Synapsia (neurológia): Rozdiel medzi revíziami
d typo, replaced: 78-80 → 78 – 80 (4), - → – (14) |
|||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
V minulosti bol nervový systém človeka považovaný za sieť vzájomne pospájaných buniek. Až tzv. neurónová teória považovala každú nervovú bunku za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku. Presadila sa koncom 19. storočia a jej definitívnu platnosť potvrdil elektrónový mikroskop, ktorý dokázal priamo synapsie zobraziť. |
V minulosti bol nervový systém človeka považovaný za sieť vzájomne pospájaných buniek. Až tzv. neurónová teória považovala každú nervovú bunku za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku. Presadila sa koncom 19. storočia a jej definitívnu platnosť potvrdil elektrónový mikroskop, ktorý dokázal priamo synapsie zobraziť.<ref name=Petrovicky>{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Petrovický |
| priezvisko = Petrovický |
||
| meno = Pavel |
| meno = Pavel |
||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
| miesto = Praha |
| miesto = Praha |
||
| rok = 2008 |
| rok = 2008 |
||
| isbn = 978 |
| isbn = 978 – 80-7387 – 039-3 |
||
| kapitola = Obecná neuroanatomie |
| kapitola = Obecná neuroanatomie |
||
| strany = 35 |
| strany = 35 |
||
Riadok 20: | Riadok 20: | ||
== Delenie == |
== Delenie == |
||
Synapsie sa delia podľa miesta prepojenia na: |
Synapsie sa delia podľa miesta prepojenia na: |
||
* ''axo-dendritické'' |
* ''axo-dendritické'' – k prenosu vzruchu dochádza z [[axón]]u na [[dendrit]] ďalšieho neurónu |
||
* ''axo-somatické'' |
* ''axo-somatické'' – prenos axón – telo neurónu |
||
* ''axo-axónové'' |
* ''axo-axónové'' – prenos axón – axón |
||
* ''dendro-dendritické'' |
* ''dendro-dendritické'' – prenos dendrit – dendrit |
||
* ''somato-dendritické'' |
* ''somato-dendritické'' – prenos telo neurónu – dendrit |
||
* ''somato-somatické'' |
* ''somato-somatické'' |
||
Podľa efektu na:<ref name=kittnar>{{Citácia knihy |
Podľa efektu na:<ref name=kittnar>{{Citácia knihy |
||
Riadok 34: | Riadok 34: | ||
| miesto = Praha |
| miesto = Praha |
||
| rok = 2011 |
| rok = 2011 |
||
| isbn = 978 |
| isbn = 978 – 80-247 – 3068-4 |
||
| kapitola = |
| kapitola = |
||
| strany = |
| strany = |
||
| jazyk = po česky |
| jazyk = po česky |
||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
* ''excitačné'' |
* ''excitačné'' – stimulujú nejakú činnosť (prevod vzruchu, činnosť špecializovanej bunky) |
||
* ''inhibičné'' |
* ''inhibičné'' – utlmujú nejakú činnosť |
||
==Zloženie== |
==Zloženie== |
||
Synapsia sa skladá z 3 základných častí: |
Synapsia sa skladá z 3 základných častí: |
||
*presynaptickej, |
*presynaptickej, |
||
*postsynaptickej, |
*postsynaptickej, |
||
*synaptickej štrbiny, ktorá sa nachádza medzi nimi. |
*synaptickej štrbiny, ktorá sa nachádza medzi nimi. |
||
''Presynaptická časť'' je obvykle vakovito rozšírenou koncovou časťou axónu. Táto časť okrem [[mitochondria|mitochondrií]] a ďalších [[organela|organel]] obsahuje predovšetkým synaptické vačky, nahromadené pri ''synaptickej štrbine''. Potom čo šíriaci sa vzruch dosiahne túto časť neurónu, dochádza k aktivácií napäťovo ovládaných [[vápnik|kalciových]] kanálov a vtoku Ca<sup>2+</sup> do bunky. Zvýšená koncentrácia vápnika aktivuje proces [[exocytóza|exocytózy]] a zo synaptických vačkov sa do štrbiny uvoľňuje chemická látka – [[mediátor]] do synaptickej štrbiny.<ref name=kittnar |
