Rašelina: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: gl:Turba |
d r2.7.3) (robot Pridal: ka:ტორფი |
||
| Riadok 86: | Riadok 86: | ||
[[it:Torba]] |
[[it:Torba]] |
||
[[ja:泥炭]] |
[[ja:泥炭]] |
||
[[ka:ტორფი]] |
|||
[[ko:이탄]] |
[[ko:이탄]] |
||
[[lt:Durpės]] |
[[lt:Durpės]] |
||
Verzia z 09:06, 5. september 2012
| Rašelina | |
 Rašelina z Poľska | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | bitúmeny, celulóza, íly |
| Vlastnosti | |
| Farba | hnedá až čierna |
Rašelina je tmavohnedé až čierne rezíduum, ktoré vzniká pri rozklade a rozpade machov, trávnatých rastlín a stromov vo vlhkom a močiarnom prostredí[1], tzv. rašeliniskách. Na Zemi sa nachádzajú asi 4 bilióny m³ rašeliny, ktoré pokrývajú približne 2% zemského povrchu (asi 3 milióny km²), a obsahujú asi 8 miliárd terajoulov energie.[2]
Zloženie a vlastnosti
Rašelina je prírodný organogénny sediment, ktorý obsahuje minimálne 50% spáliteľných látok v sušine[3]. Vznikajú rašelinením (ulmifikáciou), t. j. nedokonalým rozkladom odumretých rašelinotvorných rastlín vo vlhkom prostredí, obyčajne pod vodou za nedostatočného prístupu kyslíka. Obsahujú prímes minerálnych látok. Rašeliny dostávajú pomenovanie podľa prevládajúcich rastlín, z ktorých sa rašelina tvorila (ostricová, machová, jelšová, brezová atď.).
Vzhľadom na nadmorskú výšku sa rozoznávajú dva typy rašelinísk - vrchovisková a slatinná. Podľa štruktúry možno rozlíšiť niekoľko typov rašeliny: vláknité, hubovité a drevité. Z praktického hľadiska sa delí na čistú (obsah nespáliteľných látok a popola je nižší ako 15%) a zemitú (obsah nespáliteľných látok vyšší ako 15 %)[3].
V miernom pásme vznikajú rašeliniská prevažne od konca pleistocénu po súčasnosť. Za vhodných podmienok sa rašelina v priebehu niekoľkých miliónov rokov zmení na lignit.
Výskyt
Rašeliniská tvoria asi 60% svetových mokrín. Významné sú hlavne v krajinách s miernym a chladným podnebím ako je Írsko, Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Fínsko, Estónsko, Škótsko, Poľsko, severné Nemecko, Holandsko, krajiny Škandinávie alebo Kanada, štáty Michigan, Minnesota, Florida v USA. Z južnej pologule sú známe z Nového Zélandu, južnej Patagónie a Falklandských ostrovov.
V Západných Karpatoch tvoria vrchoviská 30% a slatiny 70% rašelinísk. Vrchoviská sa vyskytujú na Orave, Liptove, Spiši, vo Vysokých a Nízkych Tatrách, menej na strednom Slovensku a v Slovenskom rudohorí. Slatiny sú rozšírené na Záhorí, Žitnom ostrove (tzv. šúry), Východoslovenskej nížine (blatá) a pozdĺž vodných tokov.[4]
Použitie
Rašelina má všestranné použitie. V minulosti ale i v súčasnosti sa využíva ako palivo. V súčasnej dobe sa väčšina vyťaženej rašeliny spotrebuje v poľnohospodárstve a lesníctve na výrobu kompostov a hnojív. Využíva sa i v chemickom priemysle.[4]
Referencie
- ↑ Howell, J.V. (Editor) 1960: Glossary of geology and related sciences. American Geological Institute, Washington D.C., 325 s.
- ↑ World Energy Council. Survey of Energy Resources 2007 [online]. 2007, [cit. 2008-08-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska. V. zväzok. R - Š. Veda, Bratislava, s. 38 - 39
- ↑ a b Minerály a horniny Slovenska - Rašelina [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-14]. Dostupné online.
Ďalšie zdroje
Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rašelina
