Synapsia (neurológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: 78-80 → 78 – 80 (4), - →  –  (14)
Riadok 4: Riadok 4:


== Dejiny ==
== Dejiny ==
V minulosti bol nervový systém človeka považovaný za sieť vzájomne pospájaných buniek. Až tzv. neurónová teória považovala každú nervovú bunku za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku. Presadila sa koncom 19. storočia a jej definitívnu platnosť potvrdil elektrónový mikroskop, ktorý dokázal priamo synapsie zobraziť. <ref name=Petrovicky>{{Citácia knihy
V minulosti bol nervový systém človeka považovaný za sieť vzájomne pospájaných buniek. Až tzv. neurónová teória považovala každú nervovú bunku za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku. Presadila sa koncom 19. storočia a jej definitívnu platnosť potvrdil elektrónový mikroskop, ktorý dokázal priamo synapsie zobraziť.<ref name=Petrovicky>{{Citácia knihy
| priezvisko = Petrovický
| priezvisko = Petrovický
| meno = Pavel
| meno = Pavel
Riadok 12: Riadok 12:
| miesto = Praha
| miesto = Praha
| rok = 2008
| rok = 2008
| isbn = 978-80-7387-039-3
| isbn = 978 – 80-7387 – 039-3
| kapitola = Obecná neuroanatomie
| kapitola = Obecná neuroanatomie
| strany = 35
| strany = 35
Riadok 20: Riadok 20:
== Delenie ==
== Delenie ==
Synapsie sa delia podľa miesta prepojenia na:
Synapsie sa delia podľa miesta prepojenia na:
* ''axo-dendritické'' - k prenosu vzruchu dochádza z [[axón]]u na [[dendrit]] ďalšieho neurónu
* ''axo-dendritické'' – k prenosu vzruchu dochádza z [[axón]]u na [[dendrit]] ďalšieho neurónu
* ''axo-somatické'' - prenos axón - telo neurónu
* ''axo-somatické'' – prenos axón – telo neurónu
* ''axo-axónové'' - prenos axón - axón
* ''axo-axónové'' – prenos axón – axón
* ''dendro-dendritické'' - prenos dendrit - dendrit
* ''dendro-dendritické'' – prenos dendrit – dendrit
* ''somato-dendritické'' - prenos telo neurónu - dendrit
* ''somato-dendritické'' – prenos telo neurónu – dendrit
* ''somato-somatické''
* ''somato-somatické''
Podľa efektu na:<ref name=kittnar>{{Citácia knihy
Podľa efektu na:<ref name=kittnar>{{Citácia knihy
Riadok 34: Riadok 34:
| miesto = Praha
| miesto = Praha
| rok = 2011
| rok = 2011
| isbn = 978-80-247-3068-4
| isbn = 978 – 80-247 – 3068-4
| kapitola =
| kapitola =
| strany =
| strany =
| jazyk = po česky
| jazyk = po česky
}}</ref>
}}</ref>
* ''excitačné'' - stimulujú nejakú činnosť (prevod vzruchu, činnosť špecializovanej bunky)
* ''excitačné'' – stimulujú nejakú činnosť (prevod vzruchu, činnosť špecializovanej bunky)
* ''inhibičné'' - utlmujú nejakú činnosť
* ''inhibičné'' – utlmujú nejakú činnosť


==Zloženie==
==Zloženie==
Synapsia sa skladá z 3 základných častí:
Synapsia sa skladá z 3 základných častí:
*presynaptickej,
*presynaptickej,
*postsynaptickej,
*postsynaptickej,
*synaptickej štrbiny, ktorá sa nachádza medzi nimi.
*synaptickej štrbiny, ktorá sa nachádza medzi nimi.


