Užhorodská únia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:19, 22. august 2012

Užhorodská únia bola formálnym aktom obnovenia plného cirkevného spoločenstva medzi cirkvou byzantského obradu v Mukačevskej eparchii a rímskokatolíckou cirkvou. Stalo sa tak 24. apríla 1646 na zámku Drugetovcov v Užhorode, kde bolo prítomných 63 gréckokatolíckych kňazov (z celkového počtu asi 600 kňazov celej Mukačevskej eparchie) a jágerský rímskokatolícky biskup Juraj Jakušič.

Priamo na tomto stretnutí pravdepodobne nebol vyhotovený žiaden zápis, dokument o uzavretí únie máme až z 15. januára 1652. V ňom sa ako podmienky uzavretia jednoty uvádzajú nasledovné body:

Po prvé: Aby sme si smeli zachovať obrady gréckej cirkvi.
Po druhé: Aby sme si mohli voliť nášho biskupa, ktorého potom predložíme na potvrdenie Svätej stolici.
Po tretie: Aby nám boli priznané výsady [katolíckeho] duchovenstva.^[1]

Vzorom pre uzavretie únie v Užhorode bola najmä Brestská únia (1595) na území Poľsko-litovského štátu. Uzavretiu Užhorodskej únie predchádzal pokus o uzavretie únie v Krásnom Brode (1614).

Historické pozadie a okolnosti

Ideu zjednotenia pravoslávnych s katolíckou cirkvou presadzoval zemepán Juraj III. Druget na Zemplíne a v Užskej stolici. Druget bol odchovancom pražských jezuiti, po rekatolizácii protestantských dedín sústredil pozornosť na svojich pravoslávnych poddaných. Na prípravu zjednotenia pozval z poľského Peremyšľa gréckokatolíckeho biskupa Atanáza Krupeckého (1610-1652). Tomu sa podarilo získať pre úniu 50 pravoslávnych kňazov z humenského panstva, ktorí boli ochotní prijať zjednotenie pod podmienkou, že sa v celistvosti zachová byzantsko-slovanský obrad a zvyklosti východnej pravoslávnej cirkvi. Súčasne im mal zemepán J. Druget na svojich majetkoch priznať také postavenie, aké mali katolícki kňazi. Dovtedy boli pravoslávni kňazi v poddanskej závislosti, platili poplatky feudálovi a chodili na roboty. Nevzťahovali sa na nich zákony, ktoré katolíckemu duchovenstvu zabezpečovali primerané materiálne zabezpečenie a spoločenské postavenie. Dátum zjednotenia bol stanovený na Zostúpenie Svätého Ducha, roku 1614 a malo sa uskutočniť v monastieri v Krásnom Brode pri Medzilaboriec. Podľa opisu očitého svedka sa však medzi pútnikov zamiešali odporcovia únie, ktorý v predvečer sviatku začali podnecovať nepokoje a napokon vyvolali nepokoje, pri ktorých bol biskup A. Krupecký napadnutý a pred smrťou ho zachránil iba zásah drugetovského vojska. Po tomto zásahu provokatéri a časť pútnikov z Krásneho Brodu odišli a hoci Atanáz Krupecký na druhý deň chrám posvätil,^[2] k uzavretiu únie nakoniec nedošlo.

S biskupom Atanázom Krupeckým na rokovanie prišli aj mnísi baziliáni, ktorí ostali na drugetovských majetkoch aj po neúspešnom zjednotení. Začali pôsobiť nielen medzi kňazmi, ale aj medzi veriacimi. Vyvíjali misijnú a pastoračnú činnosť aj na majetkoch iných katolíckych zemepánov.

Medzi veriacimi pravoslávnej cirkvi neboli magnáti a málo početná bola aj drobná šľachta a meštianstvo. Mukačevskí biskupi si uvedomovali, že zjednotením s katolíckou cirkvou, teda prijatím únie, by získali aj výsady, ktoré patrili katolíckym biskupom.