''Presynaptická časť'' je obvykle vakovito rozšírenou koncovou časťou axónu. Táto časť okrem [[mitochondria|mitochondrií]] a ďalších [[organela|organel]] obsahuje predovšetkým synaptické vačky, nahromadené pri ''synaptickej štrbine''. Potom čo šíriaci sa vzruch dosiahne túto časť neurónu, dochádza k aktivácií napäťovo ovládaných [[vápnik|kalciových]] kanálov a vtoku Ca<sup>2+</sup> do bunky. Zvýšená koncentrácia vápnika aktivuje proces [[exocytóza|exocytózy]] a zo synaptických vačkov sa do štrbiny uvoľňuje chemická látka – [[mediátor]] do synaptickej štrbiny.<ref name=kittnar /> Mediátor putuje synaptickou štrbinou, až dosiahne membránu ''postsynaptickej časti''. Väzbou mediátora na jej [[receptor]]y v nej dochádza k spusteniu kaskády procesov, ktorého výsledkom je vznik [[akčný potenciál|akčného potenciálu]] a ďalšie šírenie vzruchu. Prenos vzruchu je pomerne pomalý, trvá minimálne 0,5 ms. |
||
==Funkčné typy== |
==Funkčné typy== |
||
Riadok 59: | Riadok 59: | ||
== Regulácia == |
== Regulácia == |
||
Inhibícia (zníženie citlivosti synapsie na podnety) môže byť vyvolaná dvomi spôsobmi: |
Inhibícia (zníženie citlivosti synapsie na podnety) môže byť vyvolaná dvomi spôsobmi: |
||
* ''postsynaptická inhibícia'' |
* ''postsynaptická inhibícia'' – uvoľnený mediátor z inhibičnej synapsie spôsobí otvorenie Cl<sup>-</sup> a K<sup>+</sup> kanálov na postsynaptickej membráne a tým vyvolá jej hyperpolarizáciu; následkom toho je potrebný silnejší stimul na dosiahnutie prahu pre vznik akčného potenciálu |
||
* ''presynaptická ihnibícia'' |
* ''presynaptická ihnibícia'' – inhibičná synapsia tu končí v presynaptickej oblasti výbežku neurónu, ktorého signál má utlmovať; čiastočnou depolarizáciou presynaptickej membrány znižuje účinok „hlavného“ akčného potenciálu – časť presynaptickej membrány na určitý čas prestane reagovať na prichádzajúce vzruchy. Množstvo mediátora uvoľneného do „hlavnej“ synapsie sa tak pri príchode „hlavného“ akčného potenciálu zmenší a následne tak zníži jeho schopnosť preniesť signál na ďalší neurón. |
||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
Verzia z 10:18, 3. september 2012
Synapsia (z gr. syn = spolu, haptein = chopiť) je miesto styku medzi neurónmi alebo medzi neurónmi a inými bunkami. Slúži na prenos vzruchov z bunky do bunky, väčšinou jednosmerne. Plazmatická membrána synapsie je úzko špecializovaná a obsahuje špecifické receptory.
Názov synapsia zaviedol v roku 1897 Charles Scott Sherrington.[1]
Dejiny
V minulosti bol nervový systém človeka považovaný za sieť vzájomne pospájaných buniek. Až tzv. neurónová teória považovala každú nervovú bunku za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku. Presadila sa koncom 19. storočia a jej definitívnu platnosť potvrdil elektrónový mikroskop, ktorý dokázal priamo synapsie zobraziť.[1]
Delenie
Synapsie sa delia podľa miesta prepojenia na:
- axo-dendritické – k prenosu vzruchu dochádza z axónu na dendrit ďalšieho neurónu
- axo-somatické – prenos axón – telo neurónu
- axo-axónové – prenos axón – axón
- dendro-dendritické – prenos dendrit – dendrit
- somato-dendritické – prenos telo neurónu – dendrit
- somato-somatické
Podľa efektu na:[2]
- excitačné – stimulujú nejakú činnosť (prevod vzruchu, činnosť špecializovanej bunky)
- inhibičné – utlmujú nejakú činnosť
Zloženie
Synapsia sa skladá z 3 základných častí:
- presynaptickej,
- postsynaptickej,
- synaptickej štrbiny, ktorá sa nachádza medzi nimi.