''Presynaptická časť'' je obvykle vakovito rozšírenou koncovou časťou axónu. Táto časť okrem [[mitochondria|mitochondrií]] a ďalších [[organela|organel]] obsahuje predovšetkým synaptické vačky, nahromadené pri ''synaptickej štrbine''. Potom čo šíriaci sa vzruch dosiahne túto časť neurónu, dochádza k aktivácií napäťovo ovládaných [[vápnik|kalciových]] kanálov a vtoku Ca<sup>2+</sup> do bunky. Zvýšená koncentrácia vápnika aktivuje proces [[exocytóza|exocytózy]] a zo synaptických vačkov sa do štrbiny uvoľňuje chemická látka – [[mediátor]] do synaptickej štrbiny.<ref name=kittnar></ref> Mediátor putuje synaptickou štrbinou, až dosiahne membránu ''postsynaptickej časti''. Väzbou mediátora na jej [[receptor]]y v nej dochádza k spusteniu kaskády procesov, ktorého výsledkom je vznik [[akčný potenciál|akčného potenciálu]] a ďalšie šírenie vzruchu. Prenos vzruchu je pomerne pomalý, trvá minimálne 0,5 ms.
''Presynaptická časť'' je obvykle vakovito rozšírenou koncovou časťou axónu. Táto časť okrem [[mitochondria|mitochondrií]] a ďalších [[organela|organel]] obsahuje predovšetkým synaptické vačky, nahromadené pri ''synaptickej štrbine''. Potom čo šíriaci sa vzruch dosiahne túto časť neurónu, dochádza k aktivácií napäťovo ovládaných [[vápnik|kalciových]] kanálov a vtoku Ca<sup>2+</sup> do bunky. Zvýšená koncentrácia vápnika aktivuje proces [[exocytóza|exocytózy]] a zo synaptických vačkov sa do štrbiny uvoľňuje chemická látka – [[mediátor]] do synaptickej štrbiny.<ref name=kittnar /> Mediátor putuje synaptickou štrbinou, až dosiahne membránu ''postsynaptickej časti''. Väzbou mediátora na jej [[receptor]]y v nej dochádza k spusteniu kaskády procesov, ktorého výsledkom je vznik [[akčný potenciál|akčného potenciálu]] a ďalšie šírenie vzruchu. Prenos vzruchu je pomerne pomalý, trvá minimálne 0,5 ms.


==Funkčné typy==
==Funkčné typy==
Riadok 59: Riadok 59:
== Regulácia ==
== Regulácia ==
Inhibícia (zníženie citlivosti synapsie na podnety) môže byť vyvolaná dvomi spôsobmi:
Inhibícia (zníženie citlivosti synapsie na podnety) môže byť vyvolaná dvomi spôsobmi:
* ''postsynaptická inhibícia'' - uvoľnený mediátor z inhibičnej synapsie spôsobí otvorenie Cl<sup>-</sup> a K<sup>+</sup> kanálov na postsynaptickej membráne a tým vyvolá jej hyperpolarizáciu; následkom toho je potrebný silnejší stimul na dosiahnutie prahu pre vznik akčného potenciálu
* ''postsynaptická inhibícia'' – uvoľnený mediátor z inhibičnej synapsie spôsobí otvorenie Cl<sup>-</sup> a K<sup>+</sup> kanálov na postsynaptickej membráne a tým vyvolá jej hyperpolarizáciu; následkom toho je potrebný silnejší stimul na dosiahnutie prahu pre vznik akčného potenciálu
* ''presynaptická ihnibícia'' - inhibičná synapsia tu končí v presynaptickej oblasti výbežku neurónu, ktorého signál má utlmovať; čiastočnou depolarizáciou presynaptickej membrány znižuje účinok „hlavného“ akčného potenciálu - časť presynaptickej membrány na určitý čas prestane reagovať na prichádzajúce vzruchy. Množstvo mediátora uvoľneného do „hlavnej“ synapsie sa tak pri príchode „hlavného“ akčného potenciálu zmenší a následne tak zníži jeho schopnosť preniesť signál na ďalší neurón.
* ''presynaptická ihnibícia'' – inhibičná synapsia tu končí v presynaptickej oblasti výbežku neurónu, ktorého signál má utlmovať; čiastočnou depolarizáciou presynaptickej membrány znižuje účinok „hlavného“ akčného potenciálu – časť presynaptickej membrány na určitý čas prestane reagovať na prichádzajúce vzruchy. Množstvo mediátora uvoľneného do „hlavnej“ synapsie sa tak pri príchode „hlavného“ akčného potenciálu zmenší a následne tak zníži jeho schopnosť preniesť signál na ďalší neurón.


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 10:18, 3. september 2012

Synapsia (z gr. syn = spolu, haptein = chopiť) je miesto styku medzi neurónmi alebo medzi neurónmi a inými bunkami. Slúži na prenos vzruchov z bunky do bunky, väčšinou jednosmerne. Plazmatická membrána synapsie je úzko špecializovaná a obsahuje špecifické receptory.