Pravoslávny biskup Bazil Tarasovič v prvom roku svojho biskupstva (1641) rokoval s gréckokatolíckym biskupom Krupeckým o prijatí jednoty s katolíckou cirkvou. Keď sa o tom dozvedel Juraj Rakóci, uväznil ho, zbavil biskupského stolca a prinútil k odchodu z Mukačeva. Po troch rokoch sa Bazil Tarasovič vzdal jednoty s katolíckou cirkvou a mohol znovu zasadnúť na biskupský stolec v Mukačeve.

Syn Juraja Drugeta, Ján, začal pripravovať novú úniu na zjednotenie s katolíckou cirkvou. Únia nakoniec bola uzavretá až po jeho smrti vďaka jeho manželke Anne, rodenej Jakušičovej, a jej bratovi, jágerskému rímskokatolíckemu biskupovi Jurajovi Jakušičovi, ktorý sa v tom čase zdržiaval v Užhorode. Biskup Jakušič stanovil termín slávnostného aktu, na deň sv. Juraja, t.j. na 24. apríla 1646. Akt zjednotenia pravoslávnych a katolíkov nebol pompézny. Po slávnostnej bohoslužbe v hradnej kaplnke 63 kňazi zložili prísahu do rúk biskupa Jakušiča, verejne predniesli nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery a vyhlásili, že veria všetko, čo katolícka cirkev veriť požaduje a že pápeža Inocenta X. uznávajú za hlavného pastiera svojho i celej cirkvi a jednotu uzatvárajú pod podmienkou dodržania troch vyššiespomenutých bodov. Veľkú zásluhu na uzavretí únie mali baziliáni Peter Partenius Petrovič a Gabriel Kosovický.

Akt zjednotenia bol potvrdený najprv uhorským prímasom Jurajom Lipajom (14. mája 1648) a neskôr aj celouhorskou synodou biskupov v Trnave (v septembri 1648).

Definitívne upevnenie Užhorodskej únie priniesla voľba nového mukačevského biskupa po smrti Bazila Tarasoviča v roku 1651, keď bol za mukačevského biskupa veľkou väčšinou duchovenstva zvolený bazilián Peter Partenius Petrovič (†1665), veľký zástanca únie. De facto sa tým k zjednoteniu prihlásila väčšina kňazov Mukačevskej eparchie. Zaujímavé pritom je, že Peter Partenius Petrovič bol na biskupa vysvätený pravoslávnym biskupom Štefanom Simonovičom z Alby Julie, ktorý ho vysvätil napriek tomu, že vedel, že Petrovič je katolíkom a zástancom únie.

Referencie

↑ Dokument potvrdzujúci uzavretie únie v Užhorode 24. apríla 1646
↑ História monastyra Sošestvija sv. Ducha na stránke www.baziliani.net.

Pozri aj

Zdroje

Michael LACKO: Unio Užhorodensis Ruthenorum Carpaticorum cum Ecclesia catholica. (Orientalia Christiana Analecta 143.) Roma: Pontificium Institutum Orientalium Studiorum, 1955.
Michal LACKO: Užhorodská únia. (Slovak studies 1.) Most publications, 1959.
Peter ŽEŇUCH – Cyril VASIĽ: Cyrillic Manuscripts from East Slovakia. Slovak Greek Catholics: Defining Factors and Historical Milieau. Cyrilské rukopisy z východného Slovenska. Slovenskí gréckokatolíci, vzťahy a súvislosti. Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae I. Roma – Bratislava – Košice: Pontificio Istituto Orientale – Slavistický kabinet SAV – Centrum spirituality Východ-Západ Michala Lacka, 2003.
Dokument potvrdzujúci uzavretie únie v Užhorode 24. apríla 1646

Literatúra

Ivan Pop: Dějiny Podkarpatské Rusi v datech; Nakladatelství LIBRI, Praha 2005, ISBN 80-7277-237-6, str. 114, 118,
Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, ISBN 978-80-970354-4-0, str. 30-31.
VladimiRus de juxta Hornad: Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. - 18. storočie) ; Košice 2004, ISBN 80-969168-0-7, str. 352, 393, 405-407, 417.

[1] Dokument potvrdzujúci uzavretie únie v Užhorode 24. apríla 1646

[2] História monastyra Sošestvija sv. Ducha na stránke www.baziliani.net.

