Viktória (švédska princezná): Rozdiel medzi revíziami

	Viktória, korunná švédska princezná,; vojvodkyňa z Västergötland
	; dedička švédskeho trónu
Narodenie	14. júl 1977 (46 rokov); Štokholm
Podpis
Odkazy
Commons	Viktória
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 21:08, 29. september 2012

Viktória, korunná švédska princezná, vojvodkyňa z Västergötland švéd. Victoria, Sveriges kronprinsessa, hertiginna av Västergötland, celé meno: Victoria Ingrid Alice Désirée; (* 14. júl 1977, Štokholm) je dedička švédskeho trónu. Ak nastúpi na trón ako sa očakáva, bude v poradí štvrtou švédskou kráľovnou – panovníčkou (po Margaréte I., Kristíne I. a Ulrike Eleonóre) a prvou švédskou panovníčkou od roku 1720.

Vyznamenania

Rok	Štát	Vyznamenanie
1995		Rad Serafínov
1995		Rad slona
1995		Rad svätého Olafa
1995		Rad troch hviezd
1995		Rad kríža zeme Panny Márie
1996		Rad bielej ruže
1997		Ehrenzeichen für Verdienste um die Republik Österreich^[1]
2001		Ordre de Léopold
2004		Rad islandského sokola
2008		Odznak cti
2011		Valgetähe teenetemärk

Detstvo

Viktória sa narodila 14. júla 1977 v Štokholme a je najstaršou z troch detí švédskeho kráľovského páru, kráľa Carla XVI. Gustafa a jeho nemeckej manželky kráľovnej Silvie, rod. Sommerlathovej. Je členkou kráľovskej rodu Bernadottovcov. V roku 1979 po zmene ústavy bola vymenovaná za švédsku korunnú princeznú v nástupníctve na švédsky trón pred jej mladším bratom Carlom Philipom. Jej nástupníctvo na trón formálne nadobudlo účinnosť 1. januára 1980 ústavnou zmenou zákona o nástupníctve zaisťujúceho prednostné právo prvorodenectva, čím prestali byť upredstňovaní mužskí potomkovia. Švédsko je pritom prvou krajinou, ktorá tento nástupnícky poriadok zaviedla. Po rodovej línii svojho otca je i 205. dedičkou v poradí na britský trón.

Svoje rodné mená zdedila princezná po viacerých príbuzných. Svoje prvé meno zdedila po svoje pra-pra starej matke, Viktórii z Badenu, manželke švédskeho kráľa Gustafa V. Ďalšie mená má po svojej pratete Ingrid Dánskej, po starej matke z matkinej strany Alice Sommerlath (rodenej de Toledo) a napokon po Désirée Clary, manželke Charles XIV. Johna a bývalej snúbenici Napoleona I.

Pokrstená bola v kráľovskom palácovom chráme 27. septembra 1977. Jej krstnými rodičmi sú nórsky kráľ Harald V., Ralf Sommerlath (brat jej matky), holandská kráľovná Beatrix a jej teta, princezná Désirée, barónka zo Silfverschiöld.

Rovnako i Viktória je krstnou matkou viacerým kráľovským deťom, poväčšine budúcim následníkom, ako: nórska princezná Ingrid Alexandra, holandská princezná Catharina-Amalia, dánsky prince Christian, belgická princezná Eléonore, atď.

Vzdelanie

Viktória navštevovala štátnu základnú školu (Ålstensskolan) a gymnázium Enskilda v Štokholme, kde zmaturovala v roku 1996. Nasledujúci školský rok (1996/97) študovala na francúzskej Université Catholique de l'Ouest v Angers, následne v jeseni roku 1997 sa zúčastnila na špeciálnom študijnom programe, čo bolo súčasťou práce pre švédsky parlament. Počas rokov 1998 - 2000 sa Viktória zdržiavala v Spojených štátoch, kde študovala rôzne predmety na Yale University, New Haven, Connecticut.

V máji 1999 pôsobila na švédskej ambasáde vo Washingtone, D.C. V roku 2000 študovala riešenie konfliktov a medzinárodné udržanie mieru na „Švédskej akadémii národnej obrany“ (Försvarshögskolan). Viktória viedla švédske predsedníctvo Európskej únie a dokončila študijný program Vládne úradníctvo (Rosenbad) v roku 2001.

