Turínske plátno

Fragment repliky Turínskeho plátna nachádzajúci sa v kostole Františkánov v Krakove

Turínske plátno (tal. Sacra Sindone z gr. sindón - rubáš) je ľanová plachta rozmerov 4,36 × 1,1 m, hmotnosť plátna 2,5 kg. Na plátne sa nachádzajú nevysvetlené odtlačky a škvrny. Je jednou z najvýznamnejších kresťanských relikvií, keďže údajne ide o ľanovú plachtu, do ktorej Jozef z Arimatey a Nikodém zabalili telo umučeného Ježiša Krista po tom, ako ho zložili z kríža.

Obojstranné škvrny na plachte (spredu i zozadu) pripomínajú odtlačok tváre a tela mŕtveho muža s ranami po bičovaní a na rukách a nohách s ranami po ukrižovaní. Charakteristika a umiestnenie rán zodpovedá opisom z evanjelií. Plátno je utkané z ľanovej priadze dobrej kvality.

História

V Európe sa plátno prvýkrát objavuje okolo polovice 14. storočia. Geoffroi de Charny, burgundský šľachtic, vybudoval kostol Zvestovania Panny Márie v Lirey. Kostol bol dokončený v roku 1353. V tomto kostole uložil plátno v roku 1355 a o rok na to zomrel na bojovom poli. Nie sú známe žiadne dokumenty, ako sa k tomuto plátnu vlastne dostal. Miestny biskup neuveril v pravosť plátna a zakázal ho vystavovať.

Pravosť plátna

Argumenty pre

Použitý je jedličkový steh tri na jeden, takto sa tkalo krosnami používanými v dávnych časoch v Sýrii. Najčastejšie sa v tých časoch používal steh jeden na jeden. Steh tri na jeden zväčšoval kvalitu, ale i cenu. Plátno Turínskeho plátna bolo vysokej kvality, a preto i veľmi drahé. Pre zástancov pravosti plátna je to argument pre jej potvrdenie: Evanjeliá vravia, že plátno kúpil bohatý človek Jozef z Arimatey (Mt.27:59).

Vlákna plátna obsahujú množstvo stôp po indickej bavlne (Gossypium herbaceum), ktorá mohla byť pozostatom po predchádzajúcej práci na krosnách. Táto bavlna sa používala na Blízkom východe, ale nepoznali ju v stredovekej Európe.

Argumenty proti

Neexistujú žiadne dobové ani historické dokumenty, ktoré by hovorili o tom, že Turínske plátno vzniklo. Biblia nezaznamenáva, že by sa s plátnom, do ktorého bol Ježiš zakrútený, stalo niečo divné, hoci spomína také detaily, že plátno bolo čisté (Mat.27:59) a že Jozef Arimatejský plátno kúpil (Mark. 15:46). Ján.20:5-7 dokonca uvádza, že učeníci našli po zmŕtvychvstaní "plachty ležať" (množné číslo!) a že existovala "šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave" a ktorá "ležala zvinutá na inom mieste". Už samotná existencia takejto šatky by bránila vzniku podoby ako ju vidíme na plátne. Samozrejme, Jánovo evanjelium je najmladšie z kanonických evanjelií a Ján určite nebol očitý svedok udalostí. Je však dosť nepravdepodobné, že by zázrak zjavenia sa podoby na plátne nikto z dobových svedkov nezaznamenal. Žiadny prameň ani nevysvetľuje, ako sa plátno dostalo do Francúzska.

Obraz na plátne určite nie odtlačkom tela, pretože ide o neskreslenú projekciu obrazu na rovinné plátno. Pokiaľ by sa telo odtlačilo do plátna, do ktorého bolo zakrútené, obraz tváre by musel byť zdeformovaný do šírky, vlasy by museli stlačené a spadnuté dozadu. Táto úvaha nespochybňuje "nevysveliteľnosť" vzniku plátna, spochybňuje však najbežnejší náboženský výklad jeho vzniku a naznačuje minimálne to, že obraz musel byť vytvorený úmyselne, človekom alebo Bohom (napr. v okamihu, keď plátno roztiahli nad Ježiša, tesne predtým ako ho začali zakrúcať), priestor pre nadprirodzeno tu ostáva.

V roku 1988 tri laboratóriá (v Oxforde, Zürichu a Tucsone) nezávisle od seba uhlíkovou metódou C14 testovali vek plátna. Podľa týchto meraní plátno pochádza z rokov 1260-1390. Znamenalo by to, že relikvia je stredovekým podvodom. Plátno však bolo uložené v striebornej dóze a dlhodobý styk s kovom mohol ovplyvniť pomer uhlíka ¹⁴C/¹²C a tým aj správnosť merania.

Ako testovali

Každé laboratórium dostalo vzorku s hmotnosťou okolo 50 miligramov. Zároveň dostali kontrolné vzorky: ľanové plátno pochádzajúce z Núbie, datované na 12. storočie; ľanové plátno z Théb z hrobu Kleopatry rádiodátované medzi rokmi 110 a 75 pred Kr.; niekoľko vlákien, odobraných z prikrývky sv. Ľudovíta Andegavenského, pochádzajúcej z obdobia medzi rokmi 1290 až 1310.

Zástancovia pravosti plátna tvrdia, že výsledky uhlíkovej metódy boli skreslené. Spôsobili to vraj neskoršie záplaty na látke a sadze od sviečok či olejových lámp. Preto tkanina obsahuje veľa uhlíka, ktorým nasiakla, a jeho množstvo skresľuje výsledky uhlíkovej metódy. Ak by táto námietka mala byť pravdivá, musela by hmotnosť znečistenia plátna dvojnásobne prevyšovať hmotnosť samotného plátna. Ak by boli odobrali vzorku plátna zo záplaty, tak by vek plátna stanovený uhlíkovou metódou vyšiel na neskoršie obdobie, než sa plátno vierohodne objavilo.

Na Slovensku sa tejto otázke intenzívne venoval prof. RNDr. Anton Hajduk, DrSc. bývalý pracovník SAV, ktorý k danej problematike vydal knihu.

Podľa najnovších výskumov však vzorka, ktorú použili pri uhlíkovom datovaní, obsahovala okrem pôvodnej ľanovej priadze aj vtkané stredoveké časti z bavlny, ktoré mali za následok nepresnosť v datovaní. Potvrdzuje to aj to, že nikde inde na plátne sa bavlna nevyskytuje podobne ako aj pigment, ktorým bola táto časť zafarbená aby nebolo vidno novšiu časť, rovnako aj odborníci na tkanie potvrdili, že do pôvodného plátna bola vtkaná stredoveká záplata z bavlny. Na druhej strane, už priznanie stredovekých úprav, natoľko precíznych, že ich voľným okom nie je vidieť, do istej miery spochybňuje pravosť plátna a naznačuje, že sa s ním v minulosti rôzne manipulovalo. Čaká sa na nové uhlíkové datovanie, ktoré však už zrejme nebude možné, pretože plátno bolo nedávno chemicky ošetrené proti škodcom. Tieto nové zistenia sa objavili v dokumente "Turínske plátno: nové dôkazy" (2009) odvysielanom na Viasat History.

Literatúra

• Anton Hajduk: Turínske plátno. - Q 111 : Bratislava, 1991, 95 s.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turínske plátno

Externé odkazy

• www.sindone.org - Oficiálna stránka Turínskeho plátna (po anglicky)
• [1] - Zhrnutie pre a proti o Turínskom plátne { v češtine}

Šablóna:Link FA