Gao Xingjian: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: diq:Gao Xingjian |
d →Život: typo, replaced: ý krát → ýkrát |
||
| Riadok 17: | Riadok 17: | ||
Kao Sing-ťien je známy ako priekopník [[absurdná dráma|absurdnej drámy]] v Číne, predovšetkým pre svoje hry ''Poplašný signál'' (绝对信号, [[1982]]) a ''Zastávka autobusu'' (车站, [[1983]]). Bol ovplyvnený európskym modelom [[divadlo|divadla]], čím si v Číne získal povesť [[avantgarda|avantgardného]] spisovateľa. Jeho ďalšie hry ''Divosi'' (野人, [[1985]]) a ''Druhý breh'' (彼岸, [[1986]]) boli už vládou otvorene kritizované. |
Kao Sing-ťien je známy ako priekopník [[absurdná dráma|absurdnej drámy]] v Číne, predovšetkým pre svoje hry ''Poplašný signál'' (绝对信号, [[1982]]) a ''Zastávka autobusu'' (车站, [[1983]]). Bol ovplyvnený európskym modelom [[divadlo|divadla]], čím si v Číne získal povesť [[avantgarda|avantgardného]] spisovateľa. Jeho ďalšie hry ''Divosi'' (野人, [[1985]]) a ''Druhý breh'' (彼岸, [[1986]]) boli už vládou otvorene kritizované. |
||
V roku [[1986]] mu bola chybne diagnostikována [[rakovina pľúc]] a zahájil svoju desaťmesačnú cestu pozdĺž rieky [[Jang-c’-ťiang]], ktorú popísal v knihe ''Hora duše'' (灵山, [[1989]]). Toto dielo, majúce z časti charakter [[román]]u, z časti [[pamäti]], bolo |
V roku [[1986]] mu bola chybne diagnostikována [[rakovina pľúc]] a zahájil svoju desaťmesačnú cestu pozdĺž rieky [[Jang-c’-ťiang]], ktorú popísal v knihe ''Hora duše'' (灵山, [[1989]]). Toto dielo, majúce z časti charakter [[román]]u, z časti [[pamäti]], bolo prvýkrát publikované v roku [[1989]] na [[Taiwan]]e. Kombinuje literárne žánre a rozprávačské techniky a je obzvlášť zmieňované Nobelovou komisiou ako „''jedna z tých jedinečných literárnych kreácií, ktoré sa zdajú byť neporovnateľné s čímkoľvek, s výnimkou sebou samých''“{{chýba citácia}}. |
||
V roku [[1987]] sa Sing-ťien Kao presťahoval do [[Paríž]]a. Jeho hra ''Uprchlíci'' ([[1989]]), vzťahujúca sa k udalostiam [[Študentské protesty na námestí Nebeského pokoja|udalostiam na námestí Nebeského pokoja]], bola v Číne zakázaná. |
V roku [[1987]] sa Sing-ťien Kao presťahoval do [[Paríž]]a. Jeho hra ''Uprchlíci'' ([[1989]]), vzťahujúca sa k udalostiam [[Študentské protesty na námestí Nebeského pokoja|udalostiam na námestí Nebeského pokoja]], bola v Číne zakázaná. |
||
Verzia z 10:40, 16. august 2012
| Sing-ťien Kao | |
 čínsky spisovateľ | |
| Narodenie | 4. január 1940 (84 rokov) Kan-čou, Ťiang-si, Čína |
|---|---|
| Odkazy | |
| Commons |  Gao Xingjian |
Sing-ťien Kao (čín. 高行健 pchin-jin: Gao Xingjian, * 4. január 1940, Kan-čou) je čínsky v emigrácii žijúci spisovateľ románov, dramatik a literárny kritik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 2000. Prekladá predovšetkým Becketta a Ionesca.
Život
Narodil sa v Kan-čou v provincii Ťiang-si, od roku 1998 je francúzskym občanom. V roku 1992 získal od francúzskej vlády Rád umenia a literatúry.
Kao Sing-ťien je známy ako priekopník absurdnej drámy v Číne, predovšetkým pre svoje hry Poplašný signál (绝对信号, 1982) a Zastávka autobusu (车站, 1983). Bol ovplyvnený európskym modelom divadla, čím si v Číne získal povesť avantgardného spisovateľa. Jeho ďalšie hry Divosi (野人, 1985) a Druhý breh (彼岸, 1986) boli už vládou otvorene kritizované.
V roku 1986 mu bola chybne diagnostikována rakovina pľúc a zahájil svoju desaťmesačnú cestu pozdĺž rieky Jang-c’-ťiang, ktorú popísal v knihe Hora duše (灵山, 1989). Toto dielo, majúce z časti charakter románu, z časti pamäti, bolo prvýkrát publikované v roku 1989 na Taiwane. Kombinuje literárne žánre a rozprávačské techniky a je obzvlášť zmieňované Nobelovou komisiou ako „jedna z tých jedinečných literárnych kreácií, ktoré sa zdajú byť neporovnateľné s čímkoľvek, s výnimkou sebou samých“[chýba zdroj].
V roku 1987 sa Sing-ťien Kao presťahoval do Paríža. Jeho hra Uprchlíci (1989), vzťahujúca sa k udalostiam udalostiam na námestí Nebeského pokoja, bola v Číne zakázaná.
Aj keď čínske média a vláda obyčajne prechádzajú dielo Sing-ťiena Kao mlčaním, štátom riadený list Yangcheng Evening News v roku 2001 jedno z jeho diel skritizoval. Čínsky kritik ho označil za „príšerného spisovateľa“ a to, že získal Nobelovu cenu, označil za „absurdné“[chýba zdroj].