[1]

[2]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Užhorodská únia''' bola formálnym aktom obnovenia plného cirkevného spoločenstva medzi cirkvou byzantského obradu v [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskej eparchii]] a [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckou cirkvou]]. Stalo sa tak [[24. apríla]] [[1646]] na zámku [[Drugetovci|Drugetovcov]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde bolo prítomných 63 gréckokatolíckych kňazov (z celkového počtu asi 600 kňazov celej Mukačevskej eparchie) a jágerský rímskokatolícky biskup Juraj Jakušič.
-Priamo na tomto stretnutí pravdepodobne nebol vyhotovený žiaden zápis, dokument o uzavretí únie máme až z roku [[1652]]. V ňom sa ako podmienky uzavretia jednoty uvádzajú nasledovné body:
+Priamo na tomto stretnutí pravdepodobne nebol vyhotovený žiaden zápis, dokument o uzavretí únie máme až z [[15. januára]] [[1652]]. V ňom sa ako podmienky uzavretia jednoty uvádzajú nasledovné body:
 * Po prvé: Aby sme si smeli zachovať obrady gréckej cirkvi.
 * Po druhé: Aby sme si mohli voliť nášho biskupa, ktorého potom predložíme na potvrdenie Svätej stolici.
 * Po tretie: Aby nám boli priznané výsady [katolíckeho] duchovenstva.<ref>[http://www.grkat.nfo.sk/Texty/uzhorodska-unia-dokument.html Dokument potvrdzujúci uzavretie únie v Užhorode 24. apríla 1646]</ref>
-Vzorom pre uzavretie únie v Užhorode bola najmä Brestská únia ([[1595]]) na území [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]]. Uzavretiu Užhorodskej únie predchádzal pokus o uzavretie únie v [[Monastier Zoslania Svätého Ducha|Krásnom Brode]] ([[1614]]).
+Vzorom pre uzavretie únie v Užhorode bola najmä [[Brestská únia]] ([[1595]]) na území [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]]. Uzavretiu Užhorodskej únie predchádzal pokus o uzavretie únie v [[Monastier Zoslania Svätého Ducha|Krásnom Brode]] ([[1614]]).
+== Historické pozadie a okolnosti ==
-== Dejiny Užhorodskej únie na území Slovenska==
-Ideu zjednotenia pravoslávnych s katolíckou cirkvou presadzoval zemepán [[Juraj Druget]] na [[Zemplíne]] a v Užskej stolici. Druget je odchovancom pražských [[jezuitov|jezuiti]], po rekatolizácii protestantských dedín sústredil pozornosť na svojich pravoslávnych poddaných. Podľa tzv. [[brestskej únie]] z roku 1596, kedy došlo k zjednoteniu pravoslávnych Ukrajincov a Bielorusov s katolíckou cirkvou. Tieto územia boli pod správou vtedajšieho poľského štátu. Na prípravu zjednotenia pozval z poľského Peremyšľa gréckokatolíckeho biskupa Atanasa Krupeckého. Tomu sa podarilo získať pre úniu 50 pravoslávnych farárov humenského panstva, ktorí boli ochotní prestúpiť na katolíctvo za podmienky, že sa im ponechajú gréckoslovanské obrady a zvyklosti východnej pravoslávnej cirkvi. Súčasne im mal zemepán J. Druget na svojich majetkoch priznať také postavenie, aké mali katolícki farári. Dovtedy boli pravoslávni farári poddanského pôvodu, ktorí aj po vysviacke boli v poddanskej závislosti, plnili feudálne poplatky a chodili na roboty. Na pravoslávnych farárov sa nevzťahovali zákonné opatrenia, ktoré katolíckemu duchovenstvu zabezpečovali primerané materiálne zabezpečenie a spoločenské postavenie. Dátum zjednotenia bol stanovený na [[Turice]], roku [[1614]] a malo sa uskutočniť v kostole v Krásnom Brode pri Medzilaboriec. Zjednotenie sa neuskutočnilo pre vzburu vyvolanú protivníkmi zjednotenia.
