk:Лізин]] |
[[uk:Лізин]] |
Verzia z 09:35, 12. august 2012
Lyzín, C6H14N2O2 (Lys, K) alebo kyselina (2S) -2,6-diaminohexánová, patrí k proteínogennym aminokyselinám. Spoločne s arginínom a histidínom patrí lyzín do skupiny bázických aminokyselín čiže hexánových báz. Je kódovaný kodónmi AAA a AAG, priemerný výskyt v proteínoch činí 5,9%.
Zdroje
Lyzín je pre človeka jednou z esenciálnych aminokyselín, tzn. ľudské telo ho nedokáže samo vyrobiť, a preto ho musí prijímať v strave podobne ako niektoré vitamíny. Dospelý človek potrebuje asi 14 mg na kilogram telesnej váhy denne (t. j. asi 1 – 1,5 g denne). Deti potrebujú asi 44 mg na kilogram telesnej váhy denne. Zvlášť veľké množstvo lyzínu obsahuje parmezán, ryby, bravčové a hovädzie mäso, sójové bôby, pšeničné otruby, šošovica, fazuľa a arašidy. Lyzín citlivo reaguje na teplo za sucha, napr. na praženie.
V 100 g týchto potravín je obsiahnuté nasledovné množstvo lyzínu:
- syr parmezán 3,170 g
- tuniak 2,210 g
- krevety 2,020 g
- bravčová sviečková 2,120 g
- hovädzia sviečková 2,020 g
- sójové bôby 1,900 g
- šošovka 1,890 g
- kurča 1,790 g
- arašidy 1,100 g
Vlastnosti
L-lyzín je nevyhnutným stavebným prvkom pre všetky bielkoviny v tele. L-lyzín hrá hlavnú úlohu pri vstrebávaní vápnika, budovaní svalov, zotavovaní sa po chirurgických zákrokoch alebo zraneniach a pri produkcii telesných hormónov, enzýmov a protilátok.
Súvisiace články
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lysin na českej Wikipédii.