Názov synapsia zaviedol v roku 1897 Charles Scott Sherrington.[1]

Dejiny

V minulosti bol nervový systém človeka považovaný za sieť vzájomne pospájaných buniek. Až tzv. neurónová teória považovala každú nervovú bunku za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku. Presadila sa koncom 19. storočia a jej definitívnu platnosť potvrdil elektrónový mikroskop, ktorý dokázal priamo synapsie zobraziť.[1]

Delenie

Synapsie sa delia podľa miesta prepojenia na:

  • axo-dendritické – k prenosu vzruchu dochádza z axónu na dendrit ďalšieho neurónu
  • axo-somatické – prenos axón – telo neurónu
  • axo-axónové – prenos axón – axón
  • dendro-dendritické – prenos dendrit – dendrit
  • somato-dendritické – prenos telo neurónu – dendrit
  • somato-somatické

Podľa efektu na:[2]

  • excitačné – stimulujú nejakú činnosť (prevod vzruchu, činnosť špecializovanej bunky)
  • inhibičné – utlmujú nejakú činnosť

Zloženie

Synapsia sa skladá z 3 základných častí:

  • presynaptickej,
  • postsynaptickej,
  • synaptickej štrbiny, ktorá sa nachádza medzi nimi.

Presynaptická časť je obvykle vakovito rozšírenou koncovou časťou axónu. Táto časť okrem mitochondrií a ďalších organel obsahuje predovšetkým synaptické vačky, nahromadené pri synaptickej štrbine. Potom čo šíriaci sa vzruch dosiahne túto časť neurónu, dochádza k aktivácií napäťovo ovládaných kalciových kanálov a vtoku Ca2+ do bunky. Zvýšená koncentrácia vápnika aktivuje proces exocytózy a zo synaptických vačkov sa do štrbiny uvoľňuje chemická látka – mediátor do synaptickej štrbiny.[2] Mediátor putuje synaptickou štrbinou, až dosiahne membránu postsynaptickej časti. Väzbou mediátora na jej receptory v nej dochádza k spusteniu kaskády procesov, ktorého výsledkom je vznik akčného potenciálu a ďalšie šírenie vzruchu. Prenos vzruchu je pomerne pomalý, trvá minimálne 0,5 ms.

Funkčné typy

Ak synapsie fungujú vyššie popísaným spôsobom, označujú sa ako tzv. chemické synapsie. Tieto prevládajú u človeka a vyšších stavovcov. Okrem chemických existujú ešte elektrické a zmiešané synapsie.

Elektrické synapsie umožňujú neobyčajne rýchly prenos vzruchovej aktivity medzi neurónmi. Presynaptická a postsynaptická membrána sú pri tomto type prenosu veľmi blízko (ich vzdialenosť je menšia ako 2 nm), čo umožňuje priamy prechod vzruchu. U cicavcov (Mammalia) sa tento typ vyskytuje iba zriedka (napr. v mozočku potkanov a mačiek).

Zmiešané synapsie predstavujú kombináciu chemickej a elektrickej synapsie. Je to zvláštny typ spojenia, kde sa na jednej a tej istej synapsie uskutočňuje chemický aj elektrický prenos vzruchu. Tento typ sa vyskytuje iba u nižších stavovcov (napr. v CNS rýb, v mozočku a mieche žiab a pod.).

Regulácia

Inhibícia (zníženie citlivosti synapsie na podnety) môže byť vyvolaná dvomi spôsobmi:

  • postsynaptická inhibícia – uvoľnený mediátor z inhibičnej synapsie spôsobí otvorenie Cl- a K+ kanálov na postsynaptickej membráne a tým vyvolá jej hyperpolarizáciu; následkom toho je potrebný silnejší stimul na dosiahnutie prahu pre vznik akčného potenciálu
  • presynaptická ihnibícia – inhibičná synapsia tu končí v presynaptickej oblasti výbežku neurónu, ktorého signál má utlmovať; čiastočnou depolarizáciou presynaptickej membrány znižuje účinok „hlavného“ akčného potenciálu – časť presynaptickej membrány na určitý čas prestane reagovať na prichádzajúce vzruchy. Množstvo mediátora uvoľneného do „hlavnej“ synapsie sa tak pri príchode „hlavného“ akčného potenciálu zmenší a následne tak zníži jeho schopnosť preniesť signál na ďalší neurón.

Pozri aj

Referencie

  1. a b PETROVICKÝ, Pavel. Klinická neuroanatomie CNS. Praha : Triton, 2008. ISBN 978 – 80-7387 – 039-3 Chybné ISBN. Kapitola Obecná neuroanatomie, s. 35. (česky)
  2. a b KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978 – 80-247 – 3068-4 Chybné ISBN. (po česky)

Externé odkazy

Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.