+Ideu zjednotenia pravoslávnych s katolíckou cirkvou presadzoval zemepán [[Juraj III. Druget]] na Zemplíne a v Užskej stolici. Druget bol odchovancom pražských [[jezuitov|jezuiti]], po rekatolizácii protestantských dedín sústredil pozornosť na svojich pravoslávnych poddaných. Na prípravu zjednotenia pozval z poľského Peremyšľa gréckokatolíckeho biskupa Atanáza Krupeckého (1610-1652). Tomu sa podarilo získať pre úniu 50 pravoslávnych kňazov z humenského panstva, ktorí boli ochotní prijať zjednotenie pod podmienkou, že sa v celistvosti zachová byzantsko-slovanský obrad a zvyklosti východnej pravoslávnej cirkvi. Súčasne im mal zemepán J. Druget na svojich majetkoch priznať také postavenie, aké mali katolícki kňazi. Dovtedy boli pravoslávni kňazi v poddanskej závislosti, platili poplatky feudálovi a chodili na roboty. Nevzťahovali sa na nich zákony, ktoré katolíckemu duchovenstvu zabezpečovali primerané materiálne zabezpečenie a spoločenské postavenie. Dátum zjednotenia bol stanovený na [[Zostúpenie Svätého Ducha]], roku [[1614]] a malo sa uskutočniť v [[Monastier Zostúpenia Svätého Ducha|monastieri v Krásnom Brode]] pri Medzilaboriec. Podľa opisu očitého svedka sa však medzi pútnikov zamiešali odporcovia únie, ktorý v predvečer sviatku začali podnecovať nepokoje a napokon vyvolali nepokoje, pri ktorých bol biskup A. Krupecký napadnutý a pred smrťou ho zachránil iba zásah drugetovského vojska. Po tomto zásahu provokatéri a časť pútnikov z Krásneho Brodu odišli a hoci Atanáz Krupecký na druhý deň chrám posvätil,<ref>[http://www.baziliani.net/node/104 História monastyra Sošestvija sv. Ducha] na stránke www.baziliani.net.</ref> k uzavretiu únie nakoniec nedošlo.
-S biskupom Atanasom Krupeckým na rokovanie prišli aj mnísi, [[baziliáni]], ktorí ostali na drugetovských majetkoch aj po neúspešnom zjednotení. Začali však pôsobiť nielen medzi farármi ale aj medzi podanými pravoslávneho vyznania. Vyvíjali misijnú a pastoračnú činnosť aj na majetkoch iných katolíckych zemepánov.
+S biskupom Atanázom Krupeckým na rokovanie prišli aj mnísi [[baziliáni]], ktorí ostali na drugetovských majetkoch aj po neúspešnom zjednotení. Začali pôsobiť nielen medzi kňazmi, ale aj medzi veriacimi. Vyvíjali misijnú a pastoračnú činnosť aj na majetkoch iných katolíckych zemepánov.
-Pravoslávny [[biskup]] nemal zástancov. Medzi vyznavačmi pravoslávnej cirkvi neboli magnáti a slabo bola zastúpená aj mala šľachta a meštianstvo. Mukačevskí biskupi si uvedomovali, že zjednotením s katolíckou cirkvou, teda prijatím únie, by získali aj výsady, ktoré patrili katolíckym biskupom.
+Medzi veriacimi pravoslávnej cirkvi neboli magnáti a málo početná bola aj drobná šľachta a meštianstvo. [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskí]] biskupi si uvedomovali, že zjednotením s katolíckou cirkvou, teda prijatím únie, by získali aj výsady, ktoré patrili katolíckym biskupom.
-Pravoslávny biskup [[Bazil Tarasovič]], v prvom roku svojho biskupstva (1641), rokoval s gréckokatolíckym biskupom Krupeckým, ktorého v minulosti, inzultovali v Krásnom Brode. Chcel prestúpiť na katolíctvo. [[Juraj Rakóci]], keď sa o tom dozvedel, biskupa uväznil, zbavil biskupského stolca a prinútil k odchodu z Mukačeva. Po troch rokoch Tarasovič znovu zasadol na biskupský stolec v [[Mukačeve]], ale až potom, keď sa vrátil k pravosláviu.
