Michail Timofejevič Kalašnikov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
RedBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Pridal: ro:Mihail Kalașnikov
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
Riadok 57: Riadok 57:
[[it:Michail Timofeevič Kalašnikov]]
[[it:Michail Timofeevič Kalašnikov]]
[[ja:ミハイル・カラシニコフ]]
[[ja:ミハイル・カラシニコフ]]
[[kk:Калашников Михаил Тимофеевич]]
[[ko:미하일 칼라시니코프]]
[[ko:미하일 칼라시니코프]]
[[ku:Mîxaîl Kalaşnîkov]]
[[ku:Mîxaîl Kalaşnîkov]]

Verzia z 06:18, 23. august 2012

Michail Timofejevič Kalašnikov
sovietsky a ruský konštruktrér strelných zbraní
sovietsky a ruský konštruktrér strelných zbraní
Narodenie10. november 1919 (104 rokov)
Kurja, ZSSR
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Michail Timofejevič Kalašnikov

Michail Timofejevič Kalašnikov (rusky: Михаил Тимофеевич Калашников, * 10. november 1919) je ruský konštruktér zbraní. Navrhol sovietsky samopal AK-47, táto zbraň sa považuje za najviac produkovanú zbraň sveta. Skratka znamená Avtomat Kalašnikova obrazca 1947.

Život

Michail Timofejevič Kalašnikov sa narodil v mnohodetnej rodine roľníkov v dedine Kurja v Altajskom kraji. V roku 1938 nastúpil na povinnú službu v Červenej armáde, kde slúžil v tankovom vojsku. Bojoval aj v druhej svetovej vojne.

Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas bitky o Briansk bol nútený po zničení svojho tanku bojovať ako pešiak. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi A. Blagonravovi, ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalšnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu je nový samopal oproti masovo vyrábaným PPŠ-41 či PPS-43 komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu významný argument.

Od roku 1945 sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62×39 mm so stredne veľkou prachovou náplňou. Spomedzi ostatných inžinierov a konštruktérov, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane bol i Hugo Schmeisser, ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej útočnej puške StG44 v roku 1947 prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku 1949. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním AK-47. AK-47 je dodnes nezastaral, nad množstvom iných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí jednu z najodolnejších a najspoľahlivejších pušiek. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj vynález dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2x i titul Hrdina práce čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta Iževsk, kde ako riaditeľ závodu IŽMAŠ pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní ako bol napríklad rozšírený ľahký guľomet RPK.

Kalašnikov so zbraňami pracuje dodnes, inovuje a zlepšuje lovecké pušky. V roku 1998 ho ruská vláda vyznamenala Radom sv. Andreja. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žije dodnes Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku 2004 poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47.

Iné projekty