Ján Francisci-Rimavský: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 62.168.111.58 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 16: | Riadok 16: | ||
Pochádzal z remeselníckej rodiny. Od roku 1827 navštevoval ľudovú školu v [[Hnúšťa|Hnúšti]], 1830 – 34 študoval na latinskej škole v [[Ožďany|Ožďanoch]], 1834 – 39 na [[Evanjelické lýceum v Levoči|ev. lýceu v Levoči]], 1839 – 43 v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku 1843 zložil kandidátsku skúšku z teológie, o niečo neskôr (1845 – 47) pokračoval v štúdiu na práve v [[Prešovské kolégium|prešovskom kolégiu]]. Počas štúdia v [[Bratislava|Bratislave]] sa zoznámil s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. |
Pochádzal z remeselníckej rodiny. Od roku 1827 navštevoval ľudovú školu v [[Hnúšťa|Hnúšti]], 1830 – 34 študoval na latinskej škole v [[Ožďany|Ožďanoch]], 1834 – 39 na [[Evanjelické lýceum v Levoči|ev. lýceu v Levoči]], 1839 – 43 v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku 1843 zložil kandidátsku skúšku z teológie, o niečo neskôr (1845 – 47) pokračoval v štúdiu na práve v [[Prešovské kolégium|prešovskom kolégiu]]. Počas štúdia v [[Bratislava|Bratislave]] sa zoznámil s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. |
||
Pracoval ako námestník profesora na katedre reči a literatúry v [[Levoča|Levoči |
Pracoval ako námestník profesora na katedre reči a literatúry v [[Levoča|Levoči]]. V roku [[1848]] organizoval národné gardy. Bol odsúdený do väzenia a po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu. |
||
Po revolúcii pracoval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a v rokoch [[1853]] – [[1859]] |
Po revolúcii pracoval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a v rokoch [[1853]] – [[1859]] v [[Debrecín]]e. V rokoch [[1861]] – [[1863]] bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Bol predsedom dočasného výboru [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V roku [[1864]] – [[1865]] bol [[župan]]om [[Liptov (župa)|Liptovskej stolice]], po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa presťahoval do [[Revúca (mesto)|Revúcej]], kde pôsobil ako hlavný dozorca vyššieho gymnázia v [[Revúca (mesto)|Revúcej]]. V roku [[1872]] sa presťahoval do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]a sa stal predsedom [[Kníhtlačiarsky účastinársky spolok|Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku]] v Martine, a bol ním až do roku [[1898]]. Pochovaný je na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. |
||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
||
Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise [[Nitra (časopis)|Nitra]]. Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom. V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal |
Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise [[Nitra (časopis)|Nitra]]. Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom. V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal v roku 1871 vydávať. |
||
Dal im príznačný názov ''"Poviedky pre slovenské dietky".'' Zaradil doň rozprávky ''"Starý človek a dvanásť oviec","Pamodaj šťastia, lavička" a "Zlatá priadka".'' V tom istom roku vydal aj rozšírenú reedíciu prvého zväzku obľúbenej štúrovskej Zorničky. |
|||
Čítaním detí a mládeže sa stal aj jeho "vlastný životopis", najmä jeho prvá časť, v ktorej plasticky opisuje svoje detstvo a pomery v uhorských školách. |
|||
== Dielo == |
|||
Prekladal aj divadelné hry, hlavne z polštiny. |
|||
* [[1844]] – ''Ohlas'', báseň |
|||
* [[1844]] – ''Janko podhorský'', historická próza |
|||
* [[1844]] – ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', prvá tlačená publikácia v štúrovskej slovenčine, Bratislava |
|||
* [[1845]] – ''Slovenskje povesti'', 1. diel, Levoča |
|||
* [[1868]] – ''Vzájomné pomocnice'', Budapešť |
|||
* [[1871]] – ''Poviedky pre slovenské dietky'', Martin |
|||
* [[1871]] – ''Zornička'', Martin |
|||
* [[1889]] – ''Iskry zo zaviatej pahreby'', zbierka ľúbostných básní, Martin |
|||
* [[1895]] – ''Nákres povstania, ustrojenia, vyvinovania sa a výsledku účinkovania kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] a jeho kníhtlačiarne za prvých dvadsaťpäť rokov ([[1870]] – [[1894]]) jeho jestvovania'', Martin |
|||