Počas letného semestra v roku 2002, Viktrória ukončila študijný program vo Švédskej medzinárodnej agentúre rozvojovej spolupráce (Sida). V júni a septembri pôsobila v sídle OSN v New Yorku; v jeseni vo Švédskom obchodnom zastupiteľstve v Berlíne a Paríži.

V roku 2003 Viktóriine štúdiá pokračovali návštevou švédskych podnikov, štúdiom vnútroštátneho programu poľnohospodárstva a lesníctva, rovnako ako i absolvovaním základnej vojenskej služby výcvikom v SWEDINT (the Swedish Armed Forces International Centre).

V roku 2004 pokračovala návštevou švédskych podnikov a v jeseni kurzmi politických vied, medzinárodných vzťahov a riešením konfliktov na Švédskej akadémii národnej obrany. V roku 2005 študovala na Štokholmskej univerzite.

V roku 2006 sa zapísala do programu ministerstva zahraničných vecí pre diplomatov, ktorý prebiehal od septembra 2006 do júna 2007. Ide o výcvikový program pre mladých budúcich diplomatov, ktorý umožňuje nahliadnuť do ministerskej práce, styku s cudzinou a bezpečnostných zložiek a vzájomných vzťahov Švédska s okolitým svetom. Výučba zahŕňa prednášky, semináre, skupinovú prácu a návštevy úradov a inštitúcií.

V roku 2007 absolvovala súkromné štúdiá francúzštiny a zúčastnila sa na stáži ako veľvyslankyňa Švédska v Európskej únii. V júni 2009 promovala s titulom bakalár umenia na Uppsala University.

Zmena postavenia

Bola ustanovená za korunnú princeznú a priamu dedičku švédskeho trónu 1. januára 1980 zmenou zákona o nástupníctve z roku 1810 (Successionsordningen). Táto ústavná zmena znamenala, že dedičom trónu sa stane prvorodené dieťa monarchu bez ohľadu na pohlavie.

Keď sa stala dedičkou, získala tiež titul vojvodkyňa z Västergötlandu, čo je jednou z historických provincií Švédska.

Pred touto ústavnou zmenou, priamym dedičom na trón bol jej mladší brat, prince Carl Philip, vojvoda z Värmland. V súčasnosti je tretím v poradí na trón, po dcére Viktóriinej dcére Estelle. Viktória má ešte mladšiu sestru, princeznú Madeleine, vojvodkyňu z Hälsingland a Gästrikland.

Referencie

↑ Aufstellung aller durch den Bundespräsidenten verliehenen Ehrenzeichen für Verdienste um die Republik Österreich ab 1952

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viktória (švédska princezná)

Externé odkazy

Oficiálna stránka kráľovského dvora

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Aufstellung aller durch den Bundespräsidenten verliehenen Ehrenzeichen für Verdienste um die Republik Österreich ab 1952

[1]

