Ján Francisci-Rimavský

Ján Francisci-Rimavský
slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik
Narodenie	1. jún 1822 Hnúšťa, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	7. marec 1905 (82 rokov) Martin, Rakúsko-Uhorsko
Odkazy
Commons	Ján Francisci-Rimavský
Biografický portál

Pamätník v Rimavskej Sobote

Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Ján Francisci-Rimavský, vlastným menom Ján Francisci, tiež Janko Francisci, pseudonymy Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.

Životopis

Pochádzal z remeselníckej rodiny. Od roku 1827 navštevoval ľudovú školu v Hnúšti, 1830 – 34 študoval na latinskej škole v Ožďanoch, 1834 – 39 na ev. lýceu v Levoči, 1839 – 43 v Bratislave. V roku 1843 zložil kandidátsku skúšku z teológie, o niečo neskôr (1845 – 47) pokračoval v štúdiu na práve v prešovskom kolégiu. Počas štúdia v Bratislave sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom.

Pracoval ako námestník profesora na katedre reči a literatúry v Levoči, neskôr u podžupana Gemerskej stolice G. Fáya. V roku 1848 s Š. M. Daxnerom a M. Bakulinym organizoval národné gardy. Bol odsúdený do väzenia (väznený v Plešivci a v Pešti) a po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu.

Po revolúcii pracoval v Banskej Bystrici a v rokoch 1853 – 1859 pôsobil ako župný komisár v Debrecíne. V roku 1860 sa stal v Budíne radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady. Popri superintendantovi K. Kuzmánym sa stal svetským predstaviteľom slovenských evanjelických cirkví v Uhorsku. V rokoch 1861 – 1863 bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Bol predsedom dočasného výboru Matice slovenskej a po jej založení doživotným čestným podpredsedom. V roku 1864 – 1865 bol županom Liptovskej stolice, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní bol penzionovaný, presťahoval sa do Revúcej, kde pôsobil ako hlavný dozorca vyššieho gymnázia v Revúcej. V roku 1872 sa natrvalo presťahoval do Martina, no zostáva v ústraní od kultúrneho i spoločenského a politického diania. V roku 1870 sa stal predsedom Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku v Martine, a bol ním až do roku 1898. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba

Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Nitra. Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom. V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať. Okrem práce na vlastných zbierkach povestí sa tiež spolupodielal na vydaniach Pavol Dobšinský/Dobšinského a Škultétyho zbierkach. V časopise Orol mu vyšlo viacero recenzií na súčasnú literárnu produkciu.

Dielo

• 1844 – Ohlas, báseň
• 1844 – Janko Podhorský, historická próza
• 1844 – Svojim vrstovňíkom na pamjatku, prvá tlačená publikácia v štúrovskej slovenčine, Bratislava
• 1845 – Slovenskje povesti, 1. diel, Levoča
• 1868 – Vzájomné pomocnice, Budapešť
• 1871 – Poviedky pre slovenské dietky, Martin
• 1871 – Zornička, Martin
• 1889 – Iskry zo zaviatej pahreby, zbierka ľúbostných básní, Martin
• 1895 – Nákres povstania, ustrojenia, vyvinovania sa a výsledku účinkovania kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom Martine a jeho kníhtlačiarne za prvých dvadsaťpäť rokov (1870 – 1894) jeho jestvovania, Martin
• 1897 – Črty z doby moysesovskej, dielo o osudoch Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej pri príležitosti jeho 100. narodenín
• 1899 – Vyšetrovanie Slovenského ústavu na evanj. lyceume v Prešporku r. 1843, Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 651 – 665
• 1899 – Osvedčenie Štefana Marka Daxnera, podané r. 1848 Eugenovi Kubínyimu... o proklamácii "Bratia Slováci", Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 714 – 721
• 1904 – Vlastný životopis, Martin (publikovaný prvý raz v Slovenských pohľadoch na pokračovanie v rokoch 1909 a 1910)

Preklady:

• 1871 – Shakespeare, W. : Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka, Martin
• 1880 – Börnstein, H. : Oklamaní klamári, Martin
• 1880 – Fredro, A. : Dámy a husári, Martin
• 1900 – Benedix, R. : Nežné príbuzenstvo, Martin
• 1900 – Fredro, A. : Hrúza, čo sa robí, Martin
• 1907 – Birch-Pfeifer, Ch. : Diablik, Martin

Rodina

• Otec Ján Francisci, krajčír (1800 – 1836), matka Mária, rod. Chrapanová (1804 – 1875).
• Mal dvoch bratov.
• Manželka Amália, rod. Kasanická (1833 – 1876), mal dcéru a dvoch synov: syn Miloslav Francisci bol hudobným skladateľom a autorom prvých slovenských operiet.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Francisci-Rimavský

Externé odkazy

• Plné texty diel J. Francisciho