* [[1897]] – ''Črty z doby moysesovskej'', dielo o osudoch [[Štefan Moyzes|Š. Moysesa]], prvého predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] pri príležitosti jeho 100. narodenín |
|||
* [[1899]] – ''Vyšetrovanie Slovenského ústavu na evanj. lyceume v Prešporku r. 1843'', Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 651 – 665 |
|||
* [[1899]] – ''Osvedčenie Štefana Marka Daxnera, podané r. 1848 Eugenovi Kubínyimu... o proklamácii "Bratia Slováci"'', Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 714 – 721 |
|||
* [[1904]] – ''Vlastný životopis'', Martin (publikovaný prvý raz v Slovenských pohľadoch na pokračovanie v rokoch 1909 a 1910) |
|||
Preklady: |
|||
* [[1871]] – [[Shakespeare]], W. : ''Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka'', Martin |
|||
* [[1880]] – Börnstein, H. : ''Oklamaní klamári'', Martin |
|||
* [[1880]] – [[Aleksander Fredro|Fredro, A.]] : ''Dámy a husári'', Martin |
|||
* [[1900]] – [[Roderich Benedix|Benedix, R.]] : ''Nežné príbuzenstvo'', Martin |
|||
* [[1900]] – [[Aleksander Fredro|Fredro, A.]] : ''Hrúza, čo sa robí'', Martin |
|||
* [[1907]] – Birch-Pfeifer, Ch. : ''Diablik'', Martin |
|||
== Rodina == |
|||
* Otec Ján Francisci, krajčír (1800 – 1836), matka Mária, rod. Chrapanová (1804 – 1875). |
|||
* Mal dvoch bratov. |
|||
* Manželka Amália, rod. Kasanická (1833 – 1876), mal dcéru a dvoch synov: syn [[Miloslav Francisci]] bol hudobným skladateľom a autorom prvých slovenských [[opereta|operiet]]. |
|||
== Iné projekty == |
|||
{{projekt|commons=Category:Ján Francisci-Rimavský}} |
|||
== Externé odkazy == |
|||
* [http://zlatyfond.sme.sk/autor/194/Jan-Francisci Plné texty diel J. Francisciho] |
|||
{{DEFAULTSORT:Francisci-Rimavský, Ján}} |
|||
[[Kategória:Narodenia v 1822]] |
|||
[[Kategória:Úmrtia v 1905]] |
|||
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] |
|||
[[Kategória:Slovenskí básnici]] |
|||
[[Kategória:Slovenskí národní buditelia]] |
|||
[[Kategória:Politici SNS (historickej)]] |
|||
[[cs:Ján Francisci-Rimavský]] |
|||
[[de:Ján Francisci-Rimavský]] |
|||
[[it:Ján Francisci-Rimavský]] |
|||
[[ru:Францисци, Ян]] |
Verzia z 08:05, 24. september 2012
Ján Francisci-Rimavský | |
slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik | |
Narodenie | 1. jún 1822 Hnúšťa, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 7. marec 1905 (82 rokov) Martin, Rakúsko-Uhorsko |
Odkazy | |
Commons | Ján Francisci-Rimavský |
Ján Francisci-Rimavský, vlastným menom Ján Francisci, tiež Janko Francisci, pseudonymy Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.
Životopis
Pochádzal z remeselníckej rodiny. Od roku 1827 navštevoval ľudovú školu v Hnúšti, 1830 – 34 študoval na latinskej škole v Ožďanoch, 1834 – 39 na ev. lýceu v Levoči, 1839 – 43 v Bratislave. V roku 1843 zložil kandidátsku skúšku z teológie, o niečo neskôr (1845 – 47) pokračoval v štúdiu na práve v prešovskom kolégiu. Počas štúdia v Bratislave sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom.
Pracoval ako námestník profesora na katedre reči a literatúry v Levoči. V roku 1848 organizoval národné gardy. Bol odsúdený do väzenia a po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu.
Po revolúcii pracoval v Banskej Bystrici a v rokoch 1853 – 1859 v Debrecíne. V rokoch 1861 – 1863 bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Bol predsedom dočasného výboru Matice slovenskej. V roku 1864 – 1865 bol županom Liptovskej stolice, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa presťahoval do Revúcej, kde pôsobil ako hlavný dozorca vyššieho gymnázia v Revúcej. V roku 1872 sa presťahoval do Martinaa sa stal predsedom Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku v Martine, a bol ním až do roku 1898. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Tvorba
Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Nitra. Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom. V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal v roku 1871 vydávať. Dal im príznačný názov "Poviedky pre slovenské dietky". Zaradil doň rozprávky "Starý človek a dvanásť oviec","Pamodaj šťastia, lavička" a "Zlatá priadka". V tom istom roku vydal aj rozšírenú reedíciu prvého zväzku obľúbenej štúrovskej Zorničky. Čítaním detí a mládeže sa stal aj jeho "vlastný životopis", najmä jeho prvá časť, v ktorej plasticky opisuje svoje detstvo a pomery v uhorských školách. Prekladal aj divadelné hry, hlavne z polštiny.