+Pravoslávny biskup [[Bazil Tarasovič]] v prvom roku svojho biskupstva (1641) rokoval s gréckokatolíckym biskupom Krupeckým o prijatí jednoty s katolíckou cirkvou. Keď sa o tom dozvedel [[Juraj Rakóci]], uväznil ho, zbavil biskupského stolca a prinútil k odchodu z [[Mukačevo|Mukačeva]]. Po troch rokoch sa Bazil Tarasovič vzdal jednoty s katolíckou cirkvou a mohol znovu zasadnúť na biskupský stolec v Mukačeve.
-Syn Juraja Drugeta, Ján, začal pripravovať novú úniu na zjednotenie s katolíckou cirkvou. Túto úlohu nedokončil. Po jeho smrti, úlohu realizovala jeho manželka, vdova Anna, rodená Jakušičová a jej brat jágerský katolícky biskup [[Juraj Jakušič]], ktorý sa v tom čase zdržiaval v Užhorode. Biskup Jakušič stanovil termín slávnostného aktu, na deň sv. Juraja, t.j. na [[24. apríla 1646]]. Akt zjednotenia pravoslávnych a katolíkov nebol pompézny. Nezúčastnili sa ho svetskí a cirkevní hodnostári, chýbala mu vonkajšia okázalosť a masy veriacich. Po slávnostnej bohoslužbe v hradnej kaplnke konvertujúci pravoslávni farári zložili prísahu do rúk biskupa Jakušiča. Verejne predniesli [[niceokonstantinopolské vyznanie viery]],  vyhlásili, že veria všetkému, v čo katolícka cirkev veriť požaduje, že [[pápeža Inocenta X.]] považujú za hlavu cirkvi, že ho budú vo všetkom poslúchať a že ho rešpektovať budú aj ich nasledovníci. Po zložení tejto prísahy stali sa z nich katolíci. Tým, že ponechali si gréckoslovanské obrady a zvyklosti východnej pravoslávnej cirkvi – nazvali sa gréckokatolíkmi.
+Syn Juraja Drugeta, Ján, začal pripravovať novú úniu na zjednotenie s katolíckou cirkvou. Únia nakoniec bola uzavretá až po jeho smrti vďaka jeho manželke Anne, rodenej Jakušičovej, a jej bratovi, jágerskému rímskokatolíckemu biskupovi Jurajovi Jakušičovi, ktorý sa v tom čase zdržiaval v Užhorode. Biskup Jakušič stanovil termín slávnostného aktu, na deň sv. Juraja, t.j. na [[24. apríla]] [[1646]]. Akt zjednotenia pravoslávnych a katolíkov nebol pompézny. Po slávnostnej bohoslužbe v hradnej kaplnke 63 kňazi zložili prísahu do rúk biskupa Jakušiča, verejne predniesli [[Nicejsko-carihradské vyznanie viery|nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery]] a vyhlásili, že veria všetko, čo katolícka cirkev veriť požaduje a že pápeža [[Inocent X.|Inocenta X.]] uznávajú za hlavného pastiera svojho i celej cirkvi a jednotu uzatvárajú pod podmienkou dodržania troch vyššiespomenutých bodov. Veľkú zásluhu na uzavretí únie mali baziliáni Peter Partenius Petrovič a Gabriel Kosovický.
+Akt zjednotenia bol potvrdený najprv uhorským prímasom Jurajom Lipajom ([[14. mája]] [[1648]]) a neskôr aj celouhorskou [[Synoda|synodou]] biskupov v Trnave (v septembri 1648).
-Jágerský biskup Juraj Jakušič farárom sľúbil, že zostáva im právo voľby biskupa, ktorého pápež bude iba potvrdzovať, budú mať rovnaké postavenie ako katolícki farári a zostane im právo ženiť sa.
-O tomto dôležitom akte sa nevyhotovil žiaden písomný záznam. Záznam o uzavretí užhorodskej únie bol urobený až roku 1652 dodatočne, šesť rokov po jej vzniku. O vzniku únie nebol informovaný ostrihomský arcibiskup [[Juraj Lipai]]. V tomto čase užhorodská únia bola považovaná iba za záležitosť zemepána a jeho poddaných.
