Tatra T3

Električky T3 zaparkované vo vozovni

T3 je štvornápravová jednosmerná električka prevádzkovaná v mnohých mestách v mestskej a prímestskej hromadnej doprave.

T3 bola prvý krát vyrobená v závodoch Tatra ČKD v roku 1960.Tento prvý model sa začal testovať v Prahe v rokoch 1960-1961 bez cestujúcich a od 1962 s cestujúcimi s evidenčným číslom 6101 a o pár mesiacov bol dodaný ešte druhý prototyp T3 s číslom 6102.Do konca roku 1962 sa začalo so sériovou výrobou týchto električiek, ktorých sa predalo viac než 14 000 kusov a to do 48 krajín sveta, čo je svetový rekord a zatiaľ sa ho nepodarilo prekonať žiadnému inému výrobcovi električiek.

Električka T3 bola vyrobená ako náhrada za typ T2 ktorý mal nákladnú energetickú prevádzku. Od T2 sa T3 odlišovala už upraveným čelom a interiérom.Najväčšou zmenou však bola výrazne znížená hmnotnosť elektičky a odporová výzbroj typu TR37 .

Bŕzdny systém ostal nezmenený a aj T3 má elektrodynamickú, čeľusťovú a koľajnicovú brzdu.

Električky su vybavné manuálnymi pražskými spriahadlami čo umožňuje spájanie do súprav z maximálne troch elektrčiek ktoré su medzi sebou spojené pomocnými káblami po ktorých su vedené signály pre ovládanie zadných vozňov z prvej električky. Tieto káble však neumožňujú prenos prúdu a tak musia mať všetky vozne súpravy pripojené všetky pantografy.

Električky T3 sú dnes stále prevádzkované a ešte z ulíc len tak rýchlo nevymiznú. Ich životnosť výrazne predĺžuju modernizácie a generálne opravy pri ktorých električky dostanú maticové displeje,hlásiče zastávok, možnosť riadenia dverí cestujúcimi, nové pantografy a aj oveľa novší interiér, avšak dnes sa už na nich upravuje čokoľvek a častokrát sa pri modernizáciach prejaví aj moderná architektúra. Za úmyslom ešte viac znížit prevádzkové náklady sa vykonávajú aj výmeny odporovej výzbroje za tyristorovú alebo trazistorovú čo má za následok zníženie energetickej náročnosti až o 40% a zvýšenie spoľahlivosti.

T3 je vyrobená z celooceľovej zváranej konštukcie s oblými tvarmi a veľkými oknami a tromi skladacími dverami. Interér elektičky je obkladaný umakartom , sedadlá su z laminátu vačšinou červenej alebo sivej farby v usporiadaní 1+1.

Napájanie je realizované od výroby dodaným jednolištovým pantografom KE-13(neskoršie série mali KE-27) z trolejového vedenia s napätím trakčnej sústavy - 600V a maximálnym odberom prúdu do 500A, z tejto sústavy sú napájané 4 elektromotory typu TE 022, ktoré su sériovo radené v dvoch podvozkoch po 2 motory. Elektromotory vedia vyvinúť rýchlosť do 80km/h s celkovým výkonom 160kW.

Výskyt v zahraničí

• Česká republika (Praha, Plzeň, Brno, Liberec, Most a Litvínov, Olomouc a Ostrava)
• Slovensko (Bratislava, Košice)
• Nemecko (Lipsko, Chemnitz, Drážďany)
• Bosna a Hercegovina (Sarajevo)
• Chorvátsko (Záhreb, Osijek)
• Rusko
• Litva (Riga)
• Bielorusko (Minsk)
• Ukrajina (Kyjev, Krivoj Rog, Charkov, Lvov, Oděsa)
• KLDR (Pchjongjang)