Flámsky región: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
YFdyh-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.3) (robot Pridal: ko:플라망 지역
Riadok 36: Riadok 36:
[[fr:Région flamande]]
[[fr:Région flamande]]
[[ja:フランデレン地域]]
[[ja:フランデレン地域]]
[[ko:플라망 지역]]
[[lt:Flandrija]]
[[lt:Flandrija]]
[[mk:Фламански регион]]
[[mk:Фламански регион]]

Verzia z 05:28, 24. august 2012

Poloha regiónu v Belgicku
Vlajka Flámskeho regiónu
Antwerpy-najväčší prístav Flámska a aj Belgicka

Flámsky región alebo Flámska oblasť (hol. Vlaams Gewest) je jeden z troch oficiálnych regiónov Belgicka, spolu s Valónskom a s hlavným mestom Brusel. Nachádza sa v severnej časti Belgicka a zaberá rozlohu 13 522 km², čo je 44,29 % rozlohy Belgicka. Flámsko má 6 078 600 obyvateľov, čo predstavuje 57,8 % obyvateľov belgického štátu. Úradným jazykom je flámština (jazyk blízky holandštine).

Flámsko je rovinaté na rozdiel od Valónska ktoré je prevažne hornaté. Flámsko je ekonomicky rozvinutejšou časťou Belgicka. Flámsko je rodiskom mnohých umelcov v histórii Belgicka (flámsky maliari napríklad: Rubens, Anthony van Dyck, Jacob Jordaens...). Flámsko bolo v minulosti menej rozvinutou časťou Belgicka no v 60 a 70tych rokoch 20 storočia sa situácia otočila tak že Valónsko stagnovalo a Flámsko začalo ekonomicky viac prosperovať. Dnes sú vo Flámsku snahy o rozdelenie Belgicka na dva štáty silnejšie ako vo Valónsku.

Federalizácia Belgicka prebehla v troch etapách.

Prvá bola v roku 1970 kedy boli do Ústavy zavedené tri kultúrne spoločenstvá a to Valónsko, Flámsko a Nemecké spoločenstvo na východe Belgicka.

Druhou etapou v roku 1980 v zákonoch vypadol názov "kultúrne" spoločenstvá a ostali teda tri spoločenstva. V roku 1993 sa do Ústavy dostal pojem že Belgicko je "federatívny štát".

Ďalšou etapou federalizácie boli v roku 2001 Lambermontská a Lombardská dohoda, ktorou do kompetencie regionov prešlo poľnohospodárstvo, morský rybolov a zahraniční obchod, zároveň do kompetence regionov i společenstiev prešly otázky volebných výdajov, financovania politických strán a regionálny rozvoj. Lombardská dohoda rozdelila parlament Bruselského regionu na frankofonnu a flámsku časť zo zákazom majorizacie. Situáciu to na určitý čas vyriešilo.

No posledné 2 roky je Belgicko bez federálnej vlády lebo politické strany zastupujúce Valónsko a Flámsko sa nevedeli dohodnúť na zostavení federálnej vlády (autonómne vlády Flámska a Valónska boli zostavené a fungujú). Riešenie sa našlo až na jeseň v roku 2011 kde boli po vzájomnej dohode prenesené ďalšie kompetencie s federálnej úrovne na úroveň Flámska a Valónska. Flámske strany sa netaja že ich konečným cieľom pre budúcnosť je samostatné Flámsko. Otázna je budúcnosť Bruselu ako jazykovo zmiešaného regiónu na ktorý si robí nárok Flámska a aj Valónska komunita.

Iné projekty