@@ Riadok 46: / Riadok 46: @@
 == Vzdelanie ==
-:Viktória navštevovala štátnu základnú školu (Ålstensskolan) a gymnázium Enskilda v Štokholme, kde zmaturovala v roku 1996. Nasledujúci školský rok (1996/97) študovala na francúzskej Université Catholique de l'Ouest v Angers, následne v jeseni roku 1997 sa zúčastnila na špeciálnom študijnom programe, čo bolo súčasťou práce pre švédsky parlament. Počas rokov 1998 - 2000 sa Viktória zdržiavala v Spojených štátoch, kde študovala rôzne predmety na Yale University, New Haven, Connecticut.
+:Viktória navštevovala štátnu základnú školu (Ålstensskolan) a gymnázium Enskilda v Štokholme, kde zmaturovala v roku 1996. Nasledujúci školský rok (1996/97) študovala na francúzskej Université Catholique de l'Ouest v Angers, následne v jeseni roku 1997 sa zúčastnila na špeciálnom študijnom programe, čo bolo súčasťou práce pre švédsky parlament. Počas rokov 1998 - 2000 sa Viktória zdržiavala v Spojených štátoch, kde študovala rôzne predmety na [[Yale University]], New Haven, Connecticut.
-:V máji 1999 pôsobila na švédskej ambasáde vo Washingtone, D.C. V roku 2000, študovala riešenie konfliktov a medzinárodné udržanie mieru na Švédskej akadémii národnej obrany (Försvarshögskolan). Viktória viedla švédske predsedníctvo Európskej únie a dokončila študijný program Vládne úradníctvo (Rosenbad) v roku 2001.
+V máji 1999 pôsobila na švédskej ambasáde vo [[Washington D.C.|Washingtone, D.C.]] V roku [[2000]] študovala riešenie konfliktov a medzinárodné udržanie mieru na „Švédskej akadémii národnej obrany“ (Försvarshögskolan). Viktória viedla švédske predsedníctvo Európskej únie a dokončila študijný program Vládne úradníctvo (Rosenbad) v roku [[2001]].
-:Počas letného semestra v roku 2002, Viktrória ukončila študijný program vo Švédskej medzinárodnej agentúre rozvojovej spolupráce (Sida). V júni a septembri pôsobila v sídle OSN v New Yorku; v jeseni vo Švédskom obchodnom zastupiteľstve v Berlíne a Paríži. V roku 2003, Viktóriine štúdiá pokračovali návštevou švédskych podnikov, štúdiom vnútroštátneho programu poľnohospodárstva a lesníctva, rovnako ako i absolvovaním základnej vojenskej služby výcvikom v SWEDINT (the Swedish Armed Forces International Centre).
-:V roku 2004, Viktória pokračovala návštevou švédskych podnikov, a v jeseni kurzmi politických vied, medzinárodných vzťahov a riešením konfliktov na Švédskej akadémii národnej obrany. V roku 2005 študovala na Štokholmskej univerzite.
+Počas letného semestra v roku [[2002]], Viktrória ukončila študijný program vo Švédskej medzinárodnej agentúre rozvojovej spolupráce (Sida). V júni a septembri pôsobila v sídle [[OSN]] v [[New York]]u; v jeseni vo Švédskom obchodnom zastupiteľstve v Berlíne a Paríži.
-:V roku 2006, sa Viktória zapísala do programu ministerstva zahraničných vecí pre diplomaty, ktorý prebiehal od septembra 2006 do júna 2007. Ide o výcvikový program pre mladých budúcich diplomatov, ktorý umožňuje nahliadnuť do ministerskej práce, styku s cudzinou a bezpečnostných zložiek a vzájomných vzťahov Švédska s okolitým svetom. Výčba zahŕňa prednášky, semináre, skupinovú prácu a návštevy úradov a inštitúcií. V roku 2007, Viktória absolvovala súkromné štúdiá francúzštiny a zúčastnila sa na stáži ako veľvyslankyňu Švédska v Európskej únii. V júni 2009, promovala s titulom bakálar umenia na Uppsala University.
+V roku [[2003]] Viktóriine štúdiá pokračovali návštevou švédskych podnikov, štúdiom vnútroštátneho programu poľnohospodárstva a lesníctva, rovnako ako i absolvovaním základnej vojenskej služby výcvikom v SWEDINT (the Swedish Armed Forces International Centre).
+V roku [[2004]] pokračovala návštevou švédskych podnikov a v jeseni kurzmi politických vied, medzinárodných vzťahov a riešením konfliktov na Švédskej akadémii národnej obrany. V roku [[2005]] študovala na Štokholmskej univerzite.
+V roku [[2006]] sa zapísala do programu ministerstva zahraničných vecí pre diplomatov, ktorý prebiehal od septembra 2006 do júna 2007. Ide o výcvikový program pre mladých budúcich diplomatov, ktorý umožňuje nahliadnuť do ministerskej práce, styku s cudzinou a bezpečnostných zložiek a vzájomných vzťahov Švédska s okolitým svetom. Výučba zahŕňa prednášky, semináre, skupinovú prácu a návštevy úradov a inštitúcií.
+V roku [[2007]] absolvovala súkromné štúdiá [[Francúzština|francúzštiny]] a zúčastnila sa na stáži ako veľvyslankyňa [[Švédsko|Švédska]] v [[Európska únia|Európskej únii]]. V júni 2009 promovala s titulom [[bakalár]] umenia na [[Uppsala|Uppsala University]].
 == Zmena postavenia ==