Presynaptická časť je obvykle vakovito rozšírenou koncovou časťou axónu. Táto časť okrem mitochondrií a ďalších organel obsahuje predovšetkým synaptické vačky, nahromadené pri synaptickej štrbine. Potom čo šíriaci sa vzruch dosiahne túto časť neurónu, dochádza k aktivácií napäťovo ovládaných kalciových kanálov a vtoku Ca2+ do bunky. Zvýšená koncentrácia vápnika aktivuje proces exocytózy a zo synaptických vačkov sa do štrbiny uvoľňuje chemická látka – mediátor do synaptickej štrbiny.[2] Mediátor putuje synaptickou štrbinou, až dosiahne membránu postsynaptickej časti. Väzbou mediátora na jej receptory v nej dochádza k spusteniu kaskády procesov, ktorého výsledkom je vznik akčného potenciálu a ďalšie šírenie vzruchu. Prenos vzruchu je pomerne pomalý, trvá minimálne 0,5 ms.
Funkčné typy
Ak synapsie fungujú vyššie popísaným spôsobom, označujú sa ako tzv. chemické synapsie. Tieto prevládajú u človeka a vyšších stavovcov. Okrem chemických existujú ešte elektrické a zmiešané synapsie.
Elektrické synapsie umožňujú neobyčajne rýchly prenos vzruchovej aktivity medzi neurónmi. Presynaptická a postsynaptická membrána sú pri tomto type prenosu veľmi blízko (ich vzdialenosť je menšia ako 2 nm), čo umožňuje priamy prechod vzruchu. U cicavcov (Mammalia) sa tento typ vyskytuje iba zriedka (napr. v mozočku potkanov a mačiek).
Zmiešané synapsie predstavujú kombináciu chemickej a elektrickej synapsie. Je to zvláštny typ spojenia, kde sa na jednej a tej istej synapsie uskutočňuje chemický aj elektrický prenos vzruchu. Tento typ sa vyskytuje iba u nižších stavovcov (napr. v CNS rýb, v mozočku a mieche žiab a pod.).
Regulácia
Inhibícia (zníženie citlivosti synapsie na podnety) môže byť vyvolaná dvomi spôsobmi:
- postsynaptická inhibícia – uvoľnený mediátor z inhibičnej synapsie spôsobí otvorenie Cl- a K+ kanálov na postsynaptickej membráne a tým vyvolá jej hyperpolarizáciu; následkom toho je potrebný silnejší stimul na dosiahnutie prahu pre vznik akčného potenciálu
- presynaptická ihnibícia – inhibičná synapsia tu končí v presynaptickej oblasti výbežku neurónu, ktorého signál má utlmovať; čiastočnou depolarizáciou presynaptickej membrány znižuje účinok „hlavného“ akčného potenciálu – časť presynaptickej membrány na určitý čas prestane reagovať na prichádzajúce vzruchy. Množstvo mediátora uvoľneného do „hlavnej“ synapsie sa tak pri príchode „hlavného“ akčného potenciálu zmenší a následne tak zníži jeho schopnosť preniesť signál na ďalší neurón.
Pozri aj
Referencie
- ↑ a b PETROVICKÝ, Pavel. Klinická neuroanatomie CNS. Praha : Triton, 2008. ISBN 978 – 80-7387 – 039-3 Chybné ISBN. Kapitola Obecná neuroanatomie, s. 35. (česky)
- ↑ a b KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978 – 80-247 – 3068-4 Chybné ISBN. (po česky)
Externé odkazy
Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.