-Gréckokatolícka cirkev a jej farnosti sa po uzavretí užhorodskej únie dostali pod správu rímskokatolíckeho jágerského biskupa. Tomu podliehal aj mukačevský biskup po tom, čo sa únia rozšírila aj na územie Podkarpatska. Roku 1771 mukačevské biskupstvo sa kanonizovalo a reorganizovalo. Vtedy sa z časti gréckokatolíckych farnosti na Slovensku vytvoril osobitný vikariát v Košiciach, ktorý sa roku 1818 po prenesení sídla do Prešova premenil na osobitné biskupstvo.
-Na východnom Slovensku gréckokatolícka cirkev nerušene pôsobila až do roku 1950, i keď už v rokoch pred prvou svetovou vojnou bolo možno zaznamenať návrat niektorých rusínskych farnosti k pravosláviu. Pričinili sa o to vysťahovalci, ktorí sa v USA dostali pod vplyv tamojšej ruskej pravoslávnej cirkvi a po návrate domov získali pre návrat k pravosláviu aj veriacich svojej obce.
-Zlom a prerušenie činnosti gréckokatolíckej cirkvi na východnom Slovensku priniesol tzv. Sobor gréckokatolíckych duchovných a veriacich 28. apríla 1950 v Prešove, ktorý rušil ustanovenia užhorodskej únie roku 1646, vyhlásil návrat do „svätej pravoslávnej cirkvi“ a zjednotenie pravoslávnych východného Slovenska s ruskou pravoslávnou cirkvou.
-Uznesenie vlády ČSSR č. 205/1968 v roku 1968 povolilo gréckokatolíckej cirkvi obnoviť svoju činnosť.
-== Literatúra ==
-* Ivan Pop: Dějiny Podkarpatské Rusi v datech; Nakladatelství LIBRI, Praha 2005, ISBN 80-7277-237-6, str. 114, 118,
-* Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, ISBN 978-80-970354-4-0, str. 30-31.
-* VladimiRus de juxta Hornad: Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. - 18. storočie) ; Košice 2004, ISBN 80-969168-0-7, str. 352, 393, 405-407, 417.
+Definitívne upevnenie Užhorodskej únie priniesla voľba nového mukačevského biskupa po smrti Bazila Tarasoviča v roku 1651, keď bol za mukačevského biskupa veľkou väčšinou duchovenstva zvolený bazilián Peter Partenius Petrovič (†1665), veľký zástanca únie. De facto sa tým k zjednoteniu prihlásila väčšina kňazov Mukačevskej eparchie. Zaujímavé pritom je, že Peter Partenius Petrovič bol na biskupa vysvätený pravoslávnym biskupom Štefanom Simonovičom z [[Alba Iulia|Alby Julie]], ktorý ho vysvätil napriek tomu, že vedel, že Petrovič je katolíkom a zástancom únie.
 == Referencie ==
@@ Riadok 51: / Riadok 34: @@
 == Zdroje ==
 * Michael LACKO: Unio Užhorodensis Ruthenorum Carpaticorum cum Ecclesia catholica. (Orientalia Christiana Analecta 143.) Roma: Pontificium Institutum Orientalium Studiorum, 1955.
 * Michal LACKO: Užhorodská únia. (Slovak studies 1.) Most publications, 1959.
+* Peter ŽEŇUCH – Cyril VASIĽ: Cyrillic Manuscripts from East Slovakia. Slovak Greek Catholics: Defining Factors and Historical Milieau. Cyrilské rukopisy z východného Slovenska. Slovenskí gréckokatolíci, vzťahy a súvislosti. Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae I. Roma – Bratislava – Košice: Pontificio Istituto Orientale – Slavistický kabinet SAV – Centrum spirituality Východ-Západ Michala Lacka, 2003.
 * [http://www.grkat.nfo.sk/Texty/uzhorodska-unia-dokument.html Dokument potvrdzujúci uzavretie únie v Užhorode 24. apríla 1646]
+== Literatúra ==
+* Ivan Pop: Dějiny Podkarpatské Rusi v datech; Nakladatelství LIBRI, Praha 2005, ISBN 80-7277-237-6, str. 114, 118,
+* Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, ISBN 978-80-970354-4-0, str. 30-31.
+* VladimiRus de juxta Hornad: Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. - 18. storočie) ; Košice 2004, ISBN 80-969168-0-7, str. 352, 393, 405-407, 417